A: geologické jednotkY: POPRADSKÁ KOTLINA- flyšové pásmo, VYSOKÉ TATRY- pásmo jadrových pohorí(jednotka tvorená starotreťohornými usadeninami). Masív Vysokých Tatier previšuje Popradskú kotlinu o 2000m.
Vysoké Tatry: Najmenšie veľhory a zároveň najvyššie pohorie v karpatskom oblúku. Dvíhajú sa v podobe mohutnej hráste z Podtatranskej kotliny. Majú podobný ráz a tvary reliéfu ako Alpy. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúčastňujú horniny kryštalinika, mezozoika, paleogénu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice, migmatity ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú časť územia Vysokých Tatier. Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšou formou granitoidov sú granodiority až žuly s prejavmi metamorfózy, ďalej kremité diority a mylonity, ktoré vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Kriváňa, Lomnické štítu a Ganku. Vysoké Tatry sú tvorené žulou, často tektonicky porušeneu. Boli najviac zaľadnené. Najdlhší a najväčší bol ľadovec v Bielovodskej doline, ktorý mal dĺžku 14,4km a hrúbku asi 300m. V jednom z ľadovcových kotlov sa nachádza Skalneté pleso a astronomické observatórium. Potoky vytekajúce z plies vytvárajú na skalných stupňoch vodopády, napr.: vodopád Skok v Mlynickej doline, Obrovský vodopád vo Veľkej studenej doline a Kmeťov vodopád, najvyšší v Tatrách(80m).
Švábovce – mangánová ruda Kvetnica – melafýr Spišské Bystré – uránová ruda Tatry – rudy – meď a zlato Gánovce – travertín
B: geologický vývoj:
Vznik Tatier a ich geologická stavba:
·počiatky vzniku v starších prvohorách (asi pred 570 miliónmi rokov), na konci druhohôr (pred vyše 80 miliónmi rokov) presun príkrovov, v mladších treťohorách (pred 12 miliónmi rokov) vyzdvihnutie ·tvarovanie v starších štvrtohorách vplyvom trojnásobného zaľadnenia horskými ľadovcami ·ústup ľadovcov asi pred 10 000 rokmi ·väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (granodiorit - žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity, ...) ·Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi V prvohorách a druhohorách bolo na našom území more. Na začiatku treťohôr boli Tatry už pevninou a na konci treťohôr bola súšou aj Popradská kotlina. Na naše okolie mali vplyv vnútorné geologické procesy, magmatická činnosť, premena hornín, sopečná činnosť a vrásnenie. K najcharakteristickejším črtám morfologického vývoja Vysokých Tatier patria prejavy intenzívnej ľadovcovej činnosti počas kvartéru. V pleistocéne boli Tatry niekoľkokrát zaľadnené a činnosť ľadovcov vtisla reliéfu pohoria zvláštny ráz.