podobné referáty

ico refreklama

Trestný poriadok.


Hodnotenie:
Zobrazení: 10966


Trestný poriadok.
základné zásady trestného konania, orgány činné v trestnom konaní.

1) nikto nesmie byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom ktorý stanovuje tento zákon.
2) Zásada prezunkcie neviny: Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie hľadieť ako by bol vinný. Z tejto zásady vyplývajú 2 pravidlá:
a) v pochybnostiach v prospech
b) obžalovanému treba dokázať vinu
3) Zásada legality:  určuje pravidlo, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné
činy, o ktorých sa dozvedel. Výnimky sú prípustné len zo zákona
resp.z medzinárodných zmlúv.
4) Zásada oficiality:  je platná pre všetky orgány činné v trestnom konaní. Tieto orgány
konajú na základe úradnej povinnosti.
 výnimku z tejto zásady pripúšťa trestný poriadok v prípade
poškodeného, ktorý musí súhlasiť s trestným konaním
5) Zásada objektívnej pravdy a vyhľadávacia, znamená, že orgány činné v trestnom konaní musia zistiť skutkový stav veci, čo najobjektívnejšie bez ohľadu, či tieto okolnosti svedčia v prospech obvineného alebo nie. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky dôkazy.
6) Zásada voľného hodnotenia dôkazov:
 ustanovuje, že orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, ktoré musia zdôvodniť, a ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i súhrnne. Vychádza zo skutočnosti, že zákon neurčuje pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov, potrebných na preukázanie dokazovanej skutočnosti a na určenie dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
7) Zásada spolupráce so záujmovými združeniami:
 formy spolupráce  pri odhaľovaní trestných činov, pri rozhodovaní o najvhodnejšom opatrení, proti obvinenému, či je vinný a aký trest sa mu má uložiť.
8) Obžalovacia zásada:
 funkcia: obžaloba je v trestnom konaní zverená samostatnému procesnému subjektu =
PROKURÁTOR
 platí - trestné stíhanie pred súdmi, je možné len na základe obžaloby PODANEJ
PROKURÁTOROM.
 súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe
 právo prokurátora disponovať s obžalobou je obmedzené
 prítomnosť prokurátora je na hlavnom pojednávaní povinná.
9) Súdy konajú v senátoch alebo ako samosudca:
 pri trestných činoch, kde horná hranica neprevyšuje 5 rokov
10) Zásada verejnosti:
 na súdnom pojednávaní o trestných veciach sa môžu zúčastniť tak priamy účastníci ako aj iní občania. Účasť verejnosti môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom.
a) pre ohrozenie štátneho hospodárskeho alebo služobného tajomstva
b) pre ohrozenie nerušeného priebehu konania
c) pre mravnosť alebo bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem svedkov
d) ak je to v prospech mladistvého obžalovaného.

Verejnosť musí byť vylúčená v prípade výsluchu agenta.
11) Zásada ústnosti trestného konania:
 súd rozhoduje na základe ústneho prednesu strán
12) Zásada bezprostrednosti vyžaduje, aby sa súd osobne oboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie a súčasne vylučuje, aby sa prihliadlo na dôkazy, ktoré neboli vykonané pri súdnom konaní. Pre uplatnenie tejto zásady vyplývajú tieto procesné pravidlá:
A) pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu
B) pravidlo neprerušiteľnosti súdneho konania
13) Zásada zabezpečenia práva na obhajobu; na celé trestné konanie a obsahuje:
 právo osobnej obhajoby
 právo obvineného požadovať od všetkých orgánov činných v trestnom konaní, aby
boli vyjasnené okolnosti svedčiace v jeho prospech
 právo zvoliť si obhajcu
14) Zásada zabezpečenia práva používať materinský jazyk
 toto právo sa priznáva nielen obvinenému ale aj poškodenému a svedkovi


Orgány činné v trestnom konaní:
 vyšetrovateľ
 prokurátor
 policajný orgán
 súd

Práva obvineného v trestnom konaní:
obvinený = FO, voči ktorej bolo vznesené obvinenie
obvinenie vydáva policajný orgán resp. vyšetrovateľ
 právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich
 právo byť poučený o svojich právach orgánmi činnými v trestnom konaní
 právo nevypovedať
 právo nazerať do spisov
 právo vyjadrovať sa k dôkazom
 právo zvoliť si obhajcu
 právo používať materinský jazyk
 právo na záverečnú reč
 právo navrhnúť doplnenie vyšetrovania


Obhajoba.
Obžalovaný môže žiadať , aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu, a aby sa obhajca zúčastnil na iných právnych úlohách pre prípravným konaním. Má právo radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť ako odpovedať na už položené otázky. Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti 3 osoby. Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Pre jednotlivé úkony s výnimkou konania pred súdom sa môže dať zastúpiť svojim koncipientom. Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník.
Trestný poriadok rozoznáva nutnú obhajobu, zvoleného obhajcu, ustanovený a náhradný obhajca. V taxatívne určených dôvodoch musí mať obvinený v trestnom konaní obhajcu.

Zvolený obhajca
 prípade, že obvinený, resp. jeho zákonný zástupca nezvolí obhajcu, môže tak podľa zákona urobiť – stanovený okruh osôb, príbuzný

Ustanovený obhajca
 ak obvinený nemá obhajcu v prípade ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na jeho zvolenie, pokiaľ v tejto lehote nebude zvolený obhajca, sa mu po dobu , po ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby bez meškania ustanoví ustanoveného obhajcu.

Náhradný obhajca
 Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené nariadené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť ustanoveného alebo zvoleného obhajcu môže byť obvinenému popri zvolenom ustanovený náhradný obhajca.
Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený. Na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.

 Opravné prostriedky

RIADNÉ  smerujú proti neprávoplatným rozhodnutiam
MIMORIADNÉ  smerujú proti právoplatným rozhodnutiam

1) Riadne  odvolanie 2) Mimoriadne  sťažnosť pre porušenie zákona
odpor obnova konania
sťažnosť
RIADNÉ
1) Odvolanie
 je opravným prostriedkom proti rozsudku 1.stupňa
 má odkladný účinok
 rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) zúčastnená osoba – len výrok o zhabaní veci
c) obžalovaný – len výrok, ktorý sa ho týka
d) poškodený – výrok na náhradu škody
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku, ktoré nasleduje 8 dní.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd

Odpor
 Odpor, proti trestnému rozkazu, podáva sa na súde, ktorý trestný rozkaz vydal do 8 dní od doručenia

Sťažnosť
 proti uzneseniu
 podáva sa na orgáne, voči ktorému uznesenie smeruje do 3 dní
 nie je možné napadnúť uznesenie o začatí trestného stíhania.


Mimoriadne:

Sťažnosť
 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon ako aj právoplatnosť rozsudku súdu, ktoré bolo urobené na základe chybného postupu konania môže generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona.
Generálny prokurátor ju môže podať i proti takému rozhodnutiu prokurátora, vyšetrovateľa, policajného orgánu a súdu.

Obnova konania:
 ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
 povolí sa ak vyjde najavo nové skutočnosti a dôkazy , ktoré by mohli sami o sebe alebo spojené so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, o priznanom nároku poškodeného za náhradu škody, alebo na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere ku stupňu nebezpečnosti pre spoločnosť alebo pomerom páchateľa
 možno napadnutia aj uznesenia.



ako to funguje?