/p>

ALERGIA

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva vo svojom prostredí. Rozlišujeme nadmerné, prehnané reakcie precitlivelosti a reakcie „normálne“. Normálnou reakciou organizmu je vývoj imunity. Náš imunitný systém je preto, aby nás chránil pred útokmi cudzorodých látok.

Pojem obrany alebo odolnosti je veľmi všestranný a opiera sa o mnoho dejov. Zahŕňa tvorbu protilátok, ktoré sú „ochrancami“ nášho tela. Ich úlohou je neutralizovať „votrelca“, alebo tzv. Antigény. Tieto imunologické reakcie sú pre organizmus teoreticky prospešné. V niektorých situáciách však náš obranný imunitný systém tento svoj mandát stráca, svoju reakciu „preženie“. Stratí kontrolu sám nad sebou a zareaguje na látky, ktoré sú neinfekčné, neškodné, bežné, akoby to boli tí „infekční votrelci“.

Táto strata kontroly v časti obranného imunitného systému potom spúšťa nebezpečnú, nadmernú reakciu. Tieto reakcie označujeme ako „precitlivelosť“ (hypersenzitivitu) alebo „alergiu“. Antigén, ktorý je zodpovedný za alergickú reakciu, sa volá alergén.

Náš imunitný systém má dobrú pamäť. Už od prvých dní, keď sa náš organizmus dostane do styku s cudzorodou látkou, sa imunitný systém učí, ako ju spoznať a zapamätať si ju. Odpoveď si pripravuje výrobou špeciálnych protilátok namierených proti tejto cudzorodej látke=antigénu. Vždy, keď sa ten istý antigén objaví v organizme, náš imunitný systém ho spozná vďaka svojej pamäti a môže odpovedať špecifickou protilátkou, ktorú už má pripravenú. Preto, keď niekto trpí peľovou nádchou, bude vždy reagovať, keď sa dostane do kontaktu s druhom peľu, ktorý si jeho imunitný systém zapísal do pamäti.

Neexistuje jedna alergická reakcia. Alergické reakcie nemajú jednu podobu. Objavujú sa náhle na rôznych miestach tela, na rôznych orgánoch, v rôznych podobách a s rôznou intenzitou.

Senzibilizácia je dej, pri ktorom sa organizmus stáva stále citlivejším na určitý podnet. Imunitný systém reagoval na styk s antigénom, uložil si ho do pamäti a začal vytvárať proti nemu špecifické protilátky. Pri opakovanom kontakte tento antigén už rýchlo rozpozná a okamžite naň zareaguje. U každého človeka sa doba, ktorá je potrebná na to, aby citlivo alebo precitlivene reagoval, líši. U niekoho stačí niekoľko dní, u iného až niekoľko rokov.

Atópia je dedične založený sklon k alergii, má preto zreteľný rodinný výskyt. Typickými prejavmi atópie sú atopický ekzém (atopická dermatitída), peľová alergia (alergická nádcha a alergický zápal spojiviek) a alergická astma.

Atopici majú vrodenú schopnosť tvoriť vo zvýšenom množstve protilátky v triede IgE (=imunoglobulín E). Tieto IgE protilátky reagujú na alergény vonkajšieho prostredia (pele, pliesne, roztoče, atď.)

Dedičnosť: U dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30%. Ak sú alergikmi obaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60%. Môže sa ale stať, že dedičný základ „preskočí“ jednu generáciu.

Dôležité je odlíšiť skutočnú alergiu od pseudoalergie. Príznaky nádchy, astmy, vyrážok, opuchlín nemusia mať vždy alergický pôvod. Nie je tu zrejmá dedičná dispozícia, netvoria sa vo zvýšenej miere IgE protilátky, pôvod týchto prejavov je mimo imunitný systém.

Alergické ochorenia

Alergia dýchacích ciest Peľová nádcha a celoročná alergická nádcha

Sezónna alergická nádcha je tradične označovaná ako „senná nádcha“. Je to nepresné, pretože ide o alergiu na pele. Preto hovoríme o polinóze alebo o sezónnej peľovej alergii.

Pele sú vlastne mužské semienka rastlín. Peľové zrná sú veľmi malé, ich priemerná veľkosť je 0,05 mm, zrakom ich teda nevidíme. Každý rastlinný druh má iný tvar peľového zrna. Sú to tvary veľmi pestré, niektoré zrná majú ostne, na povrchu zárezy, priehlbne alebo sú hladké.

Peľové zrná obsahujú alergizujúce bielkoviny. Niektoré z menších peľových zŕn sú roznášané vetrom (vetrosprašné rastliny), iné roznáša hmyz (hmyzosprašné).

Pele vetrosprašných rastlín sú častejšie príčinou alergie. Prenášajú sa aj na veľké vzdialenosti. To je tiež vysvetlenie, prečo niektorí ľudia reagujú alergicky na pele rastlín, ktoré v ich bezprostrednej blízkosti nerastú.

Pele hmyzosprašných rastín sú uvoľňované v malých množstvách rastlinami, ktoré majú nápadne sfarbené kvety, sladko voňajú a preto tiež priťahujú hmyz. Tieto druhy peľov sa ani v ovzduší nevyskytujú, ich množstvo je malé, šíria sa len na malé vzdialenosti a väčšine ľudí nevadia.

Príznaky peľovej alergie

Nádcha sa môže prejavovať silným svrbením očí, nosa a pocitom svrbenia, či pálenia v krku. Nádcha sa prejaví silným vodovým výtokom alebo naopak upchaním nosa, ktoré bráni až dýchaniu nosom. Časté sú záchvaty kýchania, niekedy aj kašľa.

Komplikáciou môže byť strata čuchu, chuti, zápal vedľajších dutín nosných a astma (predovšetkým cez vlhké leto).

Peľová alergia môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku. Začiatok sa posúva až do predškolského veku. Hlavným obdobím je 8 – 20 rokov.

Koncentrácia peľov v ovzduší je tiež ovplyvnená počasím. Horúce, suché počasie napomáha šíreniu peľov rovnako ako vietor. Naopak dážď zráža pele dolu na zem a riziko ťažkosti znižuje.