/p>
Regulačné mechanizmy:
Dráždivé-nervové Látkové-hormonálne Obranné-imunitné Endogénne biorytmy-autonómne-dýchanie,srdce... Exogénne-závisia od vonkjašieho prostredia-striedanie svetla a tmy..-->spánok,aktivita
NERVOVÁ REGULÁCIA :
Premena podnetu-informácie na signál Nervové regulácie-rýchle a nasmerované na určitý orgán Priebeh- receptormi zachytí podnet a mení ho na nervový vzruch
Vzruch sa prenáša po nervových vláknach do nervových centier Získanú informáciu spracuje a vytvorí adekvátnu odpoveď Zákl.štruktúrnou a funkčnou jednotkou – neurón
Stavba a funkcia neurónu tvorí ho telo bunky, výbežky-DENDRITY-krátke rozvetvené-podráždenie do tela-dostredivé,s inými bunkami vytvárajú spoje-synapsie a NEURIT-dlhý,stále iba jeden,podráždenie z tela bunky-odstredivý.Informácia v synapsiách sa odovzdáva prostredníctvom mediátorov (acetylcholín,noradrenalín), ktoré sa vylučujú z nervových zakončení neuritov-synaptických uzlíkov.
Funkcie-Dráždivosť-schopnosť reagovať na podnety, a vodivosť-schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie
Fylogenéza NS
Typy NS- Bez NS-primitívne mnohobunkovce-Hubky Rozptýlená(difúzna) - pŕhlivce – bez nervového centra- na podráždenie reaguje celé telo Spájaním nerv.buniek – nervové uzly-gangliá,=è gangliová NS – pásová- ploskavce rebríčková- hmyz
NS stavovcov
Rúrková NS- vznikla z ektodermu vo forme nerv.rúrky-na chrbtovej strane, z nerv.rúrky sa vyvinula miecha,z kt. vychádzajú miechové nervy. Rúrková NS sa postupne funkčne diferencovala na ústrednú a obvodovú NS. U bezlebečného kopijovca NS tvorí iba miecha. U nižších stavovcoch je mozog diferencovaný na 3 časti.
Predný – čuch Stredný – zrak Zadný – polohovorovnovážny orgán
Pôvodnú nerv.rúru predstavuje mozgový kmeň, ďalej sem patrí:predĺžená miecha,časť stredného mozgu a medzimozgu. Úplný mozog vyšších stavovcov sa diferencoval v smere od zadného mozgu takto:
Predĺžená miecha Most, mozoček Stredný mozog
Medzimozog a najdokonalejší predný mozog
Stavba a činnosť ústrednej NS:
najdokonalejší a najzložitejší typ regulačných mechanizmov.
Hl.časti- mozog a miecha
Miecha:
Fylogeneticky najsatršia časť NS. Tvorí ju povrazec, kt. má v strede kanál vyplnený mozgovomiechovým mokom. reflexné centrum-reguluje pohyb svalov končatín,trupu a bránice. Riadi aj autonómne funkcie (potenie,činnosť ciev...)
Mozog:
Predĺžená miecha je priamym pokračovaním chrbticovej miechy Nervové bunky vytvárajú sieťovú-retikulárnu formáciu reguluje životne dôležité deje- srdcová činnost,krvný tlak, dýchanie.
Časť reflexov spojených s trávením – prehĺtanie,sanie,žuvanie,slinenie
Obranné reflexy – kašľanie, kýchanie, vracanie ústredím koordinácie pohybu Zadný mozog má 2 funkčné časti- most a mozoček most - spojovací informačný kanál, umiestnený pred predĺženou miechou mozoček – vysiela signály až do mozgovej kôry pri vyspelejších živočíchoch – 2 hemisféry Spolu s miechou – centrum rovnováhy tela
stredný mozog – krátky oddiel mozgového kmeňa ryby a obojživelníky – najvyššie ústredie koordinácie pohybov cicavce – centrom zrakových a sluchových reflexov podmieňuje aj vzpriamenú polohu hlavy a celého tela
Medzimozog – 2 funkčne odlišné časti
Talamus Hypotalamus Talamus - lôžko
Okno do vedomia – filtruje informácia zo zmyslových orgánov Sprostredkúva emočné prejavy (zlosť, útočnosť)
Ryby – miesto asosiačného prepojenia nervových dráh Hypotalamus - podlôžko Nadradená časť riadenia vnútorných orgánov Funkčne je veľmi úzko spojený smozgovým príveskom – hypofýzou Ovplyvňuje fyziologické procesy – príjem potravy, pohyb v tráviacej rúre, typ metabolizmu Reguluje aj teplotu tela, činnosť srdca, obeh telových tekutín a pod.
Predný mozog
najrozvinutejšia časť ÚNS fylogeneticky staršia časť mala čuchovú funkciu... už plazy majú rozdelený brázdou na 2 pologule – hemisféry
Predná časť – motorické funkcie Zadná časť – senzorické funkcie
mozgová kôra – pokrýva obe hemisféry, najvyvinutejšiu majú – slony, delfíny a primáty
Mozog je brázdami rozdelený na laloky – čelový, temenný, spánkový, záhlavový Mozgová kôra – najvyššie riadiace centrum, ktoré integruje nervové procesy (motorické, zmyslové), a najvyššie nervové prejavy – pohybové funkcie, videnie, počutie, hlasové prejavy a pod.
ÚNS – (mozog a miecha) - je chránená väzivovými obalmi
o mozgové komory a centrálny miechový kanál vypĺňa mozgovomiechový mok, tvoi vnútorné prostredie NS, chráni ju pred poškodením a reguluje vnútrolebečný tlak
Obvodová NS:
nervové dráhy – dostredivé a odstredivé n. vlákna, ktoré spájajú mozog a miechu s orgánmi a tkanivami celého tela
v jednom nerve môže byť až 1000 vláken nerv.vlákna – motorické alebo autonómne
Motorické :
vôľou ovládané, zabezpečujú pohyb kostrových svalov (somatické-telové nervy)
Autonómne (vegetatívne) :
vychádzajú z mozgu a miechy, neovládateľné, inervujú funkcie vnútorných orgánov a ciev fylogeneticky staršia ako somatická
Reflex a reflexný oblúk :
funkčnou jednotkou nerv. systému je reflex – okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia, ktorá sa uskutočňuje cez reflexný oblúk
Reflexná činnosť funguje na princípe spätnej väzby Podráždenie receptora sa prenaša dostredivými vláknami do ÚNS Z ÚNS sa odpoveď vysiela odstredivými vláknami do efektorov Nervováha dráha od receptora po efektor = Reflexný oblúk
Nižšia nervová činnosť – nepodmieňené reflexy Procesy vrodené získané v priebehu ontogenézy činnosťou NS
Vrodené :
stereotypné, živočích reaguje na podnet kvalitatívne rovnakou reakciou (slinenie vyvolané chuťovým podnetom, odtiahnutie končatiny pri bolestivom dotyku)
zložité, reťazové – inštinkty potravové, pohlavné, obranné a rodičovské inštintky
Vyššia nervová činnosť – podmienené reflexy kvalitatívne nový spôsob adaptácie vytváranie pamäťových stôp – nových, dočasných nervových spojení prostredníctvom podmienených reflexov
základným fyziologickým prvkom – pamäť a učenie Pamäť
zachovávanie informácie v mozgu – závisí od stupňa vývoju mozgovej kôry, intenzity, motivácie a opakovania procesu Učenie vytváranie pamäťových stôp výsledok podmienenej reflexnej činnosti najvyšších oblastí ÚNS
HORMONÁLNA REGULÁCIA
Realizuje sa pomocou hormónov Tvoria sa v žľazách alebo tkanivách, skade sa telovými tekutinami prenášajú k bunkám cieľových orgánov Podmienkou ich účinku je špecifická väzba na cieľovú bunku Životnosť – niekoľko minút, až dní, v závislosti od druhu Endohormóny – výmena informácií vo vnútri organizmu Ektohormóny – prenášajú informácie aj mimo organizmu, medzi jedincami toho istého druhu
Bezstavovce
Neurosekrécia – vylučovanie hormónov nerv. bunkami, - základ hormonálnej regulécie riadi rozmnožovanie, rast, regeneráciu, zvliekanie kože, zmenu sfarbenia, osmoreguláciu, metabolizmus a činnosť srdca
Hmyz – 2 hlavné zložky sústavy žliaz s vnút. Sekréciou 1.-neurosekrečné bunky na povrchu mozgu, kt. majú nadradenú úlohu v rámci celej hormonálnej sústavy hmyzu 2.-v hrudi hmyzu – produkuje hormóny, kt. riadia procesy spojené s nedokonalou alebo dokonalou premenou. Tu sa tvorí zvliekací hormón, juvenelný hormón – spomaľuje prechod do dospelosti v čase larválneho vývinu
Ferohormóny – produkuje sa do vonkajšieho prostredia, sú to vnútrodruhové regulačné pachy, sprostredkúvajú komunikáciu medzi jedincami toho istého druhu vyvolávajú pohlavnú aktivitu, alebo obranné a únikové reakcie
Stavovce
najzložitejšia hormonálna sústava Hormóny sa tvoria v endokrinných žľazách, alebo sú vylučované z tkanív – tkanivové hormóny Hypotalamovo-hypofýzový komplex základ HS stavovcov usmerňuje činnosť všetkých ostatných endokrinných systémov vylučovanie hormónov podmozgovou žľazou hypofýzou reguluje NS prostredníctvom hypotalamu, kt. je na vrchole riadiacej pyramídy. Koordinačné centrum autonómnych funkcií
Termoregulácia, zloženia, objemu a cirkulácie telových tekutín, príjmu potravy, cirkulácie tekutín, pohlavných funkcií a premeny látok na molekulovej úrovni.
Epifýza (šuškové teliesko) – produkuje melatonín, kt. brzdí tvorbu pohlavných hormónov vyrastá z medzimozgu nižších stavovcov Štítna žľaza – komplex samostatných žliazok v podobe vačkov tvorí sa v nej hormón tyroxín a tyronín, na ich tvorbu je nevyhnutný jód
o Podmieňujú normálny vývin živočíchov a priebeh životných funkcií dospelých jedincov Tyroxín – ovplyvňuje aj intenzitu metabolizmu Prištítne telieska – tvoria parathormón, kt. riadi metabolizmus vápnika v tele Týmus – dôležitý lymfatický orgán, uložený v hrudníku pod priedušnicou, Produkuje hormón, kt. urýchľuje rast a brzdí pohlavné dospievanie
Časť pankreasu – má tiež funkciu ako endokrinná žľaza Pri vyšších stavovcoch – ostrovčeky vylučujú – inzulín a glukagón, kt. regulujú metabolizmus sacharidov Nadobličky – kôra a dreň Dreň – adrenalín a noradrenalín
Adrenalín – ovplyvňuje metabolické funkcie – zvyšuje hladinu cukru v krvi, zrýchľuje činnosť srdca, zužuje cievy, zvyšuje krvný tlak Noradrenalín – opačné účinky Hormóny kôry obličiek – ovplyvňujú metabolizmus minerálnych látok a základných živín – CTB.
Adaptácia organizmu na stres Endokrinnou žľazou vyšších stavovcov sú aj pohlavné žľazy
Testosterón – samčí pohlavný hormón – podmieňuje pohlavnú aktivitu, zrenie pohlavných orgánov a vytvorenie druhotných pohlavných znakov Estrogén a progesterón – tvoria sa vo vaječníkoch – samičie Estrogén – vývin pohlavných orgánov a druhotných pohlavných znakov Progesterón – uhniezdenie vajíčka v sliznici maternice