Desertifikácie

Desertifikácie Aridná oblasť (definovaná ako oblasť, kde sú nízke zrážky a kde dážď väčšinou pozostáva z náhodných, krátkych, prudkých lejakov) pokrývajú okolo 40% všetkých svetových pevnín a žije v nich viac ako jedna pätina svetovej populácie. Desertifikácie sa v týchto oblastiach prejavujú degradáciou pôdy: stráca sa totiž vegetácia, znižuje sa množstvo dostupnej vody, znižuje sa úrodnosť a dochádza k erózií pôdy. Väčšinou je to výsledok nadmerného využívania pôdy, ak už je dôvodom rastúca populácia alebo zvýšené ľudské potreby či politické a ekonomické tlaky. K takémuto hospodáreniu často dochádza pri prirodzenom výskytu sucha a s pokračujúcim suchom sa stupňuje. Rýchlosť desertifikácie robí v súčasnosti okolo 60 000 kilometrov štvorcových za rok alebo 0,1% za rok z celkovej plochy aridných území. Znamená to potenciálnu hrozbu pre 70% aridných území, teda pre viac ako štvrtinu svetovej pevniny. Odlesňovanie a zmeny dažďových zrážok Aj takto sa odlesňuje... Sú tri hlavé dôvody, prečo zmeny vo využívaní pôdy, aké napríklad nasledujú po odlesňovaní, ovplyvňujú množstvo dažďových zrážok. Nad lesom sa z listovej plochy stromov vyparuje omnoho viac vody ako nad trávnymi porastami alebo nad holou pôdou, preto vzduch nad lesom obsahuje viac vodných pár. Les tiež odráža 12 až 15% dopadajúceho slnečného žiarenia, trávny porast odráža okolo 20% a púštny piesok až 40%. Tretím dôvodom je nerovnosť povrchu v miestach, kde je vegetácia. V spojitosti so suchom v Sahelu vyslovil Jules Charney v r. 1975 myšlienku, že by mohlo existovať dôležité spojenie medzi zmenami vegetácie a dažďovými zrážkami. Zvýšené množstvo energie absorbované povrchom vegetácie a zvýšená povrchová nerovnosť má tendenciu podnecovať konvenciu a ďalšie dynamické procesy v atmosfére, čo vedie k tvorbe dažďových zrážok. Taký účinok potvrdzujú experimenty s numerickými modelmi, ktoré obsahujú tieto fyzikálne procesy. V prípade, že by bol les v Južnej Amerike severne od 30. rovnobežky južnej zemepisnej šírky vykáľaný a nahradený trávnatými ekosystémami, znížili by sa zrážky asi o 15%. Podobné modelové výpočty pre Zair, pre menšiu oblasť, ukazujú priemerné zníženie dažďových zrážok o viac ako 30%. Oveľa drastickejší pokus, v ktorom bol amazonský les vykáľaný a nahradený púštnym povrchom, vykázal zníženie dažďových zrážok o 70% je to podobná úroveň, aká panuje v semiaridných oblastiach sahelskej časti Afriky. Taký modelový pokus nepredstavuje skutočnú situáciu, ale ilustruje významný dopad, aký by mohlo mať veľkoplošné odlesňovanie na miestnu klímu. Vplyv na ľudské zdravie Ľudské zdravie závisí na dobrom životnom prostredí. Mnohé faktory, ktoré vedú ku zhoršeniu životného prostredia, sú tiež príčinou zlého zdravia. Znečistenie atmosféry, znečistená voda, nedostatočné zásobovanie vodou a vyčerpaná pôda (a následne zlá úroda plodín a nedostatočná výživa ľudí) – to všetko predstavuje nebezpečie pre ľudské zdravie a pocit pohody a prispieva k šíreniu chorôb. Ako sme už pri úvahách o dopadoch globálneho otepľovania uvideli, bude sa klimatickou zmenou, k nej dôjde v teplejšom svete, mnoho z týchto faktorov násobiť. Aké budú priame účinky samotnej klimatickej zmeny na ľudskom zdraví? Ľudia môžu žiť pohodlne v mnohých rôznych podmienkach a sú schopní sa prispôsobiť širokému rozsahu podnebia. Naozaj extrémne podmienky však nie sú znesiteľné a môžu byť príčinou prenosu niektorých chorôb. Hlavným problémom pri odhade účinku klimatických zmien na zdravie je odlíšenie vplyvu klímy od veľkého množstva iných faktorov (vrátane ďalších faktorov životného prostredia), ktoré zdravie ovplyvňujú. Hlavným priamym účinkom klimatických zmien na samých ľuďoch bude stres z tepla pri extrémne vysokých teplotách, ktoré sa budú vyskytovať častejšie a na viacerých miestach. Štúdie s údajmi z veľkých miest, kde sa obvykle vyskytujú vlny tepla, ukazujú, že počet úmrtí sa môže behom dňa s neobvykle vysokými teplotami zdvojnásobiť alebo strojnásobiť. Čokoľvek po epizóde tepla môže nasledovať obdobie s menším počtom úmrtí, čo ukáže, že k niektorým úmrtiam by bolo v tej dobe došlo v každom prípade, zdá sa, že väčšina zvýšenej úmrtnosti je priamo spojená s nadmernými teplotami. Mohli by sme sa domnievať, že kompetenciu za obdobie nadmerného tepla poskytne menší počet situácií s krutou zimou. Štúdie však ukazujú, že zvýšená úmrtnosť ako dôsledok obdobia nadmerného tepla značne prevýši akýkoľvek pokles v obdobiach chladu, najmä medzi starými ľuďmi, ktorí sa s vysokými teplotami vyrovnávajú zvlášť ťažko. Ďalším pravdepodobným dopadom klimatickej zmeny na zdravie je zvýšené šírenie chorôb v teplom prostredí. Veľkými druhmi hmyzu, ktorý prenáša choroby, sa darí lepšie v teplejších a vlhkých podmienkach. Vieme, že epidémie chorôb, ako napríklad vírusové encefalitídy prenášané komármi, sú spojené s nezvyklými vlhkými pomermi, ktoré sa vyskytujú na austrálskom, americkom a africkom kontinente v súvislosti s rôznymi fázami javu El Nino. Niektoré choroby, bežne obmedzené hlavne na tropické oblasti, sa môžu za teplejších podmienok rozšíriť i do stredných zemepisných šírok. Príkladom takejto choroby je malária, prenášaná komármi za optimálnych podmienok pri teplotách 15 až 32 stupňov Celzia a relatívne vzdušnej vlhkosti 50 až 60%. Inými chorobami, ktoré sa pravdepodobne šíria z rovnakých dôvodov, sú žltá zimnica, horúčka Dengue a lymfatická filariózia. Predložené argumenty naznačujú, že dopad klimatickej zmeny na zdravie môže byť veľký. Faktory zahrnuté vo všetkých prípadoch sú však veľmi zložité, akékoľvek kvantitatívne závery budú vyžadovať omnoho dôkladnejšiu štúdiu priamych účinkov podnebia na ľudí a epidemiológie chorôb, než sa budú pravdepodobne šíriť. Bol navrhnutý medzinárodný projekt Global Health Watch: má zhromažďovať dáta potrebné k realizácií takýchto štúdií.