Predpubertálne deti nepochybne vedia, kto sú. Ak sa opýtame nejakého z nich: ,,Kto si?´´ Dostane sa nám odpoveď: ,, Som Milan Suchý a bývam v Bratislave, alebo niečo podobné. Ak by sme ale chceli, aby nám Milan povedal, aký je človek, asi by nám nerozumel. Abstraktné myslenie a chápanie týmto deťom chýba.
Avšak práve na prahu adolescencie dochádza k niečomu, čo otvára deťom celý nový svet. Nejedná sa tu o nejaký výraznejší nárast inteligencie, ale o rozvoj psychickej schopnosti, umožňujúcej deťom vidieť svet diferencovanejšie. Čo bolo predtým vždy správne, alebo nesprávne, nejaví sa teraz až tak jednoznačne. I ľudia sa náhle javia trochu inak. Na ľuďom, ktorí predtým pôsobili ako dokonasť sama, sa vynárajú chyby. A u tých, ktorí boli vždy stelesnením všetkého zlého, náhle vidieť, že majú aj svoje lepšie stránky. V tejto fáze duševného a emocionálneho života sa u adolescentov začínajú rozvíjať vedomosti a schopnosti, ktoré im umožňujú rozumieť svojmu okoliu i sebe samým.
V tomto životnom období sú adolescenti schopní vidieť samych seba očami iných. Premýšlajú o tom, čo sú. Zaujíma ich, ako vyzerajú očami druhých, čo si o nich druhý myslia a ako sa na seba dívajú ony samy. To sú otázky, ktoré si kladú, keď sa snažia nájsť definíciu samych seba. V rannom štádiu vývoja nieje ešte vedomie osobnej identity dostatočne fixované, je nepevné a ako také ľahko zraniteľné a krehké.
Všetko, čo sa v živote udeje, naberá až neskutočne veľký rozmer. Význam, aký adolescent pripisuje tým udalostiam a veciam, ďaleko presahuje mieru, akú si zaslúžia. Nad rovnakou skúsenosťou, či zážitkom, by možno len mávol rukou, až sa jeho vedomie identity upevní. Proces uvedomovania si vlastnej osobnej identity by mal byť celoživotnou úlohou, len tak bude jedinec ďalej rásť. Definícia toho, kto vlastne som sa rozlišuje, ako sa toho o sebe stále viac dozvedám. Avšak práve v adolescencii na tom človek začína pracovať.
Ako si mladí počínajú, keď si vytvárajú identitu vlastného JA? Ako časté zdroje informácií o sebe používajú a využívajú partie svojich vrstovníkov. Partia vrstovníkov plní funkciu sociálnej skúsenosti s rovnocennými partnermi. Je to dynamický organizmus, ktorý z času na čas mení podmienky pre členstvo. Má však svoju váhu. Úspešnému uchádzačovi o členstvi partia povie: ,,Fajn, nosíš správne oblečenie, počúvaš správnu hudbu, používaš správne slová, hovoríš správne veci...´´ V podstate partia hovorí: ,, Si ako my, a preto si OK.´´ Jedinec sa raduje, keď ho partia príjme, cíti bolesť, keď ho partia odmietne.
A jedno i druhé môže adoscentovi pomôcť, lebo väčšina z nich ani viac nepotrebuje. Význam partie pre adolescenta však nie je správne podceňovať, pretože práve pracne objavuje sám seba a je mimoriadne dôležité, ako sa na neho partia díva a čo si o ňom myslí. Miera vplyvu partie na adolescenta je väčšia či menšia podľa toho, ako sa sám adolescent cíti, ako je sám so sebou spokojný, či nespokojný. Adolescent, ktorý cíti, že ho jeho rodina miluje a rešpektuje, má menšie potreby hľadať uznanie inde. Naopak adolescent, ktorý sa cíti nemilovaný a nerešpektovaný, bude hľadať pochopenie a uznanie všade, kde to len bude možné.
Autor vo svojej knihe píše, že mu robia veľkú starosť adolescenti, ktorým je nanič zo seba samých. Sú vážne ohrození, zvlášť, keď ten nedobrý stav začnú pripisovať samy sebe. Práve preto pre nich predstavuje vytváranie identity vlastného JA bolestnú ,,skúsenosť´´. V takejto situácií si adolescent o sebe myslí len to najhoršie. Záčína si osvojovať schopnosť analýzy a dedukcie, a tak vidí, aký je v skutočnosti bezcenný. Počíta, počíta, až dojde k nule! Jeho ego je rozvinuté len čiastočne, a preto je adolescent ľahko zraniteľný a citlivý na najrôznejšie útoky z vonku i z vnútra.
Najskôr až si vytvorí silné vedomie osobnej identity, bude odolnejší proti hrozbám ohrozujúcim jeho ego. Čo môže byť veľmi škodlivé pre ego trinásťročného jedinca, nemusí sa takmer dotknúť dvadsaťpäťročného mladého muža, alebo mladej ženy. Avšak behom ranného a stredného štádia adolescencie je v hre mnoho. A adolescent, ktorý má pocit, že ho rodičia nemajú radi, prichádza o ďalší zdroj istoty- o uznanie tých, ktorí mu dali život- a stáva sa tak ešte bezbrannejší voči hrozbám prichádzajúcim z vonkajšieho sveta.
Ako sa adolescent usiluje o vytvorenie identity vlastného JA a zvláda i ostatné úlohy a problémy adolescencie, psychologicky ,,rastie´´. Psychologický rast je ťažká a občas bolestná práca. Adolescenti, ktorí majú pocit, že ich nikto nemá rád, že si ich nikto neváži a nezaujíma sa o nich, tí, ktorých nemilujú, môžu hľadať iné útočiská, ktoré by zmiernili ich bolesť.
Takýto je teda profil adolescenta, ktorý zúfale potrebuje partiu vrstovníkov. Lenže čo keď tá dotyčná partia o tohto stroskotanca nestojí? Potom sú tu samozrejme ešte ďalšie partie, na ktoré sa môže adolescent obrátiť. Partie narkomanov, delikventov, rebelov najrôznejšieho druhu. Partie prepadlíkov a záškolákov. Akonáhle sa adolescent prispôsobí chovaniu tejto alternatívnej partie, prestáva byť nulou, o ktorú nikto nestojí, a stáva sa niekým, koho partia berie. Je veľké nešťastie, keď adolescent zistí, že sa s pomocou niekoľko drinkov alebo jointov dočasne zbaví všetkých obtiaží, tej nepríjemnej ,,bolesti´´ spojenej s jeho psychologickým rastom.
Užívaním drog sa môže tento rast zablokovať a môže
zostať až do konca života adolescentom. Čím väčšia je jeho bolesť, tým väčšia je jeho potreba sa jej zbaviť. Čím častejšie sa uchyluje k drogám, tým viac sa používanie látok stáva automatickou reakciou na úzkosť. Týto adolescenti sa už necítia opustení, nemilovaní, začínajú veriť, že sú obľubení a milovaní. Konečne našli ,,riešenie´´ svojich problémov.