Rozbor Hviezdoslavovského a Štúrovského verša

Hviezdoslavovský verš

- ide o sylabotonický veršový systém, ktorý je založený na ustálenom počte slabík vo verši s rovnakým umiestnením prízvukov

Charakteristické znaky:

1. Namiesto dlhých a krátkych slabík sa striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky
2. – ťažká doba (prízvučná)
U ľahká doba (neprízvučná)
3. vytvárajú STOPY – je to najmenšia rytmická jednotka
U – jamb - U U daktyl - U trochej
- - spondej U – U amfibrach U U – anapest

Pre Hviezdoslavov verš je typický veršový presah => to znamená, že veršovaná jednotka (verš) a veta sa nekryjú (1 verš ¹ 1 riadok)

napr:
Kto zapríčinil tento úpadok,
zosurovenie, zdivočenie mravov? ½½
Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou
vbŕsť do bahna? ½½ Ký upír to a mlok,
z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok, ½½

Štúrovský verš

- ide o sylabický veršový systém, ktorý je založený na rovnakom počte slabík vo verši

Charakteristické znaky:

1. Opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík (IZOSYLABIZMUS)
- najčastejšie sú 8 a 12 slabičné verše
napr.
Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol, dvanásti sokoli
J. Botto

2. Stála prestávka v strede veršu, ktorá ho intonačne rozdeľuje
napr.
Dvanásti sokoli, ½½ sokolovia bieli,
akých ľudských oči ½½ viacej nevideli.
J. Botto

3. Zhoda rytmického a veršového členenia 1 verš = 1 riadok (veta)

4. Častý výskyt združeného rýmu AA BB CC