Na začiatku júla Greenpeace vypravilo svoj ľadoborec Arctic Sunrise opäť na polárnu expedíciu, tentokrát na severnú pologuľu - na Aljašku a do Arktídy. Expedícia bola vlastne pokračovaním práce v Antarktíde, kde Greenpeace dokumentoval prvý dopad klimatických zmien. Tentokrát sa k vedeckej práci pridali ešte protesty proti otváraniu nových ropných nálezísk v tomto ohrozenom regióne.Arktická Aljaška je miestom, kde sa takmer symbolicky pretína dôsledok s príčinou. Tým dôsledkom je globálne otepľovanie a príčinou spaľovanie fosílnych palív. Práve v Aljaške chcú ropné spoločnosti otvárať ďalšie náleziská ropy. Aljaška je však tiež miestom, o ktorom vedecké modely predpovedajú, že sa na ňom vôbec najhoršie prejavia dopady klimatických zmien. Podľa týchto modelov by v polovici 21. storočia mala teplota v Arktíde stúpnuť najmenej o 4°C v lete a o celých 13°C v zime. Také zmeny teploty by znamenali kolaps celého arktického ekosystému.Prečo vlastne organizácia Greenpeace vystupuje proti otváraniu nových nálezísk fosílnych palív? Dôvody sú prosté. Vedie ju k tomu tzv. Uhlíková logika. V podstate ide o výpočty odvodené z predpovedí najlepších klimatológov, ktoré odhadujú, aké veľké množstvo uhlíka môže svet ešte spáliť, bez toho, aby došlo k prekročeniu limitu, čo by malo za následok katastrofu pre ľudstvo. Správa nazvaná Uhlíkový rozpočet odhaduje celkové množstvo uhlíka, ktoré môžeme v budúcom období ešte spáliť na 225 gigaton. To znamená, že v priebehu nasledujúcich 100 rokov môžeme do atmosféry teoreticky uvoľniť ešte asi 225 mld. ton uhlíka, bez toho aby hladina morí stúpla o viac ako 20 cm, a aby sa oteplilo o viac ako 1°C. V súčasnej dobe vypúšťame do atmosféry každý rok asi 5 až 6 mld. uhlíka a toto tempo rastie každým rokom asi o 2 %. Vypočítaných 225 mld. ton je tzv. stredný scenár. Ten kalkuluje s tým, že budú podniknuté masívne akcie na zastavenie odlesňovania a bude podporované vysádzanie nových lesov.
Teraz nastupuje neúprosná uhlíková logika. Uhlíkový rozpočet na budúce storočie je iba štvrtinou všetkých známych zásob fosílnych palív - ropy, uhlia, zemného plynu. Znamená to, že ak sa chceme vyhnúť katastrofe, nemôžeme spáliť viac ako 1/4 zásob fosílnych palív, o ktorých dnes vieme. Preto je potreba presunúť všetky voľné finančné prostriedky do oblasti vývoja nových technológií.Beringov ľadovec sa topí! V dobe, kedy sa v Bonne zišli štátnici z celého sveta, aby diskutovali o redukcii skleníkových plynov, upozornilo Greenpeace, že jeden z najväčších ľadovcov sveta sa topí. Beringov ľadovec v arktickej časti Aljašky sa dnes rozpúšťa vďaka vzrastajúcej teplote, ktorá súvisí s globálnym otepľovaním. Pri základni tohto ľadovca sa už vytvorilo ohromné jazero vody z topiaceho sa ľadu. Od roku 1990 ustupuje Beringov ľadovec tempom jedného km ročne. I keď rýchlosť topenia kolísa, posledných 20 rokov sa zrýchlila natoľko, že niektoré časti ľadovca sú o 1/4 tenšie. Beringov ľadovec leží v inej zemepisnej oblasti ako najväčšie antarktické a grónske ľadovce. Teplota sa tu totiž určitú časť roka pohybuje nad bodom mrazu. Beringov ľadovec je 191 km dlhý a pokrýva plochu bez 5.000 km2. Na niektorých miestach je až 800 m silný. Tento kolos sa však od začiatku tohto storočia zmenšil už o 130 km2. Ako sa ľadovec zmenšuje vytvárajú sa na jeho okrajoch jazerá z rozpustenej vody. Najväčšie z nich Vitus Lake má už plochu 70 km2. Okrem toho zmenšuje ľadovec aj svoju hrúbku. Niektoré jeho časti sa za 50. rokov zúžili o 180 m.
Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý zahŕňa 2.500 najlepších klimatológov sveta, uviedol, že "zužovanie ľadovcov je zjavné a dochádza k nemu v mnohých častiach sveta". Posledné ústupy ľadovcov potvrdzujú závery IPCC, že Zem vstupuje do éry, keď globálne otepľovanie postupuje rýchlejšie ako kedykoľvek v uplynulých desaťtisíc rokoch. Topenie Beringovho ľadovca je pritom len malým príkladom tohto globálneho fenoménu.Vedci varujú, že Arktída bude najrýchlejšie sa otepľujúcou oblasťou sveta. V uplynulých troch desaťročiach tu priemerné teploty vzrástli zhruba o 3°C. Ako sa ľadovce topia, voda z nich prispieva k zostupu morskej hladiny a ohrozuje tak pobrežné oblasti. Zmeny už vážne postihli komunity Inuitov žijúcich na pobreží a v oblasti Arktických riek. Niektoré z týchto komunít stratili svoje domovy i starodávne posvätné cintoríny, ktoré sa ocitli pod morskou hladinou. Ohrozená je i kanadská časť Arktídy. Pomalé topenie permafrostu, večne zamrznutej pôdy, mení zem na neobývateľný močiar. V lesoch vďaka stúpajúcej teplote často zúria požiare. Tie zaháňajú na útek vtáky a zvieratá. Národ Dene, ktorý patrí medzi pôvodných obyvateľov tejto oblasti, bojuje o záchranu tradičného spôsobu svojho života. V roku 1995 túto oblasť zachvátili stovky lesných požiarov a úplne tak zdecimovali tradičné lovište národa Dene.
Ohrozené sú však v Arktíde aj zvieratá. Pokračujúce redukovanie ľadu pokrývajúceho morskú hladinu bude mať dopad na množstvo rias žijúcich pod ľadom, ktoré predstavujú zásadný článok arktického potravinového reťazca. Dôsledkom bude zrútenie potravnej siete, čo by postihlo ryby, tulene, veľryby a polárne medvede. Ľadové medvede privádzajú mláďatá na svet v brlohoch snehu. Už dlhší čas je ale pozorovaný skorý príchod jarného topenia. Ak sa sneh začína topiť skôr, mláďatá sú vystavené drsnému arktickému prostrediu príliš skoro.Paradoxom je, že otváranie ropných nálezísk je vedľa otepľovania hneď druhým najnebezpečnejším faktorom, ktorý priamo ohrozuje medvediu populáciu.Uprostred pribúdajúcich náznakov ľuďmi vyvolaných klimatických zmien pokračuje ropný priemysel v aljašskej Arktíde v rýchlej expanzii smerom k ruským a kanadským hraniciam. Pokúšajú sa nájsť a otvoriť ďalšie veľké ropné polia.