3/ PERIODIZÁCIA VÝVINU
V súčasnosti sa stretávame s rôznymi názormi na vývin.
Podľa prvého je to kontinuitný /plynulý/ proces postupného narastania alebo ubúdania znakov /bez náhlych zmien a výrazných zvratov/ a možno ho znázorniť plynulo vzostupnou a zostupnou krivkou.
Vývin sa nečlení na žiadne štádia, štádia reálne neexistujú vedcami kvôli orientácii vo vývine, sú len záležitosťou dohody.
Podľa druhého názoru, ktorý zastáva väčšina súčasných európskych autorov, je vývin proces štadiálny, fázový, stupňovitý; t.j. možno v ňom rozlíšiť štádia, ktoré sa navzájom kvalitatívne odlišujú.
V určitých periódach života prebieha rýchlo a náhle, v iných zase pomalšie, akoby sa zastavoval.
Dlhšie obdobia – vývinové zmeny sú menej zreteľné a vyvíjajúca osobnosť si zachováva svoju relatívnu stabilitu sa nazývajú – OBDOBIA
Kratšie obdobia – nahromadia sa vývinové zmeny, v ktorých dochádza ku skoku vo vývine, k nejakej dôležitej kvalitatívnej zmene v niektorej oblasti psychiky sa nazývajú – MEDZNÍKY alebo UZLOVÉ BODY.
V histórii vývinovej psychológie možno nájsť delenie psychického vývinu podľa rôznych kritérií – podľa fyzického veku, hmotnosti, a výšky dieťaťa; pracovnej produktivity; vzťahu k práci, k spoločnosti a pod. .
Ľudský život je veľmi rôznorodý, preto pri jeho periodizácii nemožno použiť iba jednosmerné kritérium.
MEDZNÍKY tvoria najnápadnejšie a najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa v psychickom vývine uskutočnia /môže ísť o výrazné kvalitatívne zmeny v rôznych oblastiach psychiky/.
Každé obdobie je potom ohraničené 2 medzníkmi – tzv. dolným a horným. Jednotlivé medzníky sa dávajú do súvisu s vekom človeka, tzn. Že sa uvádza fyzický vek, v ktorom sa objavujú.
Časové hranice jednotl.období možno určiť iba približne, pretože existujú veľké individuálne odchýlky, a to nie len v čase nástupu, v začiatkoch nejakého obdobia, ale aj v jeho trvaní. Časová variabilita s vekom vzrastá, t.j. rozptyl je v čase nástupu každého ďalšieho obdobia stále väčší.
V súčasnosti neexistuje medzi autormi jednotnosť členenia období psychického vývinu, chýba jednotnosť označovania jednotlivých období aj jednotné používanie niektorých pojmov.
Vo všeobecnosti možno hovoriť o týchto obdobiach vývinu:
1) PRENÁTALNE OBDOBIE /vek –0/
- predpôrodné obdobie, obdobie vnútromaternicového vývinu, intrauterínneho vývinu
2) OBDOBIE DOJČAŤA /0 – 1/ - obdobie novorodenca
3) OBDOBIE BATOĽAŤA / 1 – 3/ - útly vek; mladší predškolský vek
4) OBDOBIE PREDŠKOLSKÉHO VEKU /3 – 6/ - obdobie materskej školy; obdobie staršieho školského veku
5) MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK /6 – 10, 11/ - obdobie školského detstva
6) STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK, PUBERTA, PUBESCENCIA / 10/11 – 15/16 / - obdobie dospievania; obdobie neskorého detstva
7) ADOLESCENCIA, OBDOBIE MLÁDENCA A DEVY / 15/16 – 18/21 / - postpubencia; mládenecky a dievčenský vek; obdobie psychického dozrievania; obdobie mladého človeka
8) MLADŠIA DOSPELOSŤ / 18/21 - 30/ - obdobie mladého muža a ženy; mecítma
9) STREDNÁ DOSPELOSŤ /30 – 45/ - obdobie zrelého muža a zrelej ženy; adultium
10) STARŠIA DOSPELOSŤ /45 – 60/- stredný vek; prechodný vek; involúcia; presénium; interevium
11) POČIATOČNÁ STAROBA; RANNÁ STAROBA /60 – 75/
12) POKROČILÁ STAROBA /75 – 90/ - kmeťstvo
13) KRAJNÁ STAROBA /90 – 100/ - patriarchium