V systéme okrúhlovcov (Nemathelminthes) sa udiali v poslednom období výrazné zmeny, a ani dnes ešte táto skupina živočíchov nemá stále miesto. Kmeň okrúhlovce bol spočiatku rozdenený na dve triedy: vírniky (Rotatoria) a hlístovce (Nematoda) (takúto klasifikáciu sme sa učili na gympli a taká bola spracovaná aj v prvej verzii BIOWEBu). Okrúhlovce boli pritom zaraďované v blízkosti kmeňa ploskavcov (Plathelminthes). Poznámka Jedným z najdôležitejších spoločných znakov vírnikov a hlístovcov je konštantný počet buniek, z ktorých sa telo jedincov obidvoch tried skladá. Majú aj spoločný typ telovej dutiny - pseudocel, vylučovacej sústavy - protonefrídie, nervovej sústavy - pásová s okolohltanovou obrúčkou. Tráviacu sústavu majú rúrovú, zakončenú análnym otvorom. Obe skupiny živočíchov sú oddeleného pohlavia. Ploskavcom sú vírniky a hlístovce podobné hlavne stavbou nervovej sústavy.

Neskôr boli obidve triedy okrúhlovcov taxonomicky povýšené na kmene (vírniky - Rotifera, hlístovce - Nematoda). Ďalej sa však prisudzovali obidvom kmeňom isté fylogenetické príbuznosti, lebo boli zaradené bok po boku do skupiny Pseudocoelomata spolu s ďalšími menej významnými kmeňmi. Poznámka Vtedajšie rozdelenie prvoústovcov (Protostomia) vychádzalo z typu telovej organizácie. Podľa tohto delenia existujú 3 skupiny: Acoelomata (z telovou dutinou schizocél), Pseudocoelomata (telová dutina pseudocél) a Coelomata (druhotná telová dutina - célom). Do acélomát sa radili aj ploskavce. Do skupiny célomát boli zaradené mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce.

Najnovšie sa podrobným štúdiom hlístovcov prišlo na to, že v stavbe ich tela došlo k zjednodušeniu, čo bol dôsledok prechodu k parazitickému spôsobu života (hlístovce sú väčšinou vnútrotelové parazity). Predpokladá sa, že fylogeneticky sú až za obrúčkavcami (Annelida). Kmeň hlístovcov sa tak zaradili do línie zvliekavcov (Ecdysozoa), kam patria aj článkonožce (Arthropoda). Novinka V súčasnosti sa prvoústovce rozdeľujú na 2 skupiny: Nonspiralia (Pseudocoelomata) a Spiralia podľa toho, či brázdenie oplodneného vajíčka je alebo nie je špirálne. Pseudocoelomata sú fylogeneticky primitívnejšie. Do tejto skupiny zaraďujeme dnes okrem iného aj vírniky (kmeň Rotifera). Spiralia sa delia na 3 vývojové línie, podľa typu larvy: Atrochozoa (kam zaraďujeme aj ploskavce), Trochozoa (mäkkýše, obrúčkavce) a Ecdysozoa (okrúhlovce, článkonožce). Kmeň hlístovcov (Nematoda) patrí ešte do osobitného nadkmeňa (okrúhlovce - Nemathelminthes) v rámci uvedenej línie (článkonožce (Arthropoda) patria do nadkmeňa Panarthropoda). (Acélomáty sa z prvoústovcov vyčlenili ako samostatná vývojová vetva.)

Obr. Schéma rozdelenia prvoústovcov s ohľadom na umiestnenie vírnikov a hlístovcov (2,30 kB)

Vzľadom však na to, že toto je BIOWEB pre gymnáziá, uvádzam charakteristiku hlístovcov i vírnikov. Neviem ako to fičí v stredoškolských osnovách teraz, ale istota je istota. Ponechávam teda pôvodné rozdelenie kmeňa okrúhlovcov na dve triedy (vírniky a hlístovce), pričom sú okrúhlovce uvedené v systéme za ploskavcami. Aj napriek výrazným zmenám v klasifikácii okrúhlovcov, nie sú príbuzenské vzťahy týchto živočíchov s ostatnými skupinami, ani vzťahy druhov vo vnútri kmeňa, dodnes uspokojivo objasnené.

  • 1. vývojový stupeň: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia)
  • 2. kmeň: Okrúhlovce (Nemathelminthes)
  • 1. trieda: Vírniky (Rotatoria)
  • 2. trieda: Hlístovce (Nematoda)

Trieda: Vírniky

Vírniky (Rotatoria) sú najmenšie (mikroskopické) mnohobunkové živočíchy. Ich dĺžka tela nepresahuje 2 mm. Sú zložené z konštantného počtu buniek, dorastajú zväčšovaním buniek a majú malú regeneračnú schopnosť. Na hlave majú obrvený veniec, pomocou ktorého plávajú alebo si priháňajú potravu. Telovú dutinu tvorí pseudocoel. Telo je chránené tenkou kutikulou, pri niektorých druhoch masívnym ochranným pancierom. Nervová sústava je tvorená gangliom, z ktorého vychádzajú 2 nervové pásy. Osobitosťou tráviacej sústavy vírnikov je tzv. mastax. Je to chitinózny žuvací útvar slúžiaci na drvenie potravy. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Vírniky sú oddeleného pohlavia, vývin je priamy.

Vírniky sú prevažne sladkovodné živočíchy. Sú kozmopolitne rozšírené. Mnohé druhy preferujú skôr vlhké prostredie pred priamym vodným prostredím (rieky, jazerá). Nájdeme ich preto aj v machu, lišajníkoch, pôde a pod.

Vírnik Keratella quadrata má telo pokryté kutikulovým pancierom veľmi premenlivého tvaru. Letné populácie majú ostne dlhšie, v zime sa skracujú, inokedy sú vyvinuté nerovnako. Tento druh je súčasťou planktónu stojacich vôd. Novinka Najnovšie sa vírniky radia do kmeňa Rotifera, ktorý má jednu triedu Rotatoria. Kmeň Rotifera patrí do skupiny Pseudocoelomata v rámci vývojového stupňa prvoústovcov (Protostomia).

Obr. Vírnik (2,85 kB) Trieda: Hlístovce

Hlístovce (Nematoda) majú predĺžené telo valcovitého tvaru. Medzi ektodermou a endodermou je dutina pseudocel vyplnená tekutinou. Povrch tela je väčšinou hladký, celý pokrytý kutikulou. Pohyb im umožňuje kožno-svalový vak. Tráviaca sústava je rúrová, zakončená análnym otvorom. Trávenie je mimobunkové. Nervová sústava je zložená z okolohltanovej obrúčky, z ktorej vybiehajú do tela 2 nervové pásy. Vylučovacia sústava sú protonefrídie alebo kožné žľazy. Okrúhlovce sú oddeleného pohlavia (gonochoristi). Vývin je priamy alebo cez larvy.

Okrem toho, že sú hlístovce predovšetkým parazitmi živočíchov (a dokonca aj rastlín), žijú aj vo vode a v pôde bohatej na organické látky. Parazitické druhy žijú v koži, pľúcach, krvnom obehu, v obličkách a pod. Niektoré prenikajú aktívne cez pokožku. V človeku parazituje viacero druhov hlíst, napadnutých je okolo 3 miliardy ľudí.

Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) je u nás najrozšírenejším druhom. Dosahuje dĺžky 100-300 mm. Dozrieva v čreve človeka, kam sa dostane v podobe vajíčok najčastejšie z neumytej zeleniny, ovocia a znečistenej vody. Silnejšie nákazy sa prejavujú únavou, kašľom a horúčkou. Hlísty ochudobňujú človeka o živiny a poškodzujú črevnú sliznicu. Sú rozšírené po celom svete. Poznámka Hlísta sa do človeka dostane v podobe vajíčok pri slabom dodržiavaní hygieny. Z vajíčok sa liahnu larvičky, ktoré sa zavŕtavajú do sliznice čreva. Krv ich prináša do pľúc a vykašliavaním sa dostávajú opäť do tráviacej rúry, kde sa uchytávajú v sliznici a dospievajú. Majú vysokú produkciu vajíčok (okolo 60 miliónov). Hlísty pri nízkom výskyte nespôsobujú problémy, pri väčšej nákaze porušujú sliznicu čreva a môžu spôsobiť upchatie čriev. V niektorých krajinách je napadnutých až 95% populácie (v Európe okolo 3%).

Háďatko repné (Heterodera schachtii) parazituje na cukrovej repe, zemiakoch a ovse tak, že vyciciava bunky korienkov a ochudobňuje tak rastlinu o živiny. Je dlhé asi 2 mm. Vytvára cysty, ktoré na jar uvoľňujú dalšie vajíčka. Okrem tohto háďatka poškodzujú kultúrne rastliny aj háďatko pšeničné a háďatko zhubné, ktoré poškodzuje aj iné rastliny ako obilniny.

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) je dlhá 3-12 mm. Žije v čreve detí i dospelých. Nákaza vzniká pri prehltnutí vajíčok napr. potravinami. Samičky vyliezajú v noci z konečníka a znášajú vajíčka. Ich činnosť vyvoláva silné svrbenie.

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis) je dlhý 1,5-4 mm. Parazituje na ošípaných, líškach, vzácnejšie u človeka. Nákaza vzniká pri jedení polosurového bravčového mäsa, v ktorom sú zapuzdrené larvy - trichíny. Cudzopasník vyvoláva nebezpečné ochorenie - trichinelózu, ktorej priebeh závisí od množstva lariev usadených vo svaloch. Silné nákazy sa končia smrťou. Poznámka Životný cyklus svalovca je prinajmenšom zaujímavý. Larvy sa dostávajú do ciev, roznášajú sa po tele, usadzujú sa v dobre prekrvených orgánoch (bránica, jazyk, rebrové svaly) a medzi svalovými vláknami vytvárajú púzdra, ktorých obal obrannými reakciami organizmu vápenatie (pseudocysta). Pseudocysty sa dostávajú mäsom do tráviacej rúry nového hostiteľa, z ktorých larvy vnikajú do sliznice čreva a rýchlo dospievajú. Larválne štádiá prežívajú niekedy aj 40 rokov.

Obr. Hlístovce (11,3 kB) Novinka Podľa najnovšej klasifikácie majú hlístovce (Nematoda) hodnotu kmeňa, ktorý patrí do nadkmeňa okrúhlovcov (Nemathelminthes), ten patrí do vývojovej línie zvliekavcov (Ecdysozoa), tá do skupiny Spiralia, a vývojového stupňa prvoústovcov (Protostomia).