Arktická tragédia
Po dlhej tmavej arktickej zime prichádza búrlivá jar a s ňou slnko. I keď sú jeho vody ešte mrazivé, Arktický oceán hneď exploduje rôznorodými formami života. Obdobia svetla a tepla sú tu krátke, a tak morské riasy ožijú s prvými slnečnými lúčmi. Rozrastajú sa vďaka slnečnej energii a sú nevyhnutnou potravou a zárukou života v Arktíde.Barentsovo more bolo jedno z najbohatších morí na svete. Zrazu však rybári začali chytať menej rýb. Aj tulene mizli po tisícoch.V roku 1987 tak vypukla panika. Ostrov medveďov uprostred Barentsovho mora sa stal dejiskom tragédie. Útesy tohto ostrova sú známe ako skvelé vtáčie hniezdiská. Z ničoho nič boli prázdne. Vtáky prvé signalizovali arktickú tragédiu. Ešte v roku 1986 sídlilo na útesoch 200.000 párov alkónov. V roku 1987 prišla katastrofa. Len 10 % alkónov sa vrátilo k hniezdam. V roku 1988 tragédia vrcholí. Osem, možno že až 9 vtákov z desiatich zomiera od hladu. Rovnaká situácia nastala na všetkých útesoch lemujúcich Barentsovo more. Siete rybárov zívali prázdnotou. Ľudia trpeli tiež. Pobrežní rybári používali viac sietí, ale i tak nenachytali dostatok rýb. Jednoducho tam žiadne neboli. Čo sa stalo? Prečo sa zrazu more, ktoré živilo ľudí od čias Vikingov, ocitlo prázdne? Medzinárodné rybárske flotily vydrancovali oceán. Priemyselný svet čerpal z prírodného bohatstva bez akéhokoľvek obmedzenia.
Bez upozornenia môžu tu zasiahnuť inšpektori Nórskej pobrežnej hliadky. Hliadka prichádza vždy, keď je loď naplnená a nedáva posádke možnosť úlovok vyhodiť cez palubu. Dnes sa chytá 10 x menej rýb, ako predtým, keď bolo Barentsovo more bohaté na morský život.Podvody na rybárskych lodiach nie sú zvláštnosťou. Hliadka musí preto napr. kontrolovať veľkosti oka v rybárskej sieti. Oká musia byť dostatočne veľké na to, aby v nich neuviazli aj malé, mladé ryby. Niekedy bola povolená veľkosť odchytenej tresky 1 m a viac. Dnes väčšina z nich dosiahne len ťažko veľkosť 42 cm. Tresky sa vytrácajú. Hladujú a trpia nedostatkom výživy. Tulene, ktoré by normálne žili na plávajúcich morských kryhách ďalej na sever, zrazu vtrhli do zátoky a zúfalo hľadali potravu.Mladí ľudia opustili svoje dediny a mestá. Pobrežie im neposkytovalo dostatok obživy. Vďaka ekológii sa z nich stali utečenci. Éra, ktorá trvala tisíce rokov, sa ocitla na prahu konca. A túto tragédiu zavinili ľudia. Čo sa stalo?Zlá organizácia lovu morských rýb. Nórska organizácia rybolovu je dlhým radom zlých rozhodnutí. Obrazom nezmyselného vykorisťovania prírody. V 60. rokoch sa rybolov sústreďoval na severoatlantické slede. Čoskoro boli slede takmer vyhubené a úlovky sa rapídne zmenšili. Potom sa lov zameral na tresky. Lov tresiek silnel, a tak muselo prísť ku kolapsu ekosystému. Lov kreviet tragédiu dokončil. Rybárske lode vyčerpali zásoby mora. Katastrofa čoskoro zasiahla aj vnútrozemie. Postihlo to miestny priemysel, prinieslo nezamestnanosť množstva ľudí. Postihlo to mnohých rybárov na mori. Postihlo to aj ich rodiny na súši. Najväčšie mesto pri arktickom pobreží je ruský Murmansk. Viac ako polovica jeho obyvateľov je závislá na love rýb. Tu preto udrela kríza obzvlášť citeľne. Ale ľudia tu rýchlo hľadali iné produkty na spracovanie. Ryby, ktoré sa spracovávali na rybiu múčku, sa stali potravou pre ľudí. Kríza mala niekoľko podôb.
Pobrežní rybári v Nórsku netrpeli len nedostatkom rýb, boli vystavení arktickej tragédii tvárou v tvár. Tulene hladovali, plávali v desiatkach tisíc k pobrežiu a pokúšali sa nájsť si potravu. Snažili sa ukradnúť ryby z rybárskych sietí, ale sami boli pochytaní. Hynuli v bolestiach. Pri predložení prednej plutvy každého uväzneného tuleňa v sieti, dostávala posádka lode odškodnenie od štátu. Dlhú dobu dostávali títo ľudia viac peňazí za zmrzačené tulene, ako za rybolov. Za dve sezóny našlo smrť v rybárskej sieti viac ako 100 tisíc tuleňov. Ešte viac ich ale nešťastne zahynulo pri každoročných ruských a nórskych lovoch. Tisíce tuleňov bolo predaných pod rukou vo vnútrozemí alebo na mori. Ich množstvo zaznamenali štatistiky vedcov. Nešťastne uhynuté telá poslúžili ako výskumný materiál, ku ktorému by sa vedci inak nedostali. Mohli previesť analýzu orgánov tuleňov. Hrali pri ich smrti nejakú úlohu toxické látky? Smrť tuleňov spôsobilo často nepochopiteľné utopenie. Ale vedci zo Švédskeho národného múzea histórie prírody čoskoro prišli na to, že ich telá obsahujú vysokú hladinu chlórových toxínov. Hladina jedov bola tak vysoká, že v znečistenom Baltskom mori spôsobila sterilitu zvierat. Strach s chemického zasiahnutia Arktídy vzrástol. Toxíny zasiahli obrovskú plochu oceánu.
Golfský prúd prináša chemikálie z Atlantiku. Ruské rieky chŕlia do morí toxický odpad sibírskeho priemyslu. Na polostrove Kola skúmajú ruskí vedci stav životného prostredia v Barentsovom mori. Až do nedávna to bola utajovaná oblasť. Sídlilo tu len ruské arktické loďstvo. Ruskí vedci mali určité podozrenie, že všetko nie je tak, ako má byť. Ich vlastný výskum zaznamenal rádioaktívny a toxický odpad. Dno oceánu pokrýva množstvo morských živočíchov. Keďže filtrujú morskú vodu žiabrami a tráviacim traktom, sú tragickými ukazovateľmi znečistenia. Tento, a iné dôkazy pomohli vytvoriť predstavu o hroznom stave života v oceáne. Bývalá Sovietska námorná vojenská armáda toto územie využívala ako skládku odpadu. Niekoľko ľudí sa ale o množstve odpadu dozvedelo. Vďaka statočnosti vedcov, ktorí predali správu do zahraničia a Greenpeace, vieme trochu viac. Barentsovo more sa stalo cintorínom studenej vojny. Desiatky rokov vypúšťala sovietska armáda jedy do mora. Zneužívala nukleárne ponorky, ktoré sa potápali s kontaminovanými reaktormi, často blízko pobrežia. V Barentsovom mori je pravdepodobne viac nukleárneho odpadu, ako kdekoľvek inde na svete. Desiatky rokov používala sovietska armáda jeden z ostrovov v susednom Karskom mori na svoje nukleárne pokusy. Tu bolo pobrežie nádhernej divočiny. Stala sa z neho odporná žumpa. Kedy to všetko skončí? Môžeme len hádať.Zďaleka to neboli len lode, ktoré poškodili Barentsovo more. V posledných desaťročiach sa tam začali stavať aj vrtné veže. Nafta. To je celosvetové lákadlo. Veľa ľudí prišlo na naftové polia v Severnom mori. Skúmali nové prostriedky. Hľadali v Arktíde, "v zemi polnočného slnka", nové uplatnenie. Seizmická činnosť, ktorá je dôsledkom mnohých výbuchov na dne mora, poškodila ekosystém. Varovanie vedcov je ale márne. Čo ak začne nafta vytekať do studeného Arktického oceánu? Zachádzanie s prírodnými zásobami v nórskych moriach je každým kritizované. Drancovanie nevynechá žiadnu oblasť. Nórska vláda vedie vojnu so zbytkom sveta. Tvrdí, že má právo na to, aby vyťažili z mora všetky zásoby.Vorvani priplávali k pobrežiu Nórska za potravou. Lovci veľrýb ich zatiaľ nechali na pokoji. Sú totiž chránení - dokonca i v Nórsku. V súčasnosti tu môžu loviť svoju potravu v pobrežných vodách. Lovci veľrýb tu lovia oveľa menšieho vráskavca malého. Je to najmenší druh veľryby, ktorá má kostice, ale v ušiach jej ostala iba čiastka pôvodného množstva. Nórsky lovci veľrýb lovia tak, ako to robili vždy. Kapitán organizuje lov zo stožiaru. Strelec na zadnej časti lode je pripravený. V nórskych moriach je asi 80 tisíc vráskavcov malých. Tristo ich zahynie pri jednom love. Medzinárodná veľrybárska komisia nedovoľuje lov veľrýb za účelom obchodu, z dôvodu neustále sa zmenšujúceho počtu týchto jedincov. Nórska vláda však tvrdí, že má svoje údaje o stavoch morí. Trvá na tom, že si môže vo svojich vodách robiť čo chce. Na druhej strane ostatné národy zastávajú názor, že veľryby sú životným druhom, ktorý má právo na život a nepatrí ani jednému jedinému národu. Protesty sú ale ignorované a lov pokračuje.
Lov veľrýb je ekonomicky dôležitý pre malý počet rybárov a ich rodiny. Niekoľko komunít pri pobreží má ekonomický prospech zo spracovania a najmä pre nórsku spotrebu a pre vývoz do Japonska. Na celom svete sa organizuje bojkot nórskych výrobkov. Nórsky priemysel tým stráca pravdepodobne viac peňazí ako na predaji veľrybieho mäsa zarobí. Snáď zvíťazí národná česť a dôstojnosť nad nezmyselným a krutým výlovom Barentsovho mora a jeho fauny. Snáď je tu ešte nádej.
Vtáky sa začali vracať na útesy pozdĺž pobrežia. Tie druhy, ktoré boli v 70. rokoch z 50 % vyhubené, si dnes vedú lepšie. Na ostrovoch sledujú vedci situáciu v prírode už niekoľko rokov. Teraz sú spokojnejší, keďže počet vtákov vzrastá. Pozorujú i vyšší počet tresiek. Kormorán je tiež obyvateľom miestnych ostrovov. 80 zostávajúcim párom sa darí dobre, i keď ich počet v minulých rokoch poklesol. Inde je však situácia menej povzbudivá.
Množstvo planktónu ale dorastá. Zase je dostatok potravy pre slede a tresky. Tragédiu v Barensovom mori zavinili ľudia. Sebazáchovná sila prírody bola schopná udržať rovnováhu. Keď sa budeme snažiť, môžeme prírode pomôcť. Musí existovať dohľad nad medzinárodným rybolovom, ktorý bude hájiť ekologický záujem celku a budúcnosť Zeme proti krátkodobým sebeckým ziskom. Musíme si uvedomiť, že ľudia sú rovnako závislí na zvieratách, ako sú zvieratá závislé na ľuďoch.