Švajčiarsko, Lichtenštajnsko

Oblasť sa rozprestiera od Severného mora až po Alpy. Rozloha celého územia je 546 760 km2 a žije tam 222 mil. obyvateľov. V tejto oblasti sú tieto štáty: Benelux ( Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko.





Švajciarsko

Rozloha: 41 293 km2

Počet obyvateľov: 6 988 858

Hustota osídlenia: 159 obyv./km2

Úradný jazyk: Nemčina, francúzština, taliančina, rotromančtina

Dovoz: Stroje, dopravné prostriedky, elektro súčiastky, potraviny, železo a oceľ, textilné výrobky, ropné produkty

Vývoz: Stroje, hodinky, textilné výrobky, lieky, elektronické výrobky, chemické výrobky organickej chémie

Štátne zriadenie: Federálna republika

Poloha: 45°50´- 47°48´severnej šírky

5°58´- 10°30´východnej dĺžky

Švajčiarsko leží v Strednej Európe. Hraničí na severe s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu s Talianskom a na východe s Rakúskom.

Hlavné mesto: Bern, 135 122 obyvateľov. Nachádza sa tu Gotická katedrála, mestská radnica a tiež bernská Univerzita, bernská knižnica, štyri múzea obsahujúce zbierky švajčiarskej techniky a výstavy dejín, prírody s alpskými motívmi. Hlavné aktivity mesta sú administratívne, vládne a rôzne medzinárodné organizácie, zvlášť Univerzitná poštová únia. Vyrábajú sa tu stroje, textil, chemikálie, nástroje a čokoláda. Bern bol založený v roku 1191 a k Švajčiarskej konfederácii sa pripojil v roku 1353.

Povrch: Švajčiarsko je zo všetkých strán ohraničené horskými masívmi, na severnej strane pohorím Jura, švajčiarskou náhornou plošinou v centrálnej časti zeme a alpským masívom, ktorý vyplňuje 61% povrchu zeme. Náhorná plošina dosahuje najnižšiu nadmorskú výšku, avšak väčšina povrchu vystupuje nad 500 m. Toto mladé vápencové pohorie Jura sa rozširuje na územia Francúzska a Nemecka. Horské pásmo Jury je zalesnené a dosahuje výšky 1 600 m. Najvyšším vrcholom alpského masívu je hora Monte Rosa na západe (4 634m). Významnými riekami sú Rýn a Rhône. V Alpách je vytvorených 40 umelých jazier.

Podnebie: Podnebie Švajčiarska je väčšinou kontinentálneho typu, avšak na mnoho miestach sa podľa nadmorskej výšky značne líši. Horské masívy majú teplotu -10°C, letné teploty sa pohybujú okolo 18-20°C v nížinách, na horách je teplota nižšia. Celkový úhrn zrážok je cez 1 000mm na Zürišskej planine, okolo 2 000mm pri Santis.

Nerastné suroviny: V povodí riek Rýn a Rhône sa ťaží soľ, inak tejto zemi chýbajú nerastné suroviny. 50% elektrickej energie je z vodných zdrojov, 37% vyrábajú jadrové elektrárne, zbytok zaisťuje dovezená ropa.

Poľnohospodárstvo: 10% pôdy je určenej k pestovaniu obilnín, 40% sú pastviny. 2% hrubého domáceho produktu tvoria hospodárske farmy. Na farmách je rozšírený chov oviec, ošípaných, a hovädzieho dobytku. Z mlieka sa vyrába pasterilizovazé mlieko, syr a čokoláda. Pestuje sa tu pšenica, jačmeň, žito, zemiaky, ľan, konope, tabak, cukrová trstina a vinič.

Priemysel: Výroba tvorí 21% hrubého domáceho produktu. Syr, čokoláda, konzervy a drevené predmety boli dôležitou príjmovou položkou po mnoho rokov. Vyrábajú sa tiež stroje, textil, lieky a chemické výrobky. Typickým prvkom sú hodiny a náramkové hodinky, ktoré pochádzajú z oblasti Jury. Vo Švajčiarsku sa vyrábajú v veľkej miere lieky a priemyselné farbivá. Dôležitým strediskom je napr. Basilej. Textilní priemysel sa rozvíja v kantónoch St. Gall a Zürich. Strojárenstvo zohráva dôležitú rolu, pretože poskytuje širokú škálu strojov pre miestny priemysel: spaľovacie motory a šijacie stroje.

Doprava: Dopravný systém je veľmi efektný, 5 031 km pripadá na železničné trate, z nich je viac než polovica elektrifikovaná. Bolo vybudovaných viac než 600 tunelov cez horské masívy. Tunel Simplon je 19,8 km dlhý. Cesty zaberajú 71 000km. Letiská medzinárodného významu sú v Ženeve, Zürich a Basileji.

Mestá: Tretina obyvateľov býva v piatich najväčších mestách: Zürich (355 297), prístavné mesto Ženeva (173 500), stredisko turistického ruchu Basilej, ktoré hraničí s Nemeckom a Francúzskom. Bern je strediskom strojárskeho priemyslu a výroby hodiniek. Lausanne (123 940).

Turistický ruch: Turistov priťahujú vychádzky do okolia a zliezanie hôr, trvá obdiv k prírode a divoko rastúcimi kvetmi. Turistický ruch tvorí 15% z celkovej príjmovej položky hospodárstva.



Lichtenštajnsko

Rozloha: 160 km2

Počet obyvateľov: 33 000

Hustota osídlenia: 206 obyv./ km2

Úradný jazyk: Nemčina

Vývoz: Malé stroje zubárske výrobky, poštové známky, technické vybavenie, hrnčiarstvo

Dovoz: Stroje, kovové výrobky, textil, potraviny, motorové vozidlá

Štátne zriadenie: Kniežatstvo

Poloha: Nachádza sa v južnej Európe. Hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom.

Hlavné mesto: Vaduz, 5000 obyvateľov. Nachádza sa tu Gotický kostol, poštové múzeum a lichtenštajnské múzeum. Mesto bolo zničené v roku 1499 vojnami.

Povrch: Lichtenštajnsko leží v alpskej oblasti medzi Rakúskom a Švajčiarskom. Územie sa rozkladá vo východnej časti alpského údolia Rýna. Údoľná nížina je na juhu ohraničená vrchom Fläscher Berg, na severe vystupuje vrch Schellenberg. Na území dolnej nivy sa rozkladali močiare. Boli však vybudované odvodňovacie zariadenia. Takto bolo umožnené i poľnohospodárske využitie pôdy. Najvyšším vrchom je Grauspitz (2599 m), ktorý leží v južnej časti Lichtenštajnska. Po hranici so Švajčiarskom tečie rieka Rýn. Okrem toho cez Lichtenštajnsko preteká aj rieka Samina. Hranice tvoria celkovú dĺžku 78 km, z toho 37 km je hranica s Rakúskom a 41 km hranica so Švajčiarskom.

Podnebie: Letné teploty presahujú +20°C a zimné klesajú pod -15°C. Klíma má v tejto oblasti chladnejší ráz. Podnebie je často ovplyvňované južným alpským vetrom, ktorý niekedy dosahuje silu víchrice. Priemerná teplota v januári je 1°C a v júli je to okolo 20°C. Ročne spadne v údoliach asi 800 mm zrážok, v hrebeňových oblastiach je to až 2400 mm zrážok.

Energia a priemysel: Suroviny pre výrobu elektrickej energie, aj samotná elektrická energia sú z dvoch tretín importované. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú kovopriemysel, strojárenstvo a elektrotechnika. Mimo toho sa rozvinul i priemysel potravinársky, chemický, farmaceutický, textilný a drevospracujúci. Lichtenštajnsko je v hospodárskej oblasti veľmi úzko spojené so Švajčiarskom a od roku 1924 tvoria tieto dva štáty colnú a menovú úniu. V zahraničí je Lichtenštajnsko známe ako zem poštových známok. Poštové známky sú preslávené a veľmi cenné. Predaj známok prináša do štátnej pokladnice asi 10% celkových príjmov.

Poľnohospodárstvo: Len necelé 2% obyvateľstva sú zamestnané v poľnohospodárstve. Asi 40% územia štátu slúži poľnohospodárskej výrobe, 35% pokrývajú lesy. V nížinatom údolí Rýna sa pestuje obilie hlavne pšenica, kukurica a zemiaky. Na svahoch sa pestuje ovocie a vinná réva. V horských oblastiach prevláda chov dobytka a vyrábajú sa tu mliečne výrobky. Lesné plochy sú veľmi dobre udržiavané a chránené.

Doprava a turistický ruch: V Lichtenštajnsku bola vytvorená veľmi moderná cestná sieť, ktorú tvorí celkom 250 km asfaltových ciest. Cez celú zem prechádza železničná sieť. Lichtenštajnsko ponúka možnosť športového využitia a odpočinku v letných i zimných mesiacoch. Veľká časť turistov však Lichtenštajnskom len prechádza.