Celkový vplyv globálneho otepľovania Dopad rôznych vplyvov globálneho otepľovania je zložitý a na rôznych miestach sveta veľmi odlišný. Je veľa ľudských aktivít, ktoré naše súčasné životné prostredie degradujú. Globálne otepľovanie bude všetky druhy degradácie ešte násobiť. Zvýšenie morskej hladiny zhorší situáciu v nízko položených oblastiach, ktoré po vyčerpaní podzemných vôd a po úbytku pobrežných sedimentov, potrebných k udržaniu úrovne pevniny nad hladinou mora, klesajú. Strata pôdy, ktorá nasleduje po nadmernom využívaní a obrábaní zeme alebo po odlesňovaní, sa bude zrýchľovať a v niektorých oblastiach bude dochádzať k častejšiemu vysušovaniu alebo záplavám. Na iných miestach povedie extenzívne odlesňovanie k suchej klíme a k menej udržateľnému poľnohospodárstvu. Bolo všeobecne zdôrazňované, že globálne otepľovanie povedie na veľa miest ku zmenám teploty a zrážok. Dopadom týchto zmien sa budeme musieť prispôsobiť. V mnohých prípadoch to bude zahrňovať zmeny v infraštruktúre, napríklad vybudovaniu nových zaradení proti zaplaveniu morom alebo zariadenia pre zásobovanie sladkou vodou. Mnohé z dopadov klimatických mien budú nepriaznivé, i keď sa v dlhodobej perspektíve ukáže, že sú prospešné, bude mať krátkodobá adaptácia väčšinou negatívny dopad a bude vyžadovať náklady na jeho odstránenie. Najviac sú ovplyvnené zásoby vody, ich stav je v každom prípade na mnohých miestach veľmi kritický. Očakávame, že určité časti sveta budú najmä v lete teplejšie a suchšie, s väčšou pravdepodobnosťou prísuškov, v iných častiach sveta sa očakáva častejší výskyt záplav. Prvé náznaky ukazujú, že využitím rôznych plodín a agrotechniky je možné udržať celkové zásobovanie potravinami i navzdory klimatických zmien. Nerovnomernosť v zásobovaní potravinami medzi vyspelým svetom sa však určite bude zväčšovať. V dôsledku pravdepodobnej rýchlosti klimatickej zmeny dôjde tiež k vážnemu ovplyvneniu prírodných ekosystémov, zvlášť v stredných a vyšších zemepisných šírkach, budú postihnuté najmä lesy. V teplejšom svete budú mať ďalšie obdobie s teplotnými stresami vplyv na ľudské zdravie. Vyššie teploty prispievajú k rozšíreniu niektorých chorôb, napríklad malária, do vyšších zemepisných šírok. Ekonómovia sa pokúsili odhadnúť, aké budú priemerné ročné náklady dopadov, ku ktorým by pravdepodobne došlo pri klimatickej zmene podľa scenára “ďalej ako doposiaľ”. Tieto odhady sa na celom svete pohybujú v priemeru okolo 1% HSP. Náklady pre rozvojové krajiny sú v priemerne najmenej dvakrát vyššie ako náklady pre krajiny. Do týchto nákladov niesu započítané útraty ľudí ani podstatné sociálne a politické problémy, ktoré to prinesie. Odhaduje sa, že by každý rok mohli vznikať až 3 milióny nových environmentálnych utečencov alebo že by ich počet v polovice nasledujúceho storočia presiahol 150 miliónov. Je dôležité pamätať na to, že tieto odhady sa sústredili na scenár s dvojnásobným množstvom oxidu uhličitého (inými slovami, ide o nasledujúcich 50 alebo 60 rokov). Podľa scenára “ďalej ako doposiaľ” (tj. Nebudú podniknuté závažné akcie k obmedzeniu emisií oxidu uhličitého) dôjde krátko po skončení nasledujúceho storočia k ďalšiemu zdvojnásobeniu ekvivalentnej koncentrácie oxidu uhličitého, ako bude stále narastať. Dopady prídavnej klimatickej zmeny, k nej dôjde s druhým zdvojnásobením efektívnej koncentrácie oxidu uhličitého, budú pravdepodobne omnoho vážnejšie ako dopady pri prvom zdvojnásobení. To je samozrejme časovo oveľa vzdialenejšie, z toho dôvodu sa tomu možno nevenuje dostatočná pozornosť. Pretože však niektoré skleníkové plyny majú dlhú životnosť, pretože klimatický systém má dlhú “pamäť”, pretože sa môže ukázať, že niektoré z dopadov sú nevratné a pretože ľudom bude určitú dobu trvať, ako zareagujú na zmenu kurzov, je dôležité si všímať v ďalších horizontoch, nás burcujú, aby sme už teraz podnikli nevyhnuté kroky. Mnohí ľudia sa však budú pýtať, prečo by sme sa mali zaoberať stavom Zeme v čase tak vzdialenom. Nemôžeme to nechať na starosti budúcim generáciám 1.Globálne ekologické problémy
Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zväčšuje a tým aj výkon alebo proces rôznej výroby, najmä v priemyselnej časti. A tým si možno ani neuvedomuje, že ničí prostredie okolo seba. Človek pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne ničí rastlinstvo, pôdy, znečisťuje rieky a vzduch okolo seba. V minulosti škody spôsobené človekom nepredstavovali také veľké znehodnocovania ako v súčasnosti.
Medzi najväčšie globálne ekologické problémy patria:
- 1. znečisťovanie ovzdušia
- 2. znižovanie tvorby kyslíka
- 3. znečisťovanie vôd
- 4. úbytok a znehodnocovanie pôdy
- 5. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
- 6. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania
2.Globálne problémy sa stali otázkami najvyššej dôležitosti
V poslednom období sa veľa hovorí o dobrovoľných nástrojoch riadenia životného prostredia, aké miesto majú u nás? Národné a globálne problémy súvisiace so zmenami v životnom prostredí vstúpili v poslednom období do diania, ako otázky najvyššej dôležitosti, čoraz dôraznejšie vplývajú na orientáciu tradičnej politiky, spôsobujú prerozdeľovanie národného dôchodku medzi environmentálnu a sociálnu sféru a stávajú sa predmetom pozornosti aj občianskej verejnosti. Stále častejšie sa preto stávame svedkami toho, že spoločnosti iniciatívne hľadajú cesty minimalizácie odpadov svojho konania na životné prostredie. Uvedomujeme si, že životné prostredie a spôsob, ako s ním budeme zaobchádzať nie je len vecou úzkej skupiny odborníkov v environmentálnej sfére, ale riešenie čaká na zmenu postojov na všetkých stupňoch riadenia, predovšetkým vo sfére priemyslu. Skúsenosti zo sveta poukazujú, že environmentálne zákony a regulatívy sú účinné pre významnejšie zdroje znečistenia, no nemožno očakávať, že vyriešia všetky problémy životného prostredia a rozvoja. Ako príklad možno uviesť drobné zdroje záťaže ŽP, ktorých kumulatívny efekt môže spôsobovať vážne prehlbovanie nerovnováhy v stave životného prostredia. Práve pre zlepšenie podobného typu, ako podporné, doplňujúce riešenia sa ukazujú účinné ekonomicky a trhovo orientované postupy.
B)Prírodovedný dôkaz má význam pri riešení environmentálnych problémov, ako napríklad klimatické zmeny, znečistenie riek a oceánov, kyslé dažde, miznutie tropických pralesov a pod. Avšak skôr než môžeme problém riešiť, musíme poznať jeho podstatu. Prírodné vedy nám v tom môžu pomôcť. Žiaľ vedecké poznatky sa sprostredkúvajú vo forme modelov, modely nepodliehajú ,,dôkazom“, t.j. z dôvodov logiky nemožno potvrdiť ich pravdivosť. Príčina tkvie v tom, že všetky prírodné systémy, či už podnebie, rieky, moria, ovzdušie nie sú systémami uzavretými, ale ,,otvorenými“. Z otvorenosti systému vyplýva, že presná reprezentácia systému modelom nie je nikdy zaručená. Hoci s potrebou vedeckého dôkazu môžeme súhlasiť, musíme si byť vedomí jeho obmedzení.
C)Prírodné vedy majú veľký význam pre pochopenie a predchádzanie environmentálnym problémom, ako aj pre ich potenciálne riešenie. Poznatky prírodných vied však majú svoje obmedzenia. Po prvé u niektorých modelov, v ktorých sa nevyskytujú žiadne náhodné javy – vôbec nemožno určiť ich stav v budúcnosti. Po druhé – modely, ktorých súčasťou je rovnosť náhodných javov, zahŕňajú predpovede v budúcom stave vo forme rozdelenia pravdepodobnosti možných stavov systému. Z toho vyplýva, že vedecké poznatky, tak spoločenské ako i prírodovedné, majú svoje ohraničenia. To nás však nemôže odrádzať od používania modelov zahŕňajúcich takéto poznanie.