podobné referáty

ico refreklama

Somatické výrazy vo Frazmách


Hodnotenie:
Zobrazení: 4293


Somatické výrazy sú tie, ktoré sa vzťahujú na telo. A keďže je frazeologické bohatstvo jazyka veľmi rôznorodé a rozmanité, nájdeme tieto výrazy v niektorých špecifických typoch frazeologizmov. Najrozšírenejšie sú v rámci prísloví a porekadiel, ustálených prirovnaní, okrídlených výrazov. A) OKRÍDLENÉ VÝRAZY ( SLOVÁ )

Okrídlené výrazy sú vždy viacslovné spojenia. Sú to ustálené spojenia, ktoré vznikli z citátu nejakej konkrétnej historickej alebo literárnej postavy. Napríklad knižný frazeologizmus, oko za oko, zub za zub, ktorý má pôvod v Biblii, a vyjadruje odplatu či pomstu, ktorá sa vykoná rovnakým spôsobom, ako bola spáchaná krivda.

B) USTÁLENÉ PRIROVNANIA

Ustálené prirovnania sú relatívne osobitnou skupinou frazeologických jednotiek. Prirovnávanie tu nie je reálne, význam ustálených prirovnaní je intenzifikačný ( zveličujúci ) alebo názorný, teda v každom prípade obrazný. Často strácajú prirovnávaciu formu a ľahko sa menia na nekomparatívne frazeologické jednotky. Ustálené prirovnania, chlap ako jedľa, má skutočne obrazný význam, ktorý je navyše zámerne zveličený a hyperbolizovaný. C) PRÍSLOVIA A POREKADLÁ

Príslovia a porekadlá sú vo frazeológii pozoruhodným javom z viacerých dôvodov. Ako hovorí J. Mlacek v Slovenskej frazeológii: „ na jednej strane je to otázka začleňovania alebo naopak nezačleňovania týchto útvarov do frazeológie, na druhej strane je to zasa otázka rozlíšenia uvedených dvoch pomenovaní.“ ( 1977, s. 99 ) Prvá otázka sa v súčasnej široko chápanej frazeológii rieši v prospech prísloví a porekadiel ako frazeologizmov, ale konkrétne prístupy sa aj tu diferencujú. Na rozlíšenie prísloví a porekadiel je potrebné ich presne definovať a poznať ich typické znaky. „ PRÍSLOVIA A POREKADLÁ“ sú zhusteným, skráteným výrazom ľudovej múdrosti, skúsenosti, ktorý máva zvyčajne obrazný charakter. „ ( Mlacek, 1997, s. 101 ) Rozdiel medzi nimi je len významový. PRÍSLOVIA majú obraznú platnosť, no majú aj didaktizujúce poslanie ( poučný zámer ). POREKADLÁ sú obrazné výrazy bez tohto poučného zámeru. No niekedy majú i porekadlá istý všeobecný, a teda aspoň nepriamo poučný obsah. Rozdiel medzi príslovím a porekadlom je skôr v tom, či sa v nich tento poučný zámer explicitne ( jasne a zrejme ) vyslovuje alebo nevyslovuje. Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia sú doteraz najúplnejšiou zbierkou slovenských paremiologických útvarov ( približne 13 000 jednotiek ).

Jej autor Adolf Peter Záturecký zdokonalil najmä systém triedenia a klasifikácie prísloví a porekadiel, pričom mu pomáhal i Pavol Dobšinský. Toto dielo je úspešným zavŕšením vyše dvestoročnej zberateľskej práce na Slovensku. Ako veľká väčšina slovenských príslovných zbierok je aj Zátureckého zbierka zostavená z materiálu, zapísaného z ústneho podania. Záturecký sa usiloval zaradiť len tie príslovia, ktoré pokladal za vyslovene ľudové. Celé bohatstvo slovenských ľudových prísloví pri všetkej ich tematickej obsiahlosti a mnohotvárnosti môžeme zadeliť do štyroch základných skupín. PRVÚ tvoria tie príslovia, v ktorých sa hovorí o práci a o jej význame pre človeka a ľudskú spoločnosť. DRUHÚ skupinu tvoria príslovia o človeku a spoločnosti. TRETIA skupina prísloví nám podáva obraz rodinného života nášho ľudu. A posledná ŠTVRTÁ skupina ľudových prísloví je venovaná

- 1 -
človeku ako jednotlivcovi po fyzickej, mravnej, duševnej a duchovnej stránke. Samotný Záturecký sa tejto oblasti venuje v 2. kapitole svojej zbierky Slovenské príslovia, porekadlá
a úslovia. Celá zbierka obsahuje 20 tematicky rozdelených kapitol a práve 2. kapitola sa zaoberá ľudským telom, jeho potrebami, chorobami a smrťou. Túto kapitolu ďalej člení na 22 podkapitol, ktoré obohacuje prísloviami a porekadlami. 1. NEZROVNALOSŤ TELA A DUCHA
Tučné telo, chudá duša.

2. ZDRAVIE, JEHO CENA
Kde zdravie chýba, všetko chýba.
Nič si z toho nerob, keď si zdravý!
Vyzdvihuje zdravie nad všetko ostatné. Lebo keď je človek chorý, nepomôže mu ani bohatstvo.

3. SILA
Chudý má chytré údy.
Sila váži.
Chlap, chlapík je podľa prísloví len ten, kto: Má ľahké nohy.
Má tuhé telo ako kremeň. Je mocný ako buk.
Keď raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.
Sila sa spája v prísloviach a porekadlách najmä s prírodou. Prirovnáva sa k mohutným stromom ( dub, buk, jedľa ), tvrdým kameňom ( kremeň ) a k mocným zvieratám ( lev, medveď ).

4. TUČNOTA, VYSOKÝ, PEKNÝ, MOHUTNÝ VZRAST
Tučné brucho sa väčšinou prirovnáva k sudu a cestu. Tučný chlap je ako sviňa či ako medveď. Má bruško ako kotný vrabec.
Má krk ako kat.
Ruky ako lopaty.
Toho budú na dva razy pochovávať.

5. CHUDOSŤ, MALÝ, ÚTLY, CHYBNÝ VZRAST
Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.
Kto je chudý, býva prirovnávaný k suchému drevu, trieske a kosti.

Zo zvierat sa ponáša na chrta, raka, chrústa, vydru a komára.

6. TVÁR, OČI
Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé.
Maľované líčko – červené srdiečko.
Biela farba v tvári znamená nevinnosť, červená zlosť, čierna veští čosi zlé ( čert ) a špinavé. Nos ako uhorka.
Má oči ako dve hviezdičky.
Veľké oči sú ako jablká, plánky, taniere a vahany.



7. VLASY, FÚZY, BRADA
Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov.
Dlhé vlasy, krátky rozum.
Ale naopak: Kde fúzy, tam rozum.
Hlava môže byť strapatá ako bôr, hora, hrachová kopa, rešeto, riečica, strecha i šopa.
Kučeravý ako baran.
A naproti tomu: Má vlasov ako žaba.

8. ZUBY
Zuby môžu byť ako klováne, koly, kopáče.
Kto nemá zuby, je štrbák.

9. ŽARTOVNÉ POMENOVANIA NIEKTORÝCH ČASTÍ TELA
ruky = kýpty
žalúdok = bachor
hlava = griňa

10. POZNAČENÝ, ZNAKY ( Poverečné, ironické )
Má obrastené ruky, bude bohatý.
Dobrý človek šedivie a šelma plešivie.
Vlasy sú tu znakom dobroty, naopak, kto je holohlavý, je zlý.

11. ZMYSLY
Hluchého prirovnáva k delu, drevu, motyke, stene a tetrovovi.

12. HLAD, SMAD, JEDENIE, PITIE
Brucho sú najlepšie hodinky.
Hlad je najlepší kuchár.
Po práci jedlo chutí.
Lepšie pod zuby, ako na zuby.
Črevá mu vyschli.

13. KORHEĽSTVO
Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje.
Sviňa nažratá, ľahne do blata.
Aj oči by si dal vykľať za pálenku.
Opilstvo sa pozná aj podľa červených očí a červeného nosa. Víno dokáže tiež hlavu pomútiť a jazyk zapliesť.

14. PAŽRAVOSŤ, MAŠKRTNOSŤ, SILNÝ ŽALÚDOK
Len o brucho sa stará.
Má uši v bruchu.
Len oči mu jedia.
To mu je iba na pol zuba.
Má žalúdok, že by mu aj klince strovilo.

15. SLABÝ JEDÁK A PIJAN
Má tenký bruch.



16. SPANIE
Ani som len oka nezažmúril.
Zaves oči na klinček.
Dolu bruchom ľahol, chrbátom sa prikryl.

17. SNY
Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva, že lieta.

18. CHOROBA, SLABOSŤ, LIEKY
Nemoc prichodí hlasom, odchodí vlasom.
Črevá mi malo potrhať.
V hlave mi kuje ani kladivom.
Ledva nohy za sebou vláči.

19. O NIEKTORÝCH TELESNÝCH SLABOSTIACH
Spravila si z huby zadok.

20. SMRŤ
Smrť nás čaká, nohy nás nesú.
Život jeho visel na vlase.

21. O ZOMRETÝCH, POHREB A POHREBE
Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť.

22.

O SAMOVRAŽDE A POHREBE
Dostal guľku do čela.
Skrátil ho o hlavu.
Rastie mu kvieťa pod nohami.

Somatické výrazy sú teda bohato zastúpené v slovenských frazeologizmoch, najmä v prísloviach a porekadlách, ktoré sú výrazom myslenia a života slovenského ľudu.

Irena
















ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Mlacek, J. : Slovenská frazeológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 120 s. ISBN 67-345-77
2. Smiešková, E. : Malý frazeologický slovník. 4. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 170 s. ISBN 67-490-88
3. Záturecký, A. P. : Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava: Tatran, 1974. 760 s. ISBN 61-539-74.



ako to funguje?