Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, umožňuje pohyb, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí. Vekom však niektoré kosti zrastajú /napr. hrudná, krížová, báza lebky/. Tvar kostí
Podľa tvaru rozoznávame kosti:
dlhé /napr. ramenná kosť, stehenná kosť/ krátke /napr. zápästné, priehlavkové kosti/ ploché (napr. lopatka) vzdušné (pneumatické) Stavba kosti
Každú kosť tvoria 3 základné zložky. Povrch kosti pokrýva väzivový obal okostnica (peristoeum). Je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy. zabezpečuje výživu a inerváciu kostí. Vnútorná vrstva okostice je kosťotvorná a jej činnosťou rastie kosť do hrúbky. Pod okosticou je vlastné kostné tkanivo /hubovité kostné tkanivo, hutné kostné tkanivo/, tvorené z kompaktnej kosti, ktorá sa skladá z Haversovho systému a v dlhých kostiach uzatvára dreňovú dutinu vyplnenú kostnou dreňou.
Vlastné kostné tkanivo nemá nervy. V plochých kostiach a hlaviciach dlhých kostí je pod kompaktnou kosťou ešte hubovitá hmota, ktorú tvorí množstvo navzájom sa prelínajúcich trámčekov. Kostná dreň vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí a drobné priestory medzi trámcami hubovitej kosti. v mladosti má červenú farbu. Červená kostná dreň je krvotvorným orgánom, tvoria sa v nej červené a biele krvinky, má imunologickú funkciu. Postupne je nahrádzaná tukovým tkanivom a mení sa na žltú až sivú kostnú dreň. V tej už neprebieha krvotvorba. Červená kostná dreň zostáva iba v niektorých krátkych a plochých kostiach /hrudná kosť, rebrá/. Na povrch kosti sa upínajú svaly, väzy, šľachy.
Dlhé kosti majú telo kosti /diafýzu/, a kĺbové konce /epifýzy/ Spojenie kostí
Nekĺbové: pomocou väziva /švy lebky, oblúky stavcov/, chrupky /trvalé alebo dočasné – záhlavná a klinová kosť, ale okolo 18. roku zrastá/ a kosti,
Kĺbové spojenie: sú pohyblivé spojenia viacerých kostí. Takéto spojenie sa nazýva kĺb. Na kĺbe rozoznávame kĺbovú hlavicu a kĺbovú jamku, kĺbové plochy sú pokryté tenkou kĺbovou chrupkou. Do vnútra kĺbovej dutiny sa vylučuje kĺbový maz, ktorý vyživuje chrupku a znižuje trenie. do niektorých kĺbov sa ukladajú pomocné zariadenia napr. kĺbový kosáčik /meniscus/. Podľa počtu spájajúcich sa kostí rozlišujeme: jednoduché kĺby /spájajú sa iba 2 kosti/ a zložené kĺby / spájajú sa 2 a viac kostí/.
Kĺby umožňujú: ohnutie, vystretie, priťahovanie, odťahovanie a kombináciu týchto pohybov – krúženie. Kostra ľudského tela: kostra hlavy, kostra končatín, osová kostra Osová kostra: chrbtica, rebrá mostík /hrudná kosť Chrbtica /columna vertebralis/
sa skladá zo stavcov, medzi ktorými sú medzistavcové platničky. Stavce spolu s platničkami tvoria typické zahnutie chrbtice, tvorené dvoma zakriveniami dozadu – hrudníková a krížová kyfóza a dvoma zakrivaniami vydutými – krčná a drieková lordóza. Chrbtica sa sa skladá zo 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových stavcov. Na hrudníkové stavce sa pripájajú rebrá /costae/. Je ich 12 párov, prvých 7 párov pravých, daľšie 3 nepravé a posledné 2 sú voľné. Kostra hlavy
sa delí na dve časti: mozgová časť a tvárová časť. Mozgová časť sa delí na spodinu lebky a klenbu lebky.
Mozgová časť:
záhlavná kosť /os occipitale/ spánková kosť /os temporale/ temenná kosť /os parietale/
Tvárová časť
čuchová kosť /os ethmoidale/ nosová kosť /os nasale/ slzná kosť /os lacrimale/ čerieslo /vomer/ čeľusť /maxilla/ sánka /mandibula/ podnebná kosť /os palatinum/ jarmová kosť /os zygomaticum/ jazylka /os hyoideum/ čelová kosť /os frontale/ klinová kosť/ os sphenoidale/ Kostra končatín
Skladá sa z pletenca a z voľnej končatiny. Pletenec hornej končatiny: lopatka, kľúčna kosť Voľná horná končatina: ramenná kosť, lakťová kosť, vretenná kosť, zápästné kosti, záprstné kosti a články prstov. Pletenec dolnej končatiny: panvové kosti /bedrová sedacia a lonová kosť, ktoré okolo 13. roku zrastajú do jednotnej panvy/
Voľná dolná končatina: stehenná kosť, píšťala, ihlica, jabĺčko, klenba nohy, články prstov, priehlavkové kosti.