Thajsko

Thajsko
THAJSKO
Diplomacia dávnych panovníkov uchránila bývalý Siam od Európskej kolonizácie - dnes
však zem zaplavujú davy turistov zo západu, ktorý objavujú jej orientálne kúzlo.
Ako šperk žiariaci farbami vyžaruje Thajsko zvláštne kúzlo, ktoré ho odlišuje od
ostatných zemí orientu. Je to možno tým, že ako jediná zem juhovýchodnej Ázie nebola
nikdy Európskou kolóniou a jej tradícia sa nikdy nezmiešala s európskymi vplyvmi.
Dokonca i slovo Thai znamená „slobodný“. Originalita zeme tkvie v thajskej kultúre, v
oddanosti budhizmu a v obdive ku královskej rodine. je tiež zemou pozlátených
chrámov, kolových stavieb, vlnivých klasických tancov a v neposlednom rade je
preslávené i vlúdnym prijímaním cudzincov Ale Thajsko má aj druhú, menej atraktívnu
tvár. Hlavné mesto Bangkok sa preslávilo ako najväcšie svetové centrum prostitúcie.
Barové dievcatá z ulicky Patpong, ktoré casto sotva vyrástli z plienok, a ktoré ich
rodiny predali na prostitúciu, obveselujú turistov v podnikoch, ktoré v dobe vojny vo
Vietname navštevovali americkí vojaci na dovolenke.
Ich rodicia volia len o málo lepšiu variantu, ked posielajú deti pracovat do tovární na
erotické predmety. Celé rodiny casto obývajú malické príbytky okolo páchnucich
kanálov, ktoré síce turistom môžu pripadat romantické, ale v skutocnosti sú to len
špinavé diery. tiež z ekonomických dôvodov pestovalo donedávna tisíce rolníkov v
odlahlých oblastiach Zlatého trojuholníka – na hraniciach Thajska, Myanmy (Barmy) a
Laosu- ako hlavnú plodinu mak, z ktorého sa získava ópium. nes už Thajsko síce
nepatrí k najväcším producentom heroínu ci konope, ale stále zostáva dôležitou
tranzitnou zemou.
Thajsko však predsa prekypuje mnohými exotickými krásami. Je to tropická zem hôr,
daždových pralesov, smaragdovo zelených nížin, kanálov, ryžových polí, obrovských
sôch Budhu a kilometre cistých pláží. Thajsko, hraniciace s Myanmou, Laosom,
Kambodžou a Malajziou, je približne rovnako velké ako Francúzsko. V zemi žije 58,7
mil. obyvatelov, z ktorých sú najpocetnejší Thajcania, potomkovia kmenov, ktorí
približne pred 1000 rokmi prišli z Cíny. V zemi žijú aj menšiny Cínanov, Malajcov a
Indov, v horách kmene Miaov, Jaov a Karenov. Obyvatelia Thajska sú väcšinou
budhisti, ale vyznávajú vlastnú formu budhizmu, ktorý prebral niektoré hinduistické
zvyky a predstavy dalších náboženstiev. Napríklad steny budhistického chrámu môžu
byt vyzdobené výjavmi zo slávneho hinduistického eposu Rámajána.
V zemi je 27 000 vatov (chrámov), mnoho náboženských sviatkov a štvrt miliónu
mníchov, pretože skoro všetci Thajcania trávia urcitú dobu v kláštore, rovnako ako vo
vojenskej službe.
Srdce zeme
Bangkok, ktoré Thajcania nazývajú Krungthep- mesto anjelov, je rýchlo rastúcou
metropolou s 5,8 mil. obyvatelov, preslávený nekonecnými dopravnými zápchami,
ktoré ešte zhoršuje existenciu verejnej dopravy. Urcité zlepšenie situácie snád prinesie
výstavba dialnice na letisko a plánovaná siet rýchlovlakov. Aj ked v moderných
nákupných strediskách nahlas vyhráva západná hudba, uchováva si Bangkok atmosféru
tradicného Thajska. V 300 chrámoch mesta si návštevník môže uvedomit vnútornú
vyrovnanost, ktoré prináša budhistické náboženstvo.
Velký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ludia
preukazujú královi Bhumibolovi (Ráma IX.) a královnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim
mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej cast Bangkoku leží , vdací mesto za svoje
neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už kolo zasypaných a na ich
mieste sú cesty. Pozdlž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, casto ovešané
rybárskymi sietami, okolo ktorých denne prechádzajú clny s nákladom ovocia a
zeleniny.
Thajskú prírodu charakterizuje niekolko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je
aluviálna nížina pozdlž rieky Chao Phraya ležiacou severne od Bangkoku. Severne vo
vzdialenosti 70 km od Bangkoku leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu.
Bolo kedysi stredom velkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmcania a premenili
výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce kludné vidiecke mesto, ale zbytky niekdajšej
slávy sú stále patrné.
V tejto oblasti sa striedajú tri rocné obdobia- chladné, teplé a monzúnové, všetky sú
však teplé. Najvyššie teploty „chladnom“ období od novembra do februára dosahujú 26
stupnov. V „teplom“ od februára do mája 36 stupnov. V monzúnovom období panuje
teplo a velké vlhko- medzi májom a októbrom spadne aj 1500 mm zrážok a priemerná
teplota dosahuje 32 stupnov. V centrálnej nížine je vela ryžových polí. Thajsko je
piatym najväcším producentom ryže a od roku 1981 jej najväcším vývozcom. Rieku
Chao Phraya pretínajú pocetné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia rolníkom
žijúcim na jej pobreží.
Na severe zeme tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov,
ktoré oddelujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je 2595 m vysoký Inthanon.
Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom
tahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža,
cesnak a cibula. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho
strediska oblasti a druhého najväcšieho mesta zeme Chiang Mai.
Po väcšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených
horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo 1000m. jednotlivé kmene sa od seba líšia
odevom, ktorý je alebo cierno-biely alebo cierno-modrý. prevádzkujú striedavé
polnohospodárstvo- vymytie casti lesa a po dvoch ci troch rokoch tieto polícka opät
opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblast tvorí nízka zvlnená piesocnatá
plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesocnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára
hranicná rieka Mekong a na západe je ohranicená nízkymi pohoriami poludníkového
smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný cervený piesok a
prach, ktorého je všade plno- vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ludia nosia okolo
hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kowboyské. To je charakteristické
pre oblast Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko v úzky polostrovnú šiju
Kra, miestami zúženú na 42 km, ktorého pokracovaním je Malajský polostrov. Oddeluje
Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rada stredohorských
chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k
hraniciam s Malajziou, je vdaka výdatným daždom pomerne úrodná. Je to zem
kaucuku- pôvodný daždový prales bol ciastocne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú
kaucukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí rolníci.
Krajina sa väcšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé polícka
ohranicené kaucukovníkmi , produkujú aj ryžu a pocetné druhy ovocia- pomarance,
grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú to
daleko menej pocetné než kdekolvek inde na zemi. Thajcina tu znie pevnejšie, miestny
odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavostou je tienové
divadlo.
Dnešné Thajsko
Za 2. svetovej vojny sa Thajsku nepodarilo odvrátit japonskú okupáciu, a bolo dokonca
prinútené vyhlásit vojnu Spojeným štátom. Tie však toto vyhlásenie vojny odmietli,
pretože prehlásili, že nemôžu považovat Thajsko za nepriatela. Po vojne prijalo Thajsko
prezápadný postoj a dosiahlo stabilitu aj napriek niekolkým prevratom a dlhom období
vojenskej vlády. Stabilizujúcou silou bola královská rodina, ktorú rešpektovali ako
vojenské, tak civilné vlády aj ked svoju absolútnu moc stratila už v roku 1932.
Vojenská vláda trvala od februára 1991 do júna 1992. Thajsko pomáhalo Spojeným
štátom v dobe vietnamskej vojny, poskytovalo im vojenské základne a letiská a
odmenou získalo financnú pomoc. Následky vojny stále pretrvávajú.
Thajsko prijalo 80 000 utecencov z Vietnamu a viac ako 100 000 z Kambodže. Tí dnes
obývajú utecenecké tábory pri hraniciach. Boje v Kambodži medzi Vietnamcami a
partizánskymi oddielmi Cervených Khmerov sa casto prenášali až cez Thajské hranice.
Od roku 1960 rastie thajské hospodárstvo rýchlym tempom. Je založené na štyroch
hlavných zložkách: ryži, kaucuku, cíne z juhu a teakovom dreve zo severných hôr. V
60. rokoch boli napriec krajinou vybudované dialnice , ktoré sprístupnili predtým
odlahlé oblasti. Rolníci vo vrchovinách zacali pestovat kukuricu, maniok, jutu a cukrovú
trstinu. Zavlažovacie kanály a vodné nádrže predlžili vegetacné obdobie v suchých
oblastiach a nové odrody ryže umožnili vyššie výnosy.
Za 30 rokov sa plocha lesov znížila z 60 na 20% celkovej rozlohy zeme. Rúbanie
daždových pralesov už bolo zakázané, v niektorých oblastiach postupuje pôdna erózia.
Sú tu aj dalšie problémy: v Thajskom zálive dochádza k nadmernému rybolovu, zásoby
cínu v Andamanskom mori sú rýchlo vycerpávané a aj samotný Bangkok je ohrozovaný
záplavami. Mesto každý rok o nieco klesá, pretože extenzívne využívané podzemné
vody vysychajú.
Dnes stále viac dedincanov hladá štastie v mestách, ale aj tam sú možnosti
obmedzené. Pretože sa však v Hongkongu a na Taiwane vyrábajú stále dômyselnejšie
výrobky, môže Thajsko vdaka lacnej pracovnej sile dobre uplatnit jednoduchšie
priemyselné výrobky ako textil a elektroniku. Objavenie zemného plynu v Thajskom
zálive a malé pobrežné náleziská ropy umožnujú rozvoj miestneho ropného priemyslu.
V posledný rokoch zaznamenal prudký vzrast lov a spracovanie garnátov a kreviet,
takže Thajsko dnes zaistuje 40% dodávok týchto komodít na svetové trhy.
Urcitým impulzom pre další rozvoj obchodu a zahranicných investícií je nová liberálna
financná politika vlády, ktorá zahrnuje uvolnenie kontroly nad cudzími menami a
umožnuje zahranicným bankám otvárat v zemi filiálky. Slubným krokom bolo aj
otvorenie prvého mosta cez rieku Mekong, ktorá tvorí cast východnej hranice medzi
Thajskom a Laosom. Tento most je jedným z klúcových spojníc na plánovanej dialnici
medzi hlavným mestom Cíny Pekingom a Singapúrom. Mnoho mladých a vzdelaných
ludí vidí budúcnost v službách, najmä v cestovnom ruchu. Rocne navštívi Thajsko viac
ako 2 mil. turistov. Niektorí tu síce vyhladávajú pochybné radovánky, ale väcšinu láka
exotika krajiny.
THAJSKO V PREHLADE
Oficiálny názov: Thajské královstvo
Rozloha v km2: 514 121
Obyvatelstvo:60 003 000
Hustota zaludnenia (obyv. na km2): 116
Hlavné mesto: Bangkok
Politický systém: konštitucná monarchia
Mena: 1 baht = 100 satangov
Náboženstvo: budhisti 95%, moslimovia 4%, krestania, hinduisti
Podnebie: tropické monzúnové s daždom od mája do októbra; priemerná teplota v
Bangkoku od 26 stupnov C v decembri do 30 stupnov C v apríli
Využitie pôdy: polia 26%, pastviny 4%, lesy 28%, ostatné 42%
Hlavné polnohosp. produkty a tažné suroviny: ryža, kaucuk, kukurica, cukrová trstina,
maniok, tropické ovocie(zvlášt ananásy), banány, bavlna, káva, sója, tabak, drevo,
ryby; rudy cínu, volfrámu, železa a mangánu. Hlavné hospodárske odvetvia:
polnohospodárstvo, lahký priemysel, spracovanie potravín, výroba cementu, papiera,
textilu a konfekcie, baníctvo a lesníctvo.
Vývoz: ryža, tapioka, kaucuk, cukor, cín, volfrám, textil, kukurica, rucné výrobky.
Rocný príjem na hlavu(v USD): 2 454
Nárast obyvatelov( na tis. za rok): 14
priemerná dlžka života: muži 65, ženy 73