Bunka
Základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel Základný prvok organizácie živých systémov Vedná disciplína, kt. sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky = cytológia Objav bunky a bunková teória
Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu (gr. mikros = malý, cope = pozorovanie). Robert Hooke – angl. vedec, objaviteľ rastlinnej bunky – pozorovanie korku stromov a nazvanie rozlíšiteľných dutín bunkami (lat. cellula) Marcelo Malpighi – tal. vedec, objaviteľ živočíšnej bunky Antony van Leewenhoek – hol. Vedec, mikroorganizmy (baktérie, nálevníky...) Robert Brown – bunkové jadro Pavol Fjodorovič Gorjaninov – v r. 1834 vyslovil hypotézu, že každý organizmus má bunkovú štruktúru Rudolph Virchow – potvrdil Gorjaninovu hypotézu známym výrokom „Omnis cellula e cellula“ = každá bunka vzniká z bunky. Jan Evangelista Purkyně – potvrdil bunkové zloženie rastl. pletív a živ. tkanív a obsah bunky nazval protoplazma. Mathias Jakob Schleiden, Theodor Schwam – nezávisle formulovali v r. 1838 bunkovú teóriu Bunková teória
Základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, kt. je nositeľom všetkých životných funkcii Každá bunka vzniká len delením už existujúcej materskej bunky Prelom v biologických vedách a najmä v cytológii je spojený s objavom elektrónového mikroskopu v r.1933. Podľa toho aj bunkové štruktúry rozlíšiteľné svetelným mikroskopom sa nazývajú mikroskopické a rozlíšiteľné len elektrónovým mikroskopom sa nazývajú submikroskopické. Všeobecné vlastnosti bunky
Bunka má vlastný metabolizmus, je schopná vymieňať si s vonkajším prostredím látky a energiu a má aj schopnosť prenosu genetickej informácie. Považuje sa preto za najmenší systém schopný samostatného života.
Všeobecné vlastnosti bunky sú charakteristické pre väčšinu buniek bez ohľadu na funkciu: chemické zloženie, stavba – štruktúra, metabolizmus, reprodukcia, dedičnosť, regulácia Chemické zloženie bunky
65% voda, 12% bielkoviny, 9% sacharidy, 8% lipidy, 3% min. látky, 3% nukl. Kyseliny.Na stavbe bunky sa zúčastňuje mnoho chemických látok s rôznou funkciou : stavebnou/konštrukčnou – stavebné látky (tuky, cukry, bielkoviny), zásobnou – zdroj energie (tuky, cukry), metabolickou – katalyzátory (enzýmy, nukleové kyseliny), substrátovou – vhodné prostredie pre chemické deje (voda) Voda
Univerzálne prostredie pre chem. deje – rozpúšťadlo min. látok, podmieňovanie biologickej aktivity bielkovín a nukleových kyselín, zabezpečovanie tepelného hospodárenia bunky, obsah vody v bunke závisí od veku (čím staršie, tým menej vody), od orgánu a prostredia. Anorganické látky
Ovplyvňujú fyzikálno - chemické vlastnosti buniek, chloridy, fluoridy, fosforečnany, uhličitany – zdroj voľných iónov – Ca2+, K+, Na+, Cl- Organické látky- najviac zastúpené – sacharidy, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny. Štruktúra bunky
Tvar, veľkosť, vnútorné usporiadanie – vlastnosti charakteristické pre každý biologický druh a sú geneticky podmienené Tvar – guľovitý, kockový, cylindrický, plochý, vretenovitý, hviezdicovitý, s bičíkom Veľkosť – 0,8 mm (bunky baktérii), 10 – 100 mm (vajíčko vtákov), 150 mm (ľudské vajíčko), 60 mm (spermia)