Vývoj geografie
Náuka o krajinnej sfére patrí k najstarším vedám na svete. Vznikla z praktických
potrieb cloveka poznat prírodnú krajinu, v ktorej žil.
Za prvé geografické poznatky vdacíme národom starovekého východu najmä
Mezopotámie a Egypta. Prevzali ich staroveký Gréci, doplnili a utvorili z nich ucelenú
sústavu. Súhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratostenes vo svojom diele
Geógrafika. V jeho diele pokracoval rímsky vedec Strabón, prvý velký cestovatel.
Opisoval krajiny z topografického, etnografického a politicko-historického hladiska.
Najvýznamnejším predstavitelom antickej matematickej geografie bol Ptolemaios, ktorý
zostavil súpis bodov na zemskom povrchu s ich geografickými súradnicami a s
návodom na zhotovenie mapy zeme. Dedicstvo antickej geografie sa dalej rozvíjalo v
arabskom kultúrnom svete. V 15.storocí sa zacína renesancia geografie v Európe, ked
talianski humanisti zacali študovat a prekladat diela antických geografov. Opät bol
všeobecne prijatý názor o tom, že Zem je gulatá a v súvislosti s tým sa zrodili aj
objavné cesty do Ameriky, do Indie a uskutocnila sa prvá plavba okolo sveta
(1519-1522). Tieto objavy súcasne znamenali zaciatok koloniálnej expanzie európskych
štátov a vznik svetového systému obchodných vztahov.
Geografia v tomto období predstavovalo jedno z najdôležitejších odvetví poznania.
Poskytovala informácie o prírodnom bohatstve rôznych krajín, obchodných cestách a
trhoch pre potreby rodiaceho sa kapitalizmu. Geografia plnila vtedy hlavne informacnú
funkciu, mala prevažne opisne- regionálny charakter, zároven nastal prudký rozvoj
kartografie. Všetky tieto poznatky zhrnul B. Varenius v diele Geographia generalis-
Všeobecná geografia.
Nasledujúci vývoj priniesol úspechy v mapovaní jednotlivých castí Zeme. Vzrástol
záujem o štúdium prírodných podmienok krajín a úsilie vysvetlit prírodné javy a
procesy, boli položené základy ekonomickej geografie. V druhej polovici 18. storocia sa
organizovali prírodovedné expedície do vzdialených krajín (A. von Humboldt), vedci sa
pokúšali opísat geografické javy vo vzájomných súvislostiach. Vplyv prírodných
faktorov zdôraznoval C. Ritter, zakladatel modernej geografie. Novodobá geografia
vzniká koncom 19. a zaciatkom 20. storocia, vzrastajú požiadavky na využívanie
prírodných zdrojov. to podporovalo rozvoj špecializovaných terénnych výskumov
(geologických, hydrologických, pedologických a najmä biogeografických) a v súvislosti
s nimi aj intenzívny rozvoj rôznych geografických odborov.
Rozvoj biogeografie podnietil komplexný fyzickogeografický výskum. Vdaka tomu sa
dospelo k formulovaniu pojmu krajina ako územná jednotka, ktorý sa stal hlavným
objektom dalšieho geografického výskumu.
Do popredia sa dostáva clovek v urcitom priestore so svojou kultúrou a
hospodárstvom. Základným výskumným objektom sa stáva región.
V 20. a 30. rokoch nášho storocia sa dokoncilo poznávanie bielych miest na mape
sveta, hlavne v polárnych oblastiach, ale aj v centrálnych územiach Austrálie a v povodí
Amazonu. Pokrok geografie už nebol spojený s objavovaním nových území, ale s
podrobným štúdiom „starých“, casto už dobre známych oblastí. Tento smer sa rozvíja
aj dnes.
V súcasnej svetovej geografii možno stanovit tri základné vedecké smery:
regionálny(krajinný), ekologický, a priestorový.
Regionálny- spocíva v komplexnom opise vyclenených území jednotiek, regiónov rôznej
velkosti.
Ekologický- sústreduje pozornost na vzájomné vztahy medzi prírodným prostredím a
spolocnostou. Má velký význam v súvislosti s problémami životného prostredia.
Priestorový(lokalizacný)- sústreduje sa poznanie priestorových aspektov, prírodných a
socioekonomických javov: na ich rozšírenie, rozmiestnenie, priestorovú organizáciu.
Vzájomné priestorové pôsobenie sa uskutocnuje priestorovými procesmitokmi(
prúdmi) ludí, surovín, výrobkov a informácii. Všetky smery sa navzájom
doplnajú a vzájomne prenikajú.
Súcasná geografia sa stále viac zameriava na riešenie naliehavých a komplexných úloh
spolocenskej praxe, ktoré osobitne súvisia s problémami životného prostredia, ochrany
prírody a jej racionálneho využívania a s racionálnou organizáciou spolocnosti.
Spolupracuje s dalšími vednými odbormi, ktoré tiež študujú krajinnú sféru- ekológia,
ekonómia, regionálna sociológia. Spolupráca geografie a ekológie sa už dlhšie realizuje
v rámci krajinnej alebo geografickej ekológie.