Velká Británia (Anglicko)

Velká Británia (Anglicko)
Štátne zriadenie– parlamentna monarchia
Clenstvo – EU, OSN, NATO
Hl.m. – Londýn – 6,8 mil. obyvatelov
Pocet obyvatelov – 59 miliónov
Jazyk – anglictina, waleština, gaelština
Gramotnost – 99 %
priemerná délka života :
muži - 73
ženy – 79
hustota zaludnenia – 240 obyv. / km2
mena – libra
HDP – 18 110 / obyv.
Velke mestá – Birmingham, Leeds, Glasgow, Sheffield, Liverpool, Edinburgh,
Manchester, Cardiff
Hospodárství – vyspelý, všestranne rozvinutý priemyslový štát. Tažba ropy a zem.
plynu v Sev. mori, cierneho uhlia, rud zinku a cínu. Vyspelé strojárenstvo,
elektrotechnika, chémia, petrochémia, polygrafický.
Intenzivné polnohospodárstvo. Hl. odvetvie je živocišna výroba, chov oviec, skotu,
prasat. Hl. plodiny – obiloviny ( pšenice, jacmen ), cukrová repa, zemiaky, chmel.Tažba
dreva. Rybolov. Rozvinutý dopravní systém - železnicní, silnicní, letecká, námorní (
londýn, Liverpool, Glasgow, Southampton ). Centrum leteckej dopravy – Londýn – 4
letište. Správne rozdelenie – 4 historicke krajiny – Anglicko, Škotsko, Wales, Severné
Irsko
Podniky s najvyšším obratom – Shell, British Petrol, British Aerospace
Automobily – Rolls – Royce je jediný britský výrobca automobilov ( Rover predaný v r.
1995 BMW )
Eurotunel – podmorský tunel mezi VB a Francií. Prevádzka odštartovaná v r. 1994 .
Trasy : Londýn –Paríž
Londýn – Brusel
Rozloha: 244 046 km štvorcových
Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska je ostrovný štát v Atlantickom
oceáne. Hlavný ostrov Velká Británia , na ktorom sa nachádza Anglicko, Wales a
Škótsko je najväcším ostrovom v Európe, obklopuje ho Severné more a Irské more.
Dlžka pobrežia je 7500 km. Vdaka pocetným zálivom nie je žiadna cast ostrova
vzdialená moru viac než 120 km. Okolo je velké množstvo ostrovov a súostrovou ,
najznámejšie sú Isle of Wight, Hebridy, Orkneje a Shetlandy. Severné Írsko na druhej
strane Írskeho mora, ktoré zaberá šestinu ostrova Írsko má jedinecnú suchozemskú
hranicu Spojeného královstva s iným štátom, Írskou republikou. Vzdialenost od
európskeho kontinentu je z cesty v Dovere, najjužnejšieho miesta prilivu 33 km. Ku
Spojenému královstvu patrí ešte dalšie územia v Európe a v zámorí, ktoré sú s
materskou zemou spojené rôznymi spôsobmi.
Hlavný ostrov Velkej Británie sa dá rozdelit zemepisne na dve velké oblasti : sever a
západ zaberajú Highlands, Midlands a Lowlands na juhovýchode ostrova.
Ku Škotskej vysocine sa pocítajú North West Highlands a Grampian Mountains s
najvyššou horou zeme Ben Nevis (1343 m) a deliacim údolím Glen Mor, v ktorom sa
nachádza legendárne jazero Loch Ness. Hornaté a clenité sú aj osrovy Vnútorné a
vonkajšie Hebridy na severozápade a na severe sedemdesiat Orknejských a sto
Shetlandských ostrovou patriacich ku Škótsku, ktorých je celkom asi 500. Hranicu
medzi Škótskom a Anglickom tvorí predlžený, do vnútrozemia zasahujúci morský záliv
Solway Firth – Cheviot Hills. Severojužným smerom navezujú s dlžkou 240 km
Penniny, až necelých 900 m vysoké pohorie. Na západ od Piennin leží izolovaná skupina
kopcov Cumbrian Mountains s mnohými priepastami a jazerami, pretosa táto oblast
menuje Lake District. Vo Snowdonu vo Walese, kde sú sž 1085 m vysoké Cambrian
Mountains. Na úplnom juhovýchode vycnieva do mora svojími útesmi hornatý
poloostrov Cornwall. Siet hlbokých, úzkych údolí sa strieda s náhornými plošinami,
ktoré sa stupnovite zdvíhajú uprostred pollostrova.Dolnú Britániu tvorí nížina s malými
výškovými rozdielmi. V strednom Anglicku, na prechode od vysociny do nížiny, obímajú
stredoanglickú nížinu (Midlands, Lowlands) južné Penniny. Inak sú Midlands v južnom
Anglicku charakteristické pocetnými pahorkatinami, ktoré však siahajú maximálne do
výšky 300 m. Východ je prevažne plochý, menšie územie leží pod úrovnou morskej
hladiny. Pobrežie Velkej Británie je na západe clenené zátokami podobnými fjordom a
***** ústiami riek, ktoré zcasti tvoria prirodzené prístavy. Proti tomu má výcjodná
strana prevažne rovné naplavené pláže. Biele útesy na pobreží prielivu vznikli
vyvrásnením kriedových brstiev. Pretože je západná strana britských ostrovou hornatá,
tecú rieky hlavne na východ, sú krátke, ale bohaté na vodu a splavné až hlboko do
vnútrozemia.Väcšie jázerá sú vzácne. Najdlhšia rieka je Temža (338 km). V severnom
Írsku pokracujú pohoria Škótska. V údolí rieky Bann sa nachádza najväcšie jazero
Lough Neagh (396 km2). Na severnom pobreží sa nachádza prírodná pamiatka Giant´s
Causeway, asi 5 km dlhej pláže z bazaltových stlpovobrúsených príbojom. Podnebie
Vo Velkej Británii vládne chladná, oceánska klíma. Studené letá a mierne zimy sú
pravidlom. Kontinentálne crty má pohorím chránený juhovýchod. Tam sú priemerné
teploty 15°C v júni a 6°C v januári. V západných castiach zeme je to 17°C v júni a 3 až
4°C v januári. Smerom na sever sa teploty znižujú. Primerné množstvo zrážok klesá z
2000 až 4000 mm v západných horách na 600 až 800 mm na východnom pobreží.
Najsuchšou oblastou zeme je londýnska panva. Celkovo spôsobuje poloha v pásme
západných vetrov velké množstvo zrážok a velmi premenlivé pocasie.
Vplyv Golfského prúdu sa prejavuje len zriedkavým výskytom mrazov a snehu mimo
horských oblastí. Kvôli vysokej vlhkosti vzduchu dochádza casto k tvorbe hmly. Hlavne
Londýn je vdaka svojej polohe známy tzv. "ciernou" hmlou, ktorá vedie spolu so
znecisteným vzduchom a chýbajúcej cirkulácii vzduchu k tvorbe smogu.
Fauna a flóra
Velká Británia bola v poslednej dobe ladovej spojená s pevninou , preto tu nájdeme
také zvieratá a rastliny ako na európskom kontinente. S 8% lesa patrí Velká Británia,
ktorá bola kedysi pokrytá rozsiahlými listnatými a zmiešanými lesmi, dnes k európskym
zemiam, ktoré sú chudibné na lesy. Casto sa vyskytujú buky, jasene, brezy, borovice.
Na vela miestach rámujú cesty, polia a lúky a prepožiciavajú spolu so stále zelenými
živými plotmikrajine južného a stredného Anglicka charakter parku. Hranica lesa je vo
výške 450-600 m. Vo vyšších oblastiach rastie alpínska vegetácia a skalnicky. Kvôli
priepustnosti pôdy, ktorá je tvorená prevažne vápencom sa na suchých, vysoko
položených plochách vytvorili typické pastviny pre ovce. Háje a rašeliniská zaberajú so
svojou charakteristickou vegetáciou (byliny, trávy) tretinu plochy zeme. V Cornwallu
ojedinelé rastú kaktusy a palmy. Vdaka osídlovaniu a skultúrnovaniu krajiny je svet
zvierat vo Velkej Británií málo bohatý na druhy. Srncia a vysoká zver, líšky, zajaci,
králici, vevericky a krtkovia sú najcastejšími savcami. Okrem nich sa tu vyskytujú aj
niektoré druhy hadov, jašterov a žiab. Zvláštnostou je Exmoor-Pony vyskytujúci sa v
rozsiahlych rašeliniskách juhozápadného Anglicka, kde zostal vzhlad pôvodných
poníkov dobre zachovaný. Britské ostrovy naviac ponúkajú ideálne životné podmienky
stovkám vtácich druhov. Okrem bažantov, ktoré nájdete vo všetkých castiach zeme sa
tu vyskytujú sluky a cajky v Škótsku ,v blízkosti vodných plôch je to orol morský a
kolónie mnohých morských vtákov na súostrový Saint Kildana západe od Hebrid. Z
celkovo asi 160 chránených prírodných oblastí sú Cairngorm a Caerlaverock National
Nature Reserve s 260, resp. 55 km2 plochy najväcšie. Velká Británia má 10 národných
parkov.