Vetná skladba - syntax

1. Vetná skladba - syntax

Skladba sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do celkov. Základnou jednotkou je konštrukcia - veta, minimálnou jednotkou je vetný člen.

Syntagma, sklad - spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je riadiace (nadradené, hlavné), druhé je riadené (podriadené, závislé). Existujú tri základné druhy syntagiem:
Priraďovací sklad
Určovací sklad
Prisudzovací sklad (podmet -prísudok)

Formálnu stránku jazyka tvoria jazykové prostriedky a formy, ktorými sa slová do skladov spájajú:
zhoda, väzba, primkýnanie

Zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu skladu v rode, v čísle a páde. Zhoda je v prisudzovacom sklade - podmet a prísudok (Žiak píše.) a v určovacom sklade nadradený vetný člen a zhodný prívlastok (vysoký dom).

Väzba - nadradený vetný člen + predmet, podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen. Vyjadruje vzťah medzi slovesom a ich objektom - podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou (uspokojiť sa s málom, spíliť strom, schopný odporovať, vyrovnaný s osudom). Nastáva len v určovacom sklade.

Primkýnanie - nadradený vetný člen + doplnok, tesné a pevné vzájomné postavenie nadradeného a podradeného člena skladu (príchod host, veľmi pekne, ochota pomôcť, rúbe v lese).

Podľa zloženia delíme vety na:

1) jednoduché - majú jeden prisudzovací sklad
a) holé - majú len podmet a prísudok (Dieťa plače.Plače.)
b) rozvité - základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjajúcimi vetnými členmi (Malé dieťa plače v postieľke.)

2) zložené - súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok. Podľa počtu viet sa delí na jednoduché (zložené z dvoch viet) a zložené (z troch a viacerých viet).
jednoduché súvetia - priraďovacie (obe vety sú rovnocenné)
podraďovacie (1 hlavná veta a jedna vedľajšia veta)

Priraďovacie súvetia

Sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok).

1. Zlučovacie súvetie vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne. Môže sa spájať so spojkami a, i, aj, ani...), spájacími výrazmi (jednak - jednak, najprv, potom) alebo bez spojok. Svieti slnko a kvitnú kvety.

2. Odporovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odoporujú.

Spájajú sa spojami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa,a jednako, a napriek tomu). S priateľom žartuj, ale posmech si z neho nerob.

3. Stupňovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá. Spájajú sa spojkami (ba aj, ba ani) alebo spájacími výrazmi (nielen - ale aj, ba - naopak). Tvár sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril.

4. Vylučovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, alebo - alebo. Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.

5. Dôvodové súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Spájajú sa spojkami keď, avšak, totiž, ináč.Neviem nič, veď som sa neučil.

6. Dôsledkové súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok. Može byť spojené bez spojok, alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda. Bola chorá, a tak prišla.

Podraďovacie súvetia

V podraďovacom súvetí je jedna veta gramaticky závislá od druhej vety. Od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa jej význam. Vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako vetných členov. Vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo pomocou zámen.

Vedľajšie vety Spájacie prostriedky Veta
podmetová kto, čo, že, aby, či... Nie je isté, či zvíťazíme.
prísudková aký, ako, že, aby... Bola taká, že ju mal každý rád. predmetová že, aby, kto, čo, aký.. Hlásili, že budú prehánky.
prívlastková aký, ktorý, čo, kde, ako... Bol taký usilovný, že ho len chválil.
príslovková
miesta kde, kam, kade, okdiaľ.. Kde si nezasial, tam neber.
času keď, pokým, len keď, sotva...Urobí to, keď bude mať čas.
spôsobu ako, akoby, ako čo, akože... Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
príčiny aby, žeby, preto - aby.. Urobil som to preto,lebo som musel.
podmienky ak, ak by, keby, keď.. Keď budeš chorý,dostaneš čo chceš.
prípustky hoci, keby aj, aj keď, čo i.. Hoci sa ponáhľal, nestíhol vlak.
doplnková že, ako, aby, keď, aký.. Matka videla chlapcov, ako sa hrajú.

Podľa členitosti delíme vety na:

1) jednočlenné - majú jeden hlavný vetný člen, vetný základ
a) slovesné (Prší. Je mi zle. Snežilo. Bolo mu dobre.)
b) neslovesné (menné, citoslovné (Gymnázium Stará Tura.

Pomaly! Koľko? Hurá! Ahoj!)
2) dvojčlenné - a) úplné - majú podmet a prísudok
b) neúplné - majú zamlčaný podmet (Spí. Hovoril. Aj vtedy sa usmieval.)
Dvojčlenné vety sú frekventovanejšie - bývajú štylisticky nepríznakové. Jednočlenné vety sú príznakové.