Oceány a svetová klíma
V Karibiku sa vedci najprv zaujímali o záhadné terasy, ktoré vyzerali ako obrovské schody. Zistili však, že sú to dávne pláže obsahujúce skameneliny rovnakých koralov, ktoré sa dodnes vyskytujú na pobreží Barbadosu. Zistili, že hladina mora bola v minulosti oveľa vyššie. Po II. svetovej vojne zahájili vedci výskum a na dne oceánu hľadali zbytky minulých klimatických období. Prístroje spúšťali do hĺbky 1.000 metrov a vzorky zbierali z oceánskeho dna. Zistili, že usadeniny na dne obsahujú dôkazy o veľkom ľadovom príkrove pevniny.
Keď sú v laboratóriu vzorky rozrezané, objaví sa história morskej klímy za takmer 1/2 milióna rokov. Sú bezkonkurenčnou knižnicou minulosti. Tieto vzorky tiež obsahujú skameneliny drobných organizmov žijúcich vo vodách oceánu. Po roztriedení nám podávajú svedectvo o minulosti. Ich život závisel od teploty a chemického zloženia vody. Na základe vzoriek z celého sveta možno odhaliť zmeny oceánu spôsobené ľadovými dobami. Počas týchto dôb sa mení nielen teplota, ale aj chemické zloženie oceánu. Ulity morských organizmov tieto zmeny odrážajú. Štúdium vplyvu oxidu uhličitého na zemský život neustále naberá na význame. Od začiatku civilizácie, ale hlavne od začiatku priemyselnej doby, dodal človek obrovské množstvo oxidu uhličitého do atmosféry pálením uhlia, oleja a plynu. Používaná technika vypaľovania lesov za účelom získania polí tomu len prispieva. V našej atmosfére tiká časovaná bomba. Podnebie sa zachová len vtedy, ak sa množstvo pohltenej slnečnej energie bude rovnať vyžiarenému množstvu. Ak sa množstvo oxidu uhličitého zvyšuje, znižuje sa vyžarovaná energia. Ako v skleníku sa nižšia vrstva atmosféry vyhrieva. (V roku 1958 bola na Havaji (Manua Loa) vyvinutá metóda na meranie množstva oxidu uhličitého v atmosfére.) V Antarktíde by globálne oteplenie znamenalo skutočnú hrozbu. Antarktída je pokrytá 3 km hrubým ľadom. Väčšina ľadu leží v oceáne. Je nepevný a náchylný k pohybu. Rossov šelfový ľadovec slúži ako zátka. Zadržuje obrovskú masu ľadu, ktorá pokrýva západnú Antarktídu. Oteplenie by mohlo porušiť integritu, súdržnosť okraju šelfu a zničiť prekážku, ktorá má za sebou nestály západoantarktický príkrov. Ak sa príkrov rozpadne a roztopí, mohla by morská hladina zvýšiť o 6 m. Pre našu planétu by to bola obrovská zmena. Benátky - perla Jadranu, je mesto, ktoré býva často zaplavené búrkou, či vysokým prílivom. Ak by sa Zem výrazne oteplila, takéto povodne by boli na dennom poriadku. I malé zvýšenie morskej hladiny by mohlo spôsobiť katastrofu. Búrky s vysokým prílivom by ohrozovali pobrežné oblasti stále častejšie. Mestá by sa museli chrániť. No najviac sú ohrozené zaľudnené krajiny rozložené na prímorských rovinách takmer na úrovni mora. (V roku 1970 zomrelo v Bangladéši v priebehu búrky takmer 300 tisíc ľudí.)
Rok 1997 bol najteplejším rokom storočia
Rok 1997 bol podľa vedcov z amerického úradu National Oceanic and Atmospheric Administration z hľadiska povrchovej teploty kontinentov najteplejším rokom tohto storočia. Teploty v tomto roku boli podľa ich údajov v priemere 0,4°C "nad normálom". Za normálnu je považovaná priemerná teplota 16,5°C, vychádzajúca z obdobia troch desaťročí medzi rokmi 1961 až 1990. Rekordné teploty zodpovedajú "najnovšiemu" trendu: 9 z minulých 11 rokov patrilo k najteplejším od doby, kedy sa priemerná celosvetová teplota vôbec meria. Teploty na pevnine síce v roku 1997 neprekonali rekord z roku 1990, ale k absolútnemu rekordu prispela teplota nad oceánmi. Podľa štatistík bol júl siedmym po sebe nasledujúcim mesiacom, ktorý bol teplejší ako v roku 1997. Americký viceprezident poukázal na fakt, že v niektorých častiach Texasu sa v júli 29 dní udržala nepretržite teplota na 37,7°C a priemerná mesačná teplota bola na celej planéte v júli 16,5°C, čo je o 0,7°C viac ako dlhodobý júlový priemer a zároveň o 0,25°C viac ako rekordný rok 1997. Viceprezident znovu vyzval americký Kongres, aby prijal dohodu, podpísanú v roku 1997 v japonskom Kjote, ktorej signatári sa zaviazali, že do roku 2012 znížia hodnoty vypúšťaných emisií oxidu uhličitého, dusného a metánu, zlúčením vodíka, fluóru a síry na úroveň roku 1990 a 1995. Podľa Al Gora je globálne otepľovanie príčinou zmien počasia, záplav a horúčav, ktoré postihli viaceré krajiny sveta. Situácia sa bude stále zhoršovať, pokiaľ k redukcii skleníkových plynov nedôjde. V USA existuje silná opozícia proti prijatiu dohody z Kjota, pretože jej prijatím by došlo k ekonomickým stratám, pričom hospodárstvo rozvojových krajín by opatrenia zasiahli len okrajovo. Organizácia Greenpeace uskutočnila v roku 1998 dve vedecké expedície do oblasti Antarktídy a Arktídy a spolu s niekoľkými ostrovnými krajinami požaduje znížiť emisie oxidu uhličitého až o 20 % oproti roku 1990.
Pred nami potopa?
Pre bulvárne médiá sú prírodné katastrofy požehnaním. Filozofi a psychológovia mudrujú o zvláštnosti ľudskej povahy, ale nikomu sa zatiaľ nepodarilo vysvetliť, prečo negatívne informácie sa dajú výhodnejšie speňažiť ako správy pozitívne. V serióznejších médiách sa pravidelne objavujú úvahy, ktoré sugerujú, že štatisticky častejší výskyt prírodných katastrôf v posledných desaťročiach nie je náhodný, ale ide o zmeny globálneho ekosystému, zmeny, ktoré svojou činnosťou vytvára človek. Je hystéria oprávnená? Niektorí vedci sa nazdávajú, že áno. Pripomínajú niekoľko nesporných dôkazov globálneho otepľovania:
Ľadovce na celom svete sa topia.
Za posledných 100 rokov sa hladina svetového oceánu zdvihla o 20 cm.
Oceány a moria sú čoraz teplejšie. Za posledných 50 rokov stúpla teplota povrchových vrstiev oceánskych vôd o 0,5°C. V globálnom merítku sa prehrievajú aj prízemné vrstvy ovzdušia. Od vynálezu automobilu v priemere o 0,7°C.
Teplota je základný parameter, ktorý charakterizuje klímu určitej oblasti. V prípade globálnej teploty hovoríme o priemernej teplote zemskej atmosféry. Určovanie tohto parametru neobyčajne sťažuje riedka a nerovnomerná sieť meracích staníc, zmeny výškového gravientu teploty, vplyvy aerosolov, spoločných splodín atď.
Koncom treťohôr, pred 2 mil. rokov klesla priemerná teplota na Zemi o 5 - 10°C. Začala sa prvá, spoľahlivo preverená doba ľadová, tzv. gürz. Zmeny po nástupe doby ľadovej boli drastické. Oblasti okolo severného pólu sa pokryli ľadom až po 50° s. š. Na pevnine dosahoval ľadový koberec hrúbku 3 km, tak ako dnes v Antarktíde. Celá stredná Európa sa zmenila na tundru. Hladina oceánu poklesla o 90 až 120 m. (V súčasných ľadovcoch je ešte zásoba vody, ktorá by súčasnú hladinu vody zvýšila o približne o 60 m.) V štvrtohorách sa vystriedali 4 ľadové doby v intervaloch okolo 100 tisíc rokov. V medziľadových obdobiach sa už objavil človek. Keď sa posledná ľadová doba skončila, roztopili sa v priebehu života niekoľkých generácií obrovské masy ľadu. Hladina mora stúpla o vyše 100 m. Naši predkovia museli cúvať do vnútrozemia, alebo sa dostať na najbližšiu spoľahlivú súš. Mnohí sú presvedčení, že práve v tomto období vznikli v rozličných končinách Zeme mýty o potope sveta. Stovky prímorských sídiel zaliali stúpajúce vody.
Odvtedy trvá obdobie relatívnej stability. Počas posledných desaťtisíc rokov sa priemerná teplota na Zemi niekoľkokrát zmenila, ale nikdy nie viac ako o čosi vyše 1°C. Aj tieto výkyvy spôsobili dramatické zmeny. Celé národy boli prinútené presťahovať sa do priaznivejších končín. O príčinách týchto výkyvov dodnes veľa nevieme. Určite však vieme, že ich nespôsobila ľudská činnosť.Podľa prorokov hladina morí v budúcnosti stúpne o 1,5 - 2 m. Vyše 5 mil. štvorcových km súše zaplaví voda. Je to plocha veľká ako západná Európa.Pochopenie príčin striedania klímy za posledné dva milióny rokov je kľúčom k pochopeniu súčasných problémov v tejto oblasti. Z priebehu stúpania hladiny oceánu po poslednej dobe ľadovej zisťujeme, že oteplenie po ľadovej dobe skončilo pred 6.000 rokmi a odvtedy úroveň hladiny oceánov nepravidelne kolíše v rozsahu plus mínus 3 m okolo výšky hladiny súčasnej. Na pozadí týchto zmien je súčasné trúbenie na poplach pri najmenšom predčasné: hladina oceánov stúpa v priemere o 3 mm za rok.To, čo medzinárodné spoločenstvo vedcov zatiaľ zistilo, šokovalo predovšetkým učený svet: počas epochy eem, teda koncom treťohôr sa pozemská klíma doslova zbláznila: v priebehu niekoľkých desaťročí klesla priemerná teplota Zeme o celých 14°C. Krutá zima trvala 70 rokov, potom teplota opäť neuveriteľne klesla. Čo spôsobilo túto nestabilitu klímy? Príčin mohlo byť veľa, rozhodne to bol silnejší faktor ako vplyv našej civilizácie.