Metódy štúdia živej prírody Pozorovanie: historicky najstaršia, najrozšírenejšia metóda získavania údajov o živej prírode a)priame – bez prístrojov b)nepriame – pomocou prístrojov Pokus(experiment): zasahuje do prírodných dejov, umelo ich vytvára, zámerne mení podmienky a sleduje následky zmien Opakovatelnosť: základná podmienka vedeckého pokusu Modelové organizmy: organizmy udržiavané v umelých podmienkach -jednoduchšie formy života- mikroorganizmy Hypotézy: názory, kt. neboli dokázané, ale môžu existovať, vysvetlené na vedecky overených poznatkoch Vedecké zákony: overené hypotézy, kt. sa vždy v zhodných podmienkach opakujú Teória: súbory tvrdení o javoch v skúmanej oblasti
Všeobecné vlastnosti živých sústav Chemické zloženie: nukleove kyseliny a bielkoviny Štruktúra: živé organizmy, vysokoorganizované, štruktúrne zložité a priestorovo ohraničené Vzťah k vonkajšiemu prostrediu: -tok látok, energii a informácii -termodynamika organizmov – otvorené sústavy -premena látok a energii – metabolizmus Regulácia: samoregulácia, stálosť vnútorného prostredia Reprodukcia a vývoj: reprodukcia -rozmnožovanie
Všeobecná charakteristika živých sústav:
Ide o štruktúrované, stupňovito usporiadané, otvorené nukleoproteínové sústavy, kt. podstatnými vlastnosťami sú: samoregulácia, metabolizmus, autoreprodukcia a schopnosť vyvíjať sa. Podstatné vlastnosti živých sústav: -schopnosť uchovávať a replikovať genetickú informáciu vo forme nukleovej kyseliny a prítomnosť enzýmovej katalýzy.