Predkami Vikingov boli Germáni, ktorí sa v 8.storočí začali sťahovať zo severozápadnej Európy do Dánska, Nórska a Švédska. Na výpravách vyhľadávali dobrodružstvá, poklady a lepšiu poľnohospodársku pôdu. Z dreva vyrábali vynikajúce lode, ktoré mohli plávať po rozbúrenom mori i proti prúdu riek a ľahko sa s nimi pristávalo. Zamerali na bohaté kláštory a pobrežné mestá. Tamojší vládcovia sa vykupovali zlatom a striebrom. Vikingovia boli veľmi dobrý roľníci, ktorý chceli získať nové pozemky, a obchodníci hľadajúci obchodné príležitosti. Boli tiež veľmi dobrí námorníci a na svojich dobyvačných a obchodných cestách sa doplavili do Konštantínopola a Bagdadu.
Na území Veľkej Británie sa Vikingovia začali usádzať najmä v severnom a východnom Anglicku. Odtiaľ sa vydali do Írska kde sa zamerali na kláštory naplnené pokladmi. Na zimu sa Vikingovia na lodiach naplnených korisťou a otrokmi plavili domov. V roku 840n.l. však prezimovali na vyplienených územiach. V roku 850n.l. začali prezimovať aj v Anglicku. Zanedlho prišli Vikingovia dobyť Britské ostrovy s loďami ktoré merali 30 metrov a mohli viezť 100 bojovníkov. V ďalších rokoch si podmanili severovýchodné Anglicko známe pod menom Danelaw. Na juhu Anglicka vo Wessexe však anglosaský kráľ Alfréd a jeho nástupcovia držali Vikingov pod kontrolou. Ale po veľkej bitke pri Ashingtone v roku 1016 a po smrti kráľa Edmunda z Wessexu sa vodca Vikingov Knut stal jediným kráľom Anglicka.
V roku 799n.l. začali dánski Vikingovia napádať pobrežnú oblasť Európy ktorá sa vtedy nazývala Frízsko. Odtiaľ sa plavili po riekach, ako napríklad Rýn, Loira a Seina, a plienili mestá a dediny hlboko vo vnútrozemí Európy. V roku 845n.l. vyplienili dokonca aj Paríž. Franský kráľ Karol II. Holý im vyplatil 7000 libier v striebre, aby sa stiahli z mesta. Ale vrátili sa a robili nájazdy aj za Parížom, a to až v Troyes, Verdune a Toule. Potom sa plavili aj do Španielska a Portugalska, kde k ich prvému nájazdu došlo v roku 844n.l. Vydrancovali niekoľko malých miest a dočasne sa im podarilo obsadiť Sevillu, no arabský obrancovia kládli veľký odpor a tak sa im podarilo odraziť útok. No v roku 859n.l. sa Vikingovia vrátili s flotilou 62 lodí. Po zničení niektorých častí Španielska napadli severnú Afriku a pokračovali smerom do Talianska a vydrancovali Pisu a Linu.
Vikingovia zo Švédska sa plavili na východ po Baltskom mori a riekach kým sa nedostali do Čierneho mora a do bohatých krajín Byzantskej ríše. Niektorý Vikingovia sa dostali po rieke Volge a Kaspickom mori do Bagdadu.
Nórsky Vikingovia sa zamerali na mnohé okolité ostrovy. V 8.storočí obsadili Orkneje a Shetlandy a v 9.storočí Faerské ostrovy, Hebridy a východné Írsko. Obsadili aj Island.
Viking Erik Červený založil v roku 985n.l. kolóniu v Grónsku. Nór Bjarni Herjolfsson v tom istom roku sa vydal z Islandu do Grónska. No vietor ho odvial zo správneho smeru a minul Grónsko a bol pravdepodobne prvým Nórom ktorý videl Severnú Ameriku. Na základe jeho správy sa po roku 1000n.l. Lief Erikson, syn Erika Červeného, plavil z Grónska smerom na západ k Baffinovmu ostrovu a potom nadol k pobrežiu Labradoru. Dostal sa k mysu krajiny, ktorú pomenoval Vinland. Lief tu pred návratom do Grónska prezimoval. V nasledujúcom roku viedol Liefov brat výpravu do Vinlandu, ale v potýčke s domorodými obyvateľmi bol zabitý. O niekoľko rokov tu však založilo niekoľko Vikingov osadu no pre nepriateľské kmene museli odísť.
O niekoľko rokov vikingský náčelník Rollo zabral časť francúzskeho pobrežia ktoré sa nazýva Normandia. Jeden jeho potomok bol Viliam Dobyvateľ, vojvoda z Normandie. V bitke pri Hastingse v roku 1066 stáli proti sebe potomkovia normandských Vikingov ktorých viedol Viliam Dobyvateľ a anglických Vikingov ale vyhral Viliam Dobyvateľ ktorý bol korunovaný za kráľa Anglicka. Viliam pohotovo potláčal akékoľvek ďalšie pôsobenie Škandinávcov v Anglicku a uviedol novú éru feudalizmu. V 11. storočí sa zmenili pôvodné vikingské kráľovstvá na nezávislé národné štáty. Týmto sa skončila éry Vikingov.