šamorín

Podľa ústneho podania usadlosti už kráľ Štefan I. udelil rôzne privilégiá. V dokumentoch prvé zmienky o meste nájdeme už z roku 1328. Počas rušných dejín mesto malo niekoľko mien. Volali ho SANCTE MARIE, ZENTHMARYA, SAMARIA, SOMORJA, SOMMERIEN, SCHÜTT-SOMMERIEN, ŠAMORÍN.

Právo slobodného kráľovského mesta Šamorínu udelil kráľ Žigmund v roku 1405. Vtedy mesto dostalo tie isté práva, aké mala vtedajšia Bratislava. Kráľ Žigmund Šamorín navštívil dvakrát: prvýkrát v roku 1411, potom v roku 1426. Hosťom nášho mesta bol v roku 1466 aj kráľ Matej.

Prvý šamorínsky cech vytvorili grznári (kožušníci) už v roku 1555. Potom vzniklo ešte ďalších 13 cechov. Turecké vojská na úteku po prehratej viedenskej bitke podpálili Šamorín. Počas revolúcie v rokoch 1848 - 1849 v okolí nášho mesta došlo iba k menším, menej významným bitkám. V rokoch prvej svetovej vojny (1914 - 1918) v meste vytvorili veľký tábor pre vojnových zajatcov.

V meste sa nachádza niekoľko historických pamiatok. Z nich najznámejší je kalvínsky kostol. V Mliečne, ktoré je teraz už mestskou časťou Šamorína, v roku 1639 existovala tlačiareň. V dvadsiatych-tridsiatych rokoch XX. storočia tu vychádzalo dvoje regionálnych novín.

Dnes súčasť Šamorína tvorí niekoľko, dávnejšie samostatných obcí ako Mliečno, Kráľovianky, Bucsuháza, Šámot a Čilistov. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 mal Šamorín 12 143 obyvateľov, z toho maďarskú národnosť priznalo 8 091, slovenskú národnosť 3 760 osôb.

ERB MESTA

Mesto Šamorín ako symbol pečati už od XV. storočia používalo Pannu Máriu so sediacim malým Ježiškom v náručí. Terajšiu podobu pečate mesto používa od roku 1993.

Na štíte striebornej farby na zlatej lavici so zlatou korunou na hlave oblečená v modrom plášti sedí Panna Mária, v jej náručí sedí dieťa Ježiš so zlatou svätožiarou okolo hlavy. Ježiško drží v rukách zlaté jablko zdobené krížikom.





Mestská vlajka pozostáva zo štyroch farebných vodorovných pásov v nasledovnom poradí: žltá, červená, biela, modrá.





DEJINY POŽIARNICKÉHO SPOLKU

Uhorsko bolo štátom prírodných živlov. V tejto vlasti plienili Tatári, Turci, cholera, povodne i suchá, no najviac trpelo požiarmi. V archívnych listinách a kronikách Šamorína sú tiež často zaznamenané požiare.

Predstavenstvo mesta sa rozhodlo prijať viaceré opatrenia na predchádzanie požiarov. V roku 1405 magistrát zamestnal strážnych, v nasledujúcich storočiach cechom a občanom mesta uložil povinnosť zúčastniť sa na hasení požiarov.

V rokoch okolo 1860 na území Uhorska gróf Ödön Széchényi začal organizovať hnutie v záujme požiarnej ochrany obyvateľstva. V Šamoríne v roku 1865 zhorelo 208 budov. Rozrastajúce sa hnutie budovania požiarnej ochrany a požiarne udalosti v meste vyvolali potrebu, aby mestské zastupiteľstvo aj v Šamoríne vytvorilo požiarnický oddiel. Po vzniku Krajanského spolku požiarnikov (1870) založili aj Šamorínsky dobrovoľný požiarnický oddiel (1873).

Vytvorenie spolku (oddielu) v meste podporil aj starosta mesta, dr. Ferenc Tomány, advokát István Sidó i Gyula Voit, cvičiteľ Bratislavského dobrovoľného hasičského zboru. Odbornou prípravou šamorínskeho požiarnického oddielu poverili Gyulu Voita. 18 paragrafov stanov zaslali na schválenie aj na ministerstvo vnútra. Šamorínske dobrovoľné hasičské družstvo ministerstvo zapísalo pod číslom 53 605.

Zakladajúci členovia Šamorínskeho dobrovoľného hasičského oddielu:

Predstavenstvo:

Predseda:


Dr.TOMÁNY Ferenc


starosta mesta

Podpredseda:


NEUBAUER Károly


mestský účtovník

Zapisovateľ:


PÓSFAI Sándor


mestský notár

Pokladník:


ADLER Ferenc


podnotár mesta

Veliteľský zbor:
Hlavný veliteľ:

OBERHOFFER Ferenc

Veliteľ prvej čaty:


MICHNAY Jenő

Veliteľ druhej čaty:


SZÁK Alajos

Veliteľ tretej čaty:


KOMPAUER József

Veliteľ štvrtej čaty:


RINGBAUER Károly

Velitelia družstiev:

OLGYAY Arthur; CSEJTEY Károly; Ifj. RUSZINSZKY György; MÁRTON Pál; BOZSEK József; RÖCK József; ALSINGER Samu; FRITS József; RICZFAY József; ZÁBOCZKY János


Trubači spolku:

Id. MAYER Károly; Ifj. MAYER Károly; REININGER József;

Zápisnic


Taktické cvičenie pri budove na nácvik
lezenia v roku 1898



Výzbroj družstvo

Na krytie nákladov pri nákupe najpotrebnejších hasiasich prístrojov a výbavy spolok zorganizoval zbierku. Vedenie mesta Šamorín požiarnemu spolku odovzdalo 400 forintov. Okrem toho materiálnu pomoc poskytli aj remeselníci, podnikatelia, zamestnanci, hospodári, furmani i súkromné osoby.

Z peňazí, ktoré sa vyzbierali, kúpili výbavu pre 66 hasičov, okrem toho striekačku, hadice a ďalšie potrebné predmety: 14 lampášov, 12 čakanov, 2 železné vidly, 3 motyky, 4 železné lopaty, 4 motyky na odťahovanie hnoja a v náklade 300 ks vydali Stanovy požiarnického spolku.

Mesto Šamorín na vytvorenie sídla požiarnického oddielu (neskôr roty) zabezpečil miestnosť na prízemí budovy Mestského úradu.

V nových podmienkach (1918 - 1938)

Víťazné veľmoci prvej svetovej vojny prekreslili hranice štátov Strednej Európy. Na území bývalého Rakúsko-Uhorska vzniklo niekoľko nástupníckych štátov. Šamorín sa dostal do Československa. Bol zrušený niekdajší krajský a okresný požiarnický zväz. Plnoprávny minister Slovenska Vavro Šrobár 3. augusta 1921 vydal prvé nariadenie týkajúce sa požiarnikov. Nový zväz dostal názov Zemská hasičská jednota na Slovensku.

Šamorínski požiarnici roku 1923 oslávili 50. výročie svojej činnosti, v roku 1926 kúpili modernú hasičskú striekačku. Moderná požiarna zbrojnica vyhovujúca požiadavkám doby bola postavená roku 1928. Druhú, už modernejšiu motorovú striekačku zakúpili roku 1932. Roku 1931 zaviedli moderný elektrický poplašný zvonec z miestnosti mestskej polície k trom veliteľom požiarnikov. Modernú budovu na nácvik lezenia odovzdali roku 1934.



Požiarna zbrojnica z roku 1928,
ktorá slúžila svojmu účelu do roku 1971


Jubilejné oslavy roku 1933,
keď zbor dôstojne oslávil 60. výročie svojej činnosti

1938 � 1949

V zmysle tzv. prvej viedenskej arbitráže v novembri 1938 aj veľkú časť Žitného ostrova pripojili k Maďarsku. Aj Šamorínsky dobrovoľný hasičský oddiel sa stal súčasťou Maďarského hasičského zväzu. V prvej polovici štyridsiatych rokov mnohí členovia oddielu slúžili na fronte. Delegácia oddielu bola na republikovom hasičskom kongrese v Komárne.

Od roku 1945 nastali ťažké časy, vtedy "si len víťaz smel obliecť biele šaty". Košický vládny program uplatňoval voči občanom maďarskej národnosti, teda i voči šamorínskym požiarnikom, zásadu kolektívnej viny. Vzhľadom na to, že celé členstvo Šamorínskej dobrovoľnej hasičskej roty bolo maďarskej národnosti, bolo tak ako každé iné maďarské samoorganizovanie aj to šamorínske ústavným nariadením č. 33 prezidenta republiky z 2. augusta 1945 (Benešove dekréty) zakázané. Hasičov, ktorí po niekoľko desaťročí vykonávali prospešnú prácu, vysídlili do Maďarska, alebo deportovali na nútené práce do Čiech.

Miestne úrady vymenovali za veliteľa oddielu Emila Orecha. Hoci sa práca začala, niekdajšia viera a láska z nej chýbali.

Desaťročia nových začiatkov (1950 - 1989)

Nariadenie č. 62 prijaté 17. mája 1950, ktoré sa zaoberalo požiarnou ochranou a prírodnými katastrofami, upravovalo situáciu požiarnictva. Zákon č. 18 z roku 1958 upravoval prácu dobrovoľných požiarnických organizácií.

Organizácia vlastnými silami zmodernizovala vežu na sušenie hadíc (1952), prístavbou rozšírili požiarnu zbrojnicu a účinne pomohli pri záplavách roku 1954.

V zmysle nariadenia č. 62 z roku 1950 sa zabezpečenie hasičských prístrojov, prevádzkovanie sídla požiarnikov dostalo do pôsobnosti národných výborov. Národný výbor Šamorína (rada a zastupiteľstvo) sa usiloval o modernizáciu príslušenstva, zakúpil motorovú striekačku, striekačku, ktorá sa dala pripevniť na motorové vozidlo, neskoršie prikúpilo skriňovú motorovú striekačku. Na stavbe modernej požiarnej zbrojnice miestni požiarnici odpracovali veľa brigádnických hodín, zadarmo vykonali aj odborné práce.

V uvedených desaťročiach miestny požiarnický zbor vykonával pravidelné protipožiarne kontroly v podnikoch, rozličných inštitúciách a v rodinných domoch, ktoré patrili do jeho pôsobnosti.

Oddiel dospelých, mládežnícky oddiel i ženský oddiel zboru sa pravidelne zúčastňovali na okresných, krajských i celoštátnych pretekoch. Poháre, ktoré získali, dokazujú úspechy a pripomínajú víťazstvá.






<del><del><del> <strong> </strong> </del></del></del>