Základné úlohy hospodárskej politiky

Základné úlohy hospodárskej politiky
Základné úlohy hospodárskej politiky v pokracujúcom transformacnom procese.
Cielom transformacného procesu je vytvorenie štandardnej ekonomiky. Navodenie
vhodného výberu ekonomického prostredia a riadiacich parametrov je ciastocne
paralyzované v týchto troch okruhoch: a.) v podnikovej sfére, kde dlhodobo dochádza
k procesom tunelovania a k nekorektným odberatelsko-dodávatelským vztahom.
b.) v bankovej a vo financnej sfére, ktorá pohlcuje
multiplikacné efekty zo zmien v konecnom dopyte na HDP (zo 4-násobnej zmeny na
1,14 v roku 1999) a úrokových sadzieb, ako flexibilnej odmeny za služby kapitálu,
zatial co mzdy pracovníkov mimo tejto sféry sú nepružné.
c.)vo vládnom sektore, ktorý nevytvoril korektnú
legislatívu pre fungovanie hospodárskych mechanizmov štandardnej ekonomiky,
pripustil také formy privatizácie, ktoré umožnujú rozkrádat národný majetok,
reštrukturalizácia hospodárstva je na nízkej úrovni. Vykazovaný HDP z 50% zodpovedá
špekulatívnej bubline, ak zoberieme správu Štatistického úradu SR zo septembra 1999,
kde sa vykazuje podiel priemyslu, stavebníctva a polnohospodárstva 51,6% na HDP.
Koncom roka 1998 došlo k zmene hospodárskej politiky, ked sa expanzívna
hospodárska politika zmenila na reštrikcnú. Bol to dôsledok narastajúcej financnej
nerovnováhy. Vytvorili sa nové rámce pre ekonomické prostredie so základnými
parametrami:
T rast HDP v stálych cenách, v priemere 3%.
T inflácia v rozpätí 9 – 10%.
T stupen nezamestnanosti s predpokladom 15%.
Cielom novej hospodárskej politiky je vytvorit stabilné hospodárstvo, t. j. také,
ktoré by bolo odolné voci poruchám rôzneho druhu, najmä voci financnej dlhotrvajúcej
nerovnováhe (nerovnováha medzi fiškálnou politikou a prísnou menovou politikou).
Ekonomický rast SR sa bude vyvíjat pomalšie nielen v dôsledku recesných javov,
nárastu menovatela v tempe rastu, ale aj vzhladom na skutocnost, že hospodárstvo na
všetkých úrovniach bude splácat dlhy, ktoré odoberú prostriedky na rozvoj. Prírastok
fixného kapitálu pri dlhodobých investíciách vyvoláva pokles hranicnej efektívnosti a
tým spôsobuje aj pokles tempa rastu bezprostredných efektov rastu HDP.
S neklesajúcou nezamestnanostou úmerne narastá skrytá ekonomika, ktorá je úmerná
poctu nezamestnaných (1% nezamestnaných vytvára 1% tvorby HDP v skrytej
ekonomike).
Vzhladom na uvedený vývoj sa odporúca urcitá etapizácia stratégie pre
hospodársku politiku v oblasti reštrukturalizácie, lebo kritickou premennou nie je
samotná miera rastu HDP, ale skôr rýchlost a hlbka štruktúrnych reforiem a zmien.
Nedávny rast bol pohánaný domácim dopytom, najmä verejnými výdavkami a
investíciami. To vyústovalo do financnej nerovnováhy trojbilancie (tab. 1).
(Úspory - Investície) + (Dovoz – Vývoz) + (Dane – Výdavky) = Trojbilancia
Fiškálny schodok
1997 -127612 -49741,4 -4433,72 -181788
1998 -107185 -46368,9 -4980,75 -158534
1999 -101103 -41208,6 -5499,84 -147811
2000 -100711 -32807,8 -5954,53 -139474
2001 -101120 -22135,6 -6339,62 -129595
2002 -106082 -9649,05 -6653,46 -122384
2003 -107899 4743,67 -6898,93 -110054
2004 -107552 19739,0 -7087,15 -94900,0
2005 -105201 35188,3 -7215,37 -77228,1
Celkový schodok
1997 -127612 -49741,4 -31340,7 -109212
1998 -107185 -46368,9 -35207,5 -96023,2
1999 -101103 -41208,6 -38876,9 -98771,0
2000 -100711 -32807,8 -42091,0 -109994
2001 -101120 -22135,6 -44813,0 -123797
2002 -106082 -9649,05 -47031,5 -143464
2003 -107899 4743,67 -48776,7 -161409
2004 -107552 19739,0 -50097,1 -177388
2005 -105201 35188,3 -51003,5 -191393
Tabulka 1. Financná nerovnováha hospodárstva Slovenska.
Každá z uvedených bilancií je už viac rokov záporná a vynucuje si rocne celkove
100 mld. SK úverových pohladávok.
Výsledky trojbilancie, ktoré charakterizujú ekonomický rast v podmienkach
narastajúcej financnej nerovnováhy, možno riešit z dlhodobého hladiska, o com svedcí
aj vývoj cistého exportu, ktorý nie je možné riešit okamžite vzhladom na rôzne
spojitosti a súvislosti v hospodárskom systéme. Ak dlhodobé opatrenia na podporu
exportu nebudú dostatocne úcinné, úrokové sadzby budú také vysoké, že budú
presahovat 20%, potom zmena pevného kurzu na plávajúci kurz bola prirodzeným
vyústením financných realít trojbilancie, ktorá je negatívna v každej jej casti. Pre
názornost uvedieme nasledujúcu tabulku 2.
Vplyv hospodárskej politiky Pevný kurz Plávajúci kurz
Danová politika Možná Obmedzená
Menová politika Obmedzená Možná
Tabulka 2.
Kedže danová politika vykazuje urcité nekorektnosti, udržanie pevného kurzu SKK
narážalo na coraz väcšie tažkosti, co sa prejavilo zmenou pevného kurzu na plávajúci,
ako dôsledok vývoja financnej nerovnováhy trojbilancie.
Vynútený plávajúci kurz, ktorý je urcitou formou devalvácie, musí dostat úrokové
sadzby trvalejšie pod hranicu 15%, inác by aj tento kurz permanentne plával do urcitej
formy superinflácie. Úlohou menovej rovnováhy je dosiahnutie najvhodnejšej cenovej
hladiny, na rozdiel od platobnej bilancie, ktorá má udržat menovú stabilitu, pri
podmienkach jej nezápornosti a devízových rezervách ako krytie devízových úverov.
Problém hospodárskej, financnej, sociálnej nerovnováhy umocnuje aj vývoj
produktivity práce a vývoj miezd.
Spomalenie rastu HDP treba chápat ako súcast procesu prispôsobovania sa novým
rastovým podmienkam, ktoré v ekonomike nastali. Proces reštrukturalizácie nesie
minimálne dve riziká. Jedno riziko predstavuje odolnost na vplyvy cyklických a
konjuktúrnych zmien a výkyvov u hlavných obchodných partnerov. Druhé riziko je, aby
nová štruktúra vytvárala podmienky pre udržatelný ekonomický rast, ktorý by
zabezpecil investovanie hlavne z vlastných zdrojov, so zvyšovaním produktivity a
vývoja výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a kvalitou.
Jednotlivé kroky reštrukturalizácie môžeme opísat nasledujúcim spôsobom:
Etapy reštrukturalizácie:
ZÁKLADNÁ: stabilita, udržanie zamestnanosti a výroby, podpora investícií, zosúladenie
menovej fiškálnej a financnej legislatívy s teóriou EÚ.
®Inovacné procesy: racionalizácia práce a riadenia, ciastkové inovácie výroby,
technológie a výrobkov, privatizácia a trhové mechanizmy,
adaptácia organizacných zmien.
STRATEGICKÁ: nové trhy, regulacné trhové prostredie, konkurencia, informatizácia,
zabezpecenie politiky a odbornosti.
®Inovacné procesy: uplatnenie vedy pre zmenu technológií, novej kvality
výrobkov, produktivity, nových surovín, novej generácie technológií, výrobkov,
služieb, ohranicenost zdrojov.
STRATEGICKÉHO RASTU: zabezpecenie udržatelného rastu, decentralizácia stupnov
riadenia, úcast na riadení, prístup k zdrojom, know-how, zosúladenie
odbornosti a politiky. ®Inovacné procesy: prevratné inovácie nových výrob a celých
odborov a odvetví, plná informatizácia trhového prostredia, globálna ekonomika.
Udržatelný rast, ktorý by podla doterajších empirických skúseností zabezpecil
porovnatelný vývoj s krajinami CEFTA, by mal dosahovat 5% rastu HDP v stálych
cenách. Pri 7% raste vy sme mohli tieto krajiny predbiehat a dostávali by sme sa do
priaznivej trajektórie s EÚ.
Uvedené tempá rastu HDP v stálych cenách na roky 1999-2005 vytvárajú predikciu
klesania pod hranicu udržatelného rastu a môžu vyvolávat nárast nezamestnanosti a
inflácie nad rámec parametrov zadaných vo vládnom programe. Možno preukázat, že v
hospodárstve SR neplatí princíp Philipsovej krivky. V ekonomike SR s rastom inflácie
rastie aj nezamestnanost. Tempá rastu HDP v bežných cenách v koncovom roku 2005
vykazujú vzájomné priblíženie (rastu HDP, investícií, prírastku fixného kapitálu a
konecnej spotreby obyvatelstva), co je v zhode s ekonomickou teóriou pre urcitý typ
ekonomickej rovnováhy.
Ak pozrieme na výstupy z modelu ISLM, ktorý by mal vytvárat rovnováhu medzi
svetom tovarov a služieb a financným svetom, potom uvidíme z hodnôt multiplikátorov,
kto „ujedá hospodársky kolác“ viac a kto menej. V roku 1999 základný rozšírený
multiplikátor má hodnotu 4, co predstavuje, že zmena jednotky v konecnom dopyte
vyvoláva 4-násobný rast HDP. Ak do tohto procesu vstúpi financný a bankový svet,
potom zmena v jednotke konecného dopytu vyvolá iba 1,1447 rast HDP v bežných
cenách. Z vývoja multiplikátorov (tabulka 3) vidno, že celkový konecný dopyt sa
zmenšuje, pricom stupen pohlcovania prostriedkov bankami zostáva v podstate
nezmenený. Zisk financnej sféry je polovicou celkového hospodárskeho výsledku a
vzhladom na infláciu spotrebitelských cien (nad 9%) klesajú reálne príjmy
obyvatelstva. Banky disponujú 5% vlastnými kapitálovými zdrojmi, zostatok sú vklady
obyvatelstva, podnikov vlády a iných zdrojov, ale poberajú polovicu vytvorených
cistých zdrojov.
ISLM Financné multiplikátory Celkové multiplikátory Reálna mesacná mzda
1998 668592 1,51505 3,38400 2324,68
1999 707948 1,56290 3,57832 2236,71
2000 745061 1,60379 3,75499 2159,63
2001 785654 1,65016 3,96116 2100,88
2002 819702 1,68340 4,08069 2053,80
2003 853930 1,72248 4,20435 2013,48
2004 891829 1,76800 4,37798 1976,76
2005 933399 1,82102 4,60695 1941,75
Tabulka 3. Odhad vývoja dopytu.
Ekonomický rast je formovaný investicnými zdrojmi, ktorými krajina môže
disponovat v rôznych etapách rozvoja hospodárstva.
Investície vytvárajú hnacie sily ekonomického rastu. V našich podmienkach sa
stretávame s klesajúcim prírastkom fixného kapitálu pri dlhodobých investíciách, v
dôsledku coho klesá ich hranicná efektívnost a tým klesá aj tempo rastu
bezprostredných efektov rastu HDP v bežných cenách a v stálych cenách.
Súcasné splácanie dlhov odoberá investicné zdroje na rozvoj hospodárstva. Preto prílev
vonkajších zdrojov pre hospodárstvo SR je nevyhnutnou podmienkou dalšieho rozvoja.
Zadlženie hospodárstva sa pri danom vývoji produktivity práce a raste HDP dostáva na
hranicu jeho možností.
Predchádzajúca vláda vytvárala expanzívnu hospodársku politiku. Bola na pozíciách
keynesovskej teórie. Národná banka Slovenska vytvárala reštrikcnú menovú politiku.
Bola na pozíciách friedmanovskej teórie. Takáto kontraproduktívna politika spôsobila:
· Zadlženie hospodárstva na hranicu jeho možností (60% z objemu HDP, 12,6 mld.
USD).
· Hospodársku nerovnováhu vo všetkých zložkách trojbilancie: (Úspory – Investície) +
(Vývoz – Dovoz) + (Výdavky – Dane do štátneho rozpoctu).
· Vynútený prechod na plávajúci kurz.
· Nesúlad legislatívy s poznatkami ekonomickej teórie.
· Intervencnú politiku revitalizácie podnikov, bez spätnej väzby na rýchlu návratnost
vložených prostriedkov, co spôsobili stratu prostriedkov – absenciu efektívnosti
zámerov.
· Privatizáciu, ktorá predajom nevytvorila prostriedky na rozvoj.
Nová stabilizacná politika súcasnej vlády vytvorila zmenu ekonomického prostredia
s novými parametrami pre hospodársky rast, infláciu a nezamestnanost a tým vytvorila
súlad s reštrikcnou menovou politikou NBS, cím navodila smerovanie hospodárstva do:
· Postupného prepadu plávajúceho kurzu, ktorý je hospodárskou vizitkou
inštitucionálnej sféry (vlády, NBS a podnikov).
· Vysokej nezamestnanosti (20,4% a nad 30% vrátane prirodzenej nezamestnanosti),
cím môžu vzniknút sociálne otrasy.
· Poklesu rastu HDP v stálych cenách.
· Mikroekonomickej politike, ktorá nie je podopretá príslušnou legislatívou pre rozvoj
podnikov a mnohé podniky sú v kolapse.
Nová hospodárska politika rastu by sa mala zamerat na:
· Oživenie bytovej výstavby (máme všetky zdroje s výnimkou energie, ktorú treba
dovážat a úverovat), pretože súcasná bytová výstavby bola substituovaná dovozmi
osobných automobilov a nízka pôrodnost je paralelná bytovej výstavbe.
· Pokracovanie vo výstavbe dialnicnej siete a tunelov (kde sú rovnako všetky zdroje,
okrem energie, ktorú treba dovážat), kedže dialnicná siet je infraštruktúrou modernej
ekonomiky.
· Uplatnenie keynesovskej politiky zvýšenia domáceho dopytu, ktorý nemá parametre
štandardnej ekonomiky (60%) pre konecnú spotrebu obyvatelstva, a to domácou
výrobou.
· Presmerovanie štruktúry všeobecného strojárstva na nové technológie a výrobky, na
financovanie zdrojov energie z dovozov, zvýšenie zdrojov z predaja 49% strategického
priemyslu (energetického a plynárenského) a ich použitie aj na splácanie dlhov.
· Zosúladenie politiky a odbornosti a decentralizácia vrchlového riadenia a jeho
koncentráciu na hospodársku stratégiu a koordináciu s cinnostou EÚ.
Vývoj zahranicného obchodu je charakterizovaný vysokým stupnom otvorenosti. Od
roku 1996 je cistý export vysoko negatívny a v roku 1998 dosiahol –80,1 mld. SKK.
Vývoj v budúcnosti do roku 2005 narastie do –99,7 mld. SKK. Takýto vývoj je
alarmujúci. Všetky riešenia na jeho zníženie sa doteraz ukázali prakticky neúcinné,
okrem dovozných prirážok, ktoré nakoniec boli len zdrojom zvyšovania príjmov
štátneho rozpoctu. Všetky liberalistické politiky Ministerstva hospodárstva boli
neúcinné. Dovozmi výrobkov, ktoré môžeme vyrábat na domácej pôde, je vytváranie
zamestnanosti pre tých druhých a nezamestnanost pre nás. Náš vlastný vývoz vytvára
zamestnanost a podporuje pevnost našej koruny. Tempo rastu dovozu a vývozu bude
klesat z 15% v roku 1998 na 4,5% v roku 2005. Budú klesat aj relatívne podiely
dovozov a vývozov na HDP, a to zo 75% na 60% pri dovozoch a zo 64% na 52% pri
vývozoch v uvedených rokoch.
Konecná spotreba obyvatelstva v roku 1998 predstavovala 50,2% z HDP a v roku
2005 bude predstavovat 49,3%. Pre štandardnú ekonomiku by bolo vhodnejšie mat
podiel 60%. To ukazuje nevyhnutnost zvýšit domácu výrobu na úkor dovážaných neraz
menej hodnotných tovarov. Je zaujímavé, že tempo rastu konecnej spotreby
obyvatelstva a hrubých investícií je rovnaké a v koncovom roku 2005 sa ustáli na 7%.
To síce poukazuje na urcitú rovnováhu vo vývoji oboch zložiek v HDP, ale zároven aj na
klesajúcu efektívnost investícií. V súcasnosti vykazované zložky investícií v sebe
zahrnajú aj zložky konecnej spotreby obyvatelstva, najmä v dovozoch osobných
automobilov, co sa premieta aj do prírastkov fixného kapitálu. Zvýšenie dane z pridanej
hodnoty z 6% na 10% zníži hladinu konecnej spotreby obyvatelstva v kategórii nízkych
dôchodkov (menovite u dôchodcov), zmení potravinársky dopyt (Giffenov paradox pri
niektorých potravinách) a zníži rentabilitu u farmárov (úpadok bude v súlade s
recesiou).
Vývoj konecnej spotreby štátnej správy predstavuje v priemere 6% nárast, ktorý
pokrýva inflacný rast.
Zaujímavý vývoj má podiel makrovelicín medzispotreby, pridanej hodnoty a HDP
na výrobe. Medzispotreba, ktorá má v roku 1999 podiel 61,3%, v roku 2005
pravdepodobne vzrastie na 62,8%. To bude mat dôsledky na vývoj pridanej hodnoty,
ktorej podiel v uvedených rokoch poklesne z 38,7% na 37,1% a HDP zo 40,7%
poklesne na 38,3%.
Predpokladaný vývoj dolára a terms of trade dáva alarmujúce výsledky pre vývoj
plávajúceho kurzu, no skutocnost bude pravdepodobnejšie ešte horšia.
Úcet zamestnanosti a nezamestnanosti vykazuje nezamestnanost (august 2000) na
úrovni 20,4%, ale vývoj sa pravdepodobne nemusí zastavit ani na hranici 30%, ak do
tohto rozsahu zapocítame aj prirodzenú nezamestnanost tých skupín obyvatelstva,
ktoré nepocitujú potrebu pracovat, alebo pracujú v zahranicí na cierno. To by spôsobilo
isté sociálne vlnenie, lebo nezamestnaná pracovná sila nevytvára hodnoty, pravda,
okrem skrytej ekonomiky. Vývoj tempa rastu miezd a produktivity práce bude v roku
2000 v rovnováhe a po roku 2000 tempo rastu produktivity bode pomalšie ako rast
miezd (aj pri ich nízkej úrovni): cenová hladina spotrebitelských cien v roku 1999 bola
4-násobná oproti roku 1989. Úcet miezd a príjmov obyvatelstva dáva predstavu o
vývoji reálnej mesacnej mzdy a reálnych príjmov obyvatelstva, ktoré budú pri týchto
podmienkach klesat. Ak inflácia spotrebitelských cien je do 7%, potom reálne mzdy a
reálne príjmy stúpajú, pri 8% inflácii nastáva proces stagnácie a nad 9% klesajú (pozri
tabulku 4).
Index spotrebitelských cien Inflácia Mesacná mzda Reálna mzda
1998 405,047 ,117059 9997,06 2467,28
1999 452,803 ,111000 10838,3 2392,83
2000 503,582 ,106119 11737,5 2330,14
2001 557,758 ,101920 12703,1 2277,02
2002 615,394 ,098280 13690,6 2224,28
2003 676,638 ,095094 14650,0 2164,70
2004 741,908 ,092269 15643,3 2108,18
2005 811,586 ,089825 16649,7 2051,24
Príjmy obyv Reálne príjmy Disponib príjmy domácností Príjmy domácností
1998 514855 127049 410069 564808
1999 557701 123109 436945 604396
2000 606121 120298 464411 645899
2001 660230 118329 492238 689330
2002 718508 116719 520707 733992
2003 779206 115124 550450 779015
2004 844286 113760 580594 825265
2005 912482 112408 611209 872222
Tabulka 4. Dôsledok zmeny inflácie spotrebitelských cien zo 7% na 9%.
Prijatá stratégia podpory vstupu zahranicných investícií do SR vytvára
predpoklady pre ekonomický rast na strane jednej, no na strane druhej treba rátat s
dôsledkami pre príjem daní do štátneho rozpoctu , najmä daní právnických osôb,
pretože danové prázdniny sa týkajú len zahranicných investorov. Podniky vykázali v
roku 1999 o 15,4 mld.
SKK menej na hospodárskom výsledku (ziskov), ako to bolo v modelových
predpokladoch a tým sa skracuje do budúcnosti aj dan z tejto cinnosti. Preto nie je
nevysvetlitelné, preco v poslednom štvrtroku 2000 vykázali všetky podniky, poistovne
a banky záporný zisk. Prijímané zákony ci vyhlášky musia byt dostatocne všeobecné a
dávat šancu každému. Prekvapuje, že aj minulá aj terajšia vláda vytvára legislatívne
opatrenia partikulárneho významu. Zvýšenie nepriamych daní nie je cesta k oživeniu
ekonomiky. Fiškálna politika by mala vychádzat z rovnakej produktívnosti priamych a
nepriamych daní, ked už nemôžeme vystacit z priamych daní. Aj tu je vhodné pozriet
sa do mikroekonomickej teórie. Vhodné možnosti riešenia:
1. Ukazuje sa vhodným rozclenit vládny rozpocet na ústredný (50%) a rozpocet
samospráv (kraje 20% a obce 30%). Treba vytvorit vecné danové okruhy pre rôzne
stupne riadenia.
2. Je potrebné dat prednost priamemu zdanovaniu pred nepriamym zdanovaním. Ak
jestvuje oboje, potom treba vychádzat z rovnakej produktívnosti oboch daní. Nepriame
dane vedú k dvojitému zdanovaniu a znevýhodnujú spotrebitelov.
3. Problém financnej nerovnováhy vyplýva z negatívnych stránok trojbilancie: (Úspory
– - Investície) + (Vývoz – Dovoz) + (Výdavky – Dane do štátneho rozpoctu), ktoré sú
negatívne vo všetkých troch prípadoch a ich riešenie je zdlhavým procesom.
4. Prechod na plávajúci kurz z pevného je trvale možný len pri urcitých menových a
fiškálnych predpokladoch, ako aj pri urcitej úrovni nominálnych úrokových sadzieb,
ktoré v našom hospodárstve nie sú zatial splnitelné.
5. Hospodársku politiku treba decentralizovat vo výkone rozhodovacích funkcií už na
úrovni riaditelov rezortných odborov a ich koordináciu vykonávat v trojuholníku na
úrovni ministra financií, ministra hospodárstva a guvernéra NBS. Celkovú stratégiu
hospodárskej politiky je nevyhnutné vykonávat na úrovni vlády.
Záver:
Nová ekonomická politika hospodárskeho rastu by mala sledovat procesy
stabilizácie, vytvárat strategické rámce pre nové hospodárske prostredie a zabezpecit
udržatelný ekonomický rast. Musí pripravit primerané legislatívne úpravy, aj so
zretelom na kompatibilitu s EÚ. Legislatívne úpravy musia íst v smere vývoja
ekonomických poznatkov a vývoja súcasnej civilizácie v globalizujúcej sa svetovej
ekonomike. Treba dávat rovnakú šancu každému. Nestací rutina a prax. Predovšetkým
je nevyhnutné zladit politiku a odbornost.