Prvá slovenská republika známa tiež ako Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov ktorý vznikol pred Druhou svetovou vojnou na troskách Druhej česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okýptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusi zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom vyhlásilo samostanosť 14. marca 1939. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou fašistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.
K vzniku Slovenskej republiky prispela aj neschopnosť alebo neochota pražskej vlády Česko-Slovenska usporiadať vzťahy so Slovákmi na základe federácie, ako to vyplývalo z pôvodnej Pittsburgskej dohody medzi českými a slovenskými predstaviteľmi z roku 1918.
Mníchovská dohoda a prvá viedenská arbitráž
Po Mníchovskej dohode západných mocností 29. septembra 1938 prišla prvá česko-slovenská republika o Sudety, územia obývané nemeckým obyvateľstvom. Česko stratilo celkovo 38 percent územia, čím prišlo nielen o dôležité priemyselné centrá, ale aj o moderný strategický systém ochrany hraníc vybudovaný na ochranu proti prípadnému vpádu nacistického Nemecka. Prezident Beneš po Mníchovskej dohode odstúpil z funkcie a na jeho miesto nastúpil v novembri 1938 Emil Hácha, ktorý nedokázal efektívne vzdorovať hitlerovskému nátlaku.
Priamym dôsledkom mníchovského diktátu bola prvá viedenská arbitráž, na základe ktorej bolo Česko-Slovensko (a neskôr Slovensko) nútené odstúpiť približne jednu tretinu územia, najmä Maďarsku, a neskôr malú časť územia i Poľsku.
Česko-Slovensko stratilo arbitrážou 11 882 štvorcových kilometrov územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska a 226 štvorcových kilometrov, najmä územia Oravy a Spiša, v prospech Poľska.
Druhá česko-slovenská republika
Výrazne oslabený česko-slovenský štát vedený z Prahy bol po Mníchove a Viedni nútený pristúpiť na ústupky voči menším národom žijúcim na území Česko-Slovenska.
Autonómia Slovenska
Výkonný výbor Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany s tichým súhlasom ostatných slovenských politických strán (okrem Demokratickej strany) rozhodol na zasadnutí v Žiline 5. októbra 1938 o sformovaní autonómnej slovenskej vlády na čele s Dr. Jozefom Tisom. Takmer všetka moc (neskôr všetka moc) sa sústredila v rukách HSĽS.
Autonómia Podkarpatskej Rusi
Podobne sa na Podkarpatskej Rusi sa dohodli dve najväčšie národnostné menšiny, Rusíni a Ukrajinci a od 8. októbra 1938 vytvorili vlastnú autonómnu vládu. Následne pod vplyvom moderného ukrajinského národného povedomia získala kontrolu nad autonómnou vládou pro-ukrajinská frakcia vedená Avhustynom Vološynom a Podkarpatská Rus bola premenovaná na Karpatskú Ukrajinu.
Česko-Slovensko
30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta novokonštituovanej federatívnej republiky Emil Hácha a Česko-Slovensko sa začalo oficiálne nazývať Česko-Slovensko (dovtedy sa nazývalo skrátene Československo alebo dlhým tvarom Československá republika). Federácia pozostávala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina. Po strate pôvodných prirodzených hraníc s Nemeckom a tiež strate vojenských opevnení však bolo Česko-Slovensko vojensky neubrániteľné a jeho situácia sa priebežne zhoršovala. V januári 1939 stroskotali rokovania medzi Poľskom a Nemeckom a Hitler, ktorý už pripravoval vojnu proti Poľsku, potreboval Česko-Slovensko eliminovať.
Rozhovory v Berlíne a vznik slovenského štátu
13. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Jozefa Tisa, vyzval ho, aby Slovensko okamžite vyhlásilo samostatnosť, v opačnom prípade bude rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Túto správu od Hitlera pre Tisa „potvrdil“ Joachim von Ribbentrop, minister zahraničia Nemecka, (falošnou) správou, že sa na slovenských hraniciach už sústreďovali maďarské vojská.
Po týchto rozhovoroch slovenský snem v Bratislave 14. marca jednohlasne vyhlásil slovenský štát a Jozef Tiso sa stal prvým predsedom vlády samostatnej republiky. Poloficiálny názov slovenský štát sa používal do prijatia ústavy 21. júla 1939, oficiálny názov potom znel Slovenská republika.
14. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Háchu a v noci na 15. marca bol Hácha pod hrubým nátlakom leteckého bombardovania Prahy prinútený podpísať dokument o včlenení Čiech a Moravy do Nemecka. Hácha tak učinil bez konzultácie s parlamentom.
Rozpad Česko-Slovenska bol zavŕšený ráno 15. marca, kedy Maďarsko začalo obsadzovať zvyšnú Karpatskú Ukrajinu, a keď prekročili jednotky Wehrmachtu české hranice. 16. marca bol Hitlerom na Pražskom hrade vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Hácha sa stal bábkovým prezidentom tohto útvaru.