Rastliny sa podľa zložitosti stavby rozdeľujú na jednobunkové a mnohobunkové. Telo jednobunkových rastlín tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky nevyhnutné funkcie. Mnohobunkové vyššie rastliny sú zložené z veľkého množstva buniek rôzneho pôvodu, tvaru a funkcií. Súbory buniek rovnakým tvarom, rovnakého pôvodu a prispôsobených na vykonávanie určitej špecifickej funkcie sú pletivá. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív, sa nazýva histológia. Pletivá vznikajú delením buniek, ktoré sú spojené plazmodezmami. Sústavy pletív vytvárajú morfologicky a funkčne zosúladené orgány a sústavy orgánov tvoria jednotný organizmus.
Podľa schopnosti buniek deliť sa v určitej etape vývinu sa pletivá rozdeľujú na delivé a trváce. Delivé pletivá tvoria bunky, ktoré sú schopné deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Rastových vrcholoch koreňa a stonky možno rozlíšiť pôvodné (vrcholové) meristémy. Ich ďalším delením vznikajú primárne meristémy, z ktorých stratou delivej schopnosti vznikajú trváce pletivá. Latentné meristémy sa začínajú deliť až za určitých podmienok. Príkladom takéhoto meristému v stonke a v koreni je pericykel. Sekundárne (druhotné) meristémy vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré znovu nadobudli delivú schopnosť. Patrí sem kambuium a felogén, ktoré zabezpečujú sekundárne delenie stonky alebo koreňa. Trváce pletivá sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo a funkčne špecializované na vykonávanie určitých funkcií a ďalej sa už nedelia. Podľa zhrubnutia bunkovej steny sa rozdeľujú na:
- Parenchým – tvoria tenkostenné bunky s nezhrubnutou bunkovou stenou. Medzi bunkami sa nachádzajú medzibunkové priestory.