Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie

Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie
Úvod
Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a
výchovu mladej generácie. V rodine dieta dostáva základnú výchovu a uvádza sa do
širších spolocenských stykov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom
medzi jedincom a spolocnostou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spolocnosti.
Túto rolu neraz podciarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí
osvetlovali funkciu rodiny v spolocnosti a v procese výchovy z rôznych hladísk. Už
Platón považoval rodinu za základnú bunku spolocenského života a hlavnú výchovnú
inštitúciu. Ideu o potrebe starostlivosti o rodinu ako o inštitúciu výchovy možno
sledovat vo formuláciách pedagógov a organizátorov spolocenského života až po
súcasnost, hoci sa v priebehu spolocenského vývoja znacne zmenila štruktúra i
spolocenská funkcia rodiny. Tieto premeny sa prejavujú v zmene velkosti rodiny, v
zániku širších rodinných zväzkov a vo vzniku tzv. malej rodiny, ktorá sa zakladá na
zväzkoch priamej príbuznosti. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v
procese ucenia a výchovy mladej generácie.
V období feudalizmu v podstate celý proces prípravy mladého pokolenia na život
prebiehal v rodne, a to rovnako v rodinách feudálov, ako aj v rodinách poddaných
alebo remeselníkov. Rodina, domácnost sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil
zvyk i právo.
Zánik stavovského zriadenia, vývoj techniky výroby a spolocenských vztahov vyvolal
hlboké premeny tradicnej funkcie výchovy. Dost skoro zacal tento proces prebiehat v
elitných vrstvách, medzi šlachtou a meštianstvom, pomerne neskoro zachvátil rolnícku
vrstvu, kde si rodina dodnes zachovala vela tradicných výchovných vlastností.
Základný proces prípravy mládeže do života prebieha v školách a v organizovaných
zariadeniach mimoškolskej výchovy. Spolu so všeobecne prebiehajúcimi
sociálno-ekonomickými zmenami stratila rodina viacero tradicných vlastností, ale
zachovala si základné znaky:
- rodina je spolocensky schválená forma trvalého spolužitia
- rodina sa skladá z osôb navzájom spojených tým, co vládnuci zvyk uznáva za zväzky
krvi, manželstva alebo adopcie
- clenovia rodiny obycajne bývajú pod jednou strechou
- clenovia rodiny spolupracujú medzi sebou v rámci spolocensky uznávanej delby úloh,
pricom jednou z najdôležitejších úloh tejto spolupráce je výživa a výchova detí
2. Rodina - pojem, typy, úlohy
Rodina - jediná stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ludmi.
Vznikla ako výraz blízkosti dvoch ludí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku,
krvi a adopcie. Cím je väcší pohyb clenov mimo rodiny, tým je menšia stabilita.
Desintegrácia (rozpoltenost) jedného clena rodiny, ovplyvnuje priebeh celej rodiny.
Najvšeobecnejšia definícia rodiny hovorí, že je to skupina osôb spojených zväzkami
manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obycajne bývajú spolu a v rámci skupiny
postupujú podla spolocensky urcenej a uznanej delby práce a podla spolocensky
vymedzeného súhrnu úloh.
V priebehu spolocenského vývoja dochádza k dezintegrácii rodiny. Zaniká jej tradicná
výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a utvára sa novým spôsobom chápaná
výchovná funkcia. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W.D Wall, popredný
predstavitel sociálnej pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a zaciatku 20.
storocia sa nazdávali, že dokážu premenit svet podla svojich úprimných snáh len
pomocou školy. Ich optimizmus bol úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme,
že výchova dietata má svoje tažisko v prvých rokoch jeho života, ovela skôr ako dieta
prestúpi prah školy. Všetko, co sa dieta ucí v škole i mimo školy, formuje správnym
alebo nesprávnym smerom jeho postoje a jeho osobnost. Práve preto, ale aj preto, že
v každom dietati je nezvládnutá individualita, vieme, že úloha školy ako spolocenského
nástroja je skôr obmedzená.
Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie dietata, vývin jeho rozumových
schopností ustavicne rozširuje okruh jeho stykov s predmetmi, a súcasne prostredie,
ktoré predstavujú najskôr rodicia, najbližšia rodina a neskôr svet mimo rodiny, ukazuje
coraz viac cielov, ktoré môže dosiahnut." (W. D. Wall: Výchova a psychické zdravie,
Varšava 1960)
Dieta v mladšom školskom veku nadväzuje širšie spolocenské styky najmä
prostredníctvom rodiny. V období dospievania rodina môže mládeži poskytnút
najúcinnejšiu pomoc a môže byt jej oporou pri riešení vlastných psychických konfliktov.
Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzat a zasväcovat mládež do zložitých javov
súcasného spolocenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií
základných javov života a spolocenského vývoja.
Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dietata,
ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukoncenia vzdelávania a navyknutie si na
povolanie, k comu dochádza okolo 20.roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si
vyžaduje obdobie dospievania, pocas ktorého sa zintenzívnuje duševný život a formuje
sa vztah k problémom vlastného života v živote spolocnosti.
Manželstvo - zväzok muža a ženy, založený na dobrovolnosti, láske, vernosti, pomoci,
rovnoprávnosti
Ciel - lúbit sa, spolunažívat, mat potomstvo, vedomie spolupatricnosti
Zánik - smrt, rozvod
Dieta - potomok rodicov (pokrvný, adoptívny, v pestúnskej starostlivosti)
- každý nedospelý ludský jedinec od narodenia do 15 rokov
Rodic - osoba v dvojakom zmysle: - biologický - pokrvný príbuzný, dieta po nom
dedí vlastnosti,
- sociálny - nemusí byt pokrvný príbuzný,
stáva sa rodicom po adoptovaní
Typy rodiny:
- úplná (muž, žena, dieta)-triáda
- neúplná (jeden rodic a dieta)
- doplnená (nahradí sa chýbajúci)
- harmonická (plní si úlohy)
- disharmonická (neplnenie funkcií)
- jednogeneracná
- dvojgeneracná
- orientacná (z ktorej pochádzame)
- reprodukcná (ktorú máme založenú)
3. Podmienky, ktoré musí splnat rodina
Domácnost, domov - miesto, kde rodina žije, hospodári, funguje a plní si funkcie voci
clenom rodiny. Deti sa tu cítia bezpecne.
1. rodina musí mat základné materiálne vybavenie, ktoré umožnuje uspokojovat
biologické, vývinové a výchovné potreby dietata. To však neznamená, že cinnost rodiny
ako výchovnej ustanovizne závisí priamo od jej materiálneho vybavenia. mohli by sme
uviest vela empirických dôkazov, že rodina funguje, aj ked je skromne alebo
nedostatocne vybavená, a naopak, zle funguje, aj ked je materiálne velmi dobre
vybavená. Okrem toho, velmi rozšírený je aj názor, že skromné materiálne vybavenie,
ktoré hranicí až s nedostatkom, je vlastne další pramen kladných vývinových podnetov
a je cinitel, ktorý upevnuje rodinné prostredie a formuje v detoch a mládeži priaznivé
predpoklady. To však nemusí byt pravidlom, môže sa stat, že nedostatok môže
vypestovat v detoch až chorobnú túžbu po uplatnení a bohatstve ( napr. Clyde Griffith z
románu Americká tragédia bol natolko posadnutý spolocenským úspechom a túžbou po
bohatstve, že sa neštítil ani vraždit - a vyrástol v rodine chudobného knaza), a môžu sa
stat závistlivé.
V každom prípade, sú potrebné základné normy: vlastná postel, miesto na ucenie,
miesto kde si dieta môže ukladat svoje veci - hracky, knihy a pod.
2. problém zamestnania a volného casu rodicov, pricom musíme zaujat postoj k
populárnemu názoru, že zamestnanie obidvoch rodicov je pramen výchovných tažkostí,
lebo vedie k nedostatocnému dozoru nad detmi. I ked je tento názor rozšírený, nie je
oprávnený. Zamestnanie rodicov má byt skôr pramenom vývinových podnetov, pretože
práve vdaka nemu sa vo vedomí dietata utvára úcta k práci ako k oblasti aktivity a
pramenu ekonomických hodnôt. Rodicia dieta obvykle umiestnia do materskej školy,
kde spozná svojich rovesníkov, naucí sa s nimi vychádzat a získa kamarátov.
Podstatou problém teda nieje pracovná aktivita, ale dlžka pracovného casu. Ak
zamestnanie trvá celý den, naozaj vedie k nedostatocnému dozoru a k nedostatocnej
starostlivosti o dieta.
3. podmienka je vlastne otázkou spolocensko-kultúrnej úrovne rodicov a ich schopností
vychovávat. Predpokladáme, že úroven vzdelania a kultúry rodicov priaznivo
ovplyvnuje plnenie výchovných funkcií rodiny. Kultúrnou úrovnou rozumieme aj vztah k
oblasti hodnôt, teda k zásadám a pojmom morálky, k celkovému svetonázoru - ako k
súhrnu z výchovného hladiska nanajvýš významných cinitelov. Volný cas rodicov teda
nie je hodnota, ktorá bude kladne pôsobit sama osebe, pôsobenie tejto hodnoty závisí
od mnohých cinitelov kultúrnej, morálnej a pedagogickej povahy.
4. cinitel, ktorý kladne ovplyvnuje výchovnú cinnost rodiny, je spolužitie rodicov.
Situácia v rodine - manželia žijú v rodine, ale prichádzajú do konfliktu
Treba rozoznávat dve situácie, ktoré musia viest k zásadným poruchám v cinnosti
rodiny ako výchovného prostredia. Sú to:
- rozklad rodiny
- rozbitá rodina
Rozklad rodiny - znamená takú situáciu, v ktorej manželia žijú spolu (v jednej
domácnosti), ale svária sa a obcas udržujú neformálne mimomanželské styky. Vztah je
hlboko narušený a obnova je zložitá
Rozbitá rodina - to je stav, v ktorom sú manželia formálne alebo fakticky oddelení a
dieta je vystavované casto protichodnému pôsobeniu obidvoch rodicov. Obe tieto
situácie spôsobujú v živote dietata zásadné poruchy.
Rozvod - vyjadrenie slobody jedinca, rozhodnutie ukoncit manželstvo
Spomenuté situácie zásadne ovplyvnujú cinnost rodiny ako výchovnej ustanovizne, sú
neraz pôvodcom krízy súcasnej rodiny. Nemôžu však byt dôvodom na popieranie úlohy
výchovy v rodine, ani významu rodiny ako výchovnej ustanovizne, bez ohladu na
stupen intenzity a štatistickej frekvencie javov objektívnych výchovných tažkostí.
V súcasnej situácii ani rodina ani škola nemôže plnit svoju funkciu bez vzájomnej úzkej
spolupráce, teda ak chýba systematická a organizovaná spolupráca rodiny a školy.
Len tažko sa dá obhájit téza o rozpade rodiny ako spolocenskej skupiny a inštitúcie
výchovy v súcasných podmienkach vývoja osvety, kultúry a spolocnosti. Správny je
však názor, že rodina ci už ako spolocenská skupina, alebo ako inštitúcia výchovy, mení
svoje funkcie, že zanikajú alebo dochádza k obmedzeniu niektorých jej tradicných
funkcií (napríklad vzdelávanie, odborná príprava pre povolanie), a súcasne sa objavujú
nové úlohy pre nu (kultúrna participácia, opora a spojivo spolocenského života).
Aby však rodina mohla plnit tieto nové, súcasné úlohy, musí splnat isté podmienky,
ktoré sa týkajú jej štruktúry aj cinnosti. Ak sa dnes tak casto hovorí o kríze rodiny a aj
prostredníctvom tlace sa robia sondáže so zámerom odkryt prejavy a rozsah tejto
krízy, treba rozhodne povedat, že pojem "kríza" môže znamenat vo vztahu k rodine len
skutocné, ciastocné alebo úplné neplnenie jej objektívnych úloh a funkcií.
4. Etapy rodinného života
1.fáza - manželstvo bez detí - diáda
prebieha tu adaptacné obdobie, najkritickejšie obdobie (búrlivost citov sa vytráca)
musia sa vytvorit pravidlá manželského - partnerského života
naucit sa rešpektovat individuálne skutocnosti. Naucit sa vymanit z orientacnej rodiny
2.fáza - muž, žena, dieta - triáda
ked sa do partnerstva narodí dieta
3.fáza - rodina s detmi predškolského veku
obdobie, ktoré prináša vela problémov, velká pretaženost rodicov, obdobie, kedy sa
narodia aj dalšie deti, trvá až pokial prvé dieta nenastúpi do školy
4.fáza - rodina so školopovinnými detmi
rodina sa preorientuje na školáka, silné tlaky na dodržanie režimu.
ak dieta nie je úspešné, môže nastat kríza. Musíme deti akceptovat také aké sú
5.fáza - rodina s dospievajúcimi detmi
deti sa podielajú na fungovaní rodiny. Obdobie puberty
6.fáza - rodina s odchádzajúcimi detmi
pretrhnutie citového puta
7. fáza - rodina bez detí
(prázdne hniezdo) ked sa odstahuje posledné dieta, manželské konflikty.
rodinné putá sa upevnujú narodením vnúcat
8.fáza - manželstvo dôchodcov
manželia prestávajú pracovat, môže vzniknút problém ak nie je ciel
5. Typy rodinnej výchovy:
autoritatívna - môže sa tvorit urcitá bariéra
demokratická - dobrý príklad rod. výchovy
liberálna - lahostajná
pedocentrická - dieta je v centre pozornosti
dôsledná - má blízko autoritatívnej
laxná - je jedno co deti robia, plní ekonomickú funkciu
refuzívna - clovek má bližšie k vlastným detom
degradujúca - ponižujúca
preferujúca - na úkor iných detí sa venuje svojim
protekcná - rodicia vyhladávajú známosti a deti nemusia bojovat
nekompromiská - súvisí s trestami - rodic = diktátor
merkantilná - založená na odmenovaní
brutálna - súvisí s fyz. trestami, deti majú sklon k šikane
ambiciózna - na deti sa kladú vysoké požiadavky, nesplnené sny rodicov
kverulantská - rodicia sa na všetko stažujú
patologická - rodicia sú orientovaní na soc. patologické javy (alkohol, drogy)
Predstavitelia psychológie chápali výchovu ako proces individuálneho rastu a vývinu,
ktorý má biologický základ.
Predstavitelia sociológie videli v nej najmä spolocenský proces, ktorý sa rozvíja na
základe vplyvov prostredia.
Boli to dva popierajúce sa smery.
Naturalistická koncepcia výchovy, stotožnovala výchovný proces s procesom
prirodzeného telesného a psychického vývinu. Vývin cloveka mal byt v takomto chápaní
aktualizáciou dedicných vrodených cinitelov. Osou výchovného procesu mala byt
povaha dietata, jeho individuálne sklony a vlohy. Podla týchto koncepcií mal byt celý
program výchovy zostavený tak, aby zabezpecil najprirodzenejšie podmienky pre
aktualizáciu individuálnych vývinových cinitelov.
Spolocenský život je dnes ovela zložitejší ako život v uplynulých historických obdobiach
a poskytuje ovela viac vývinových podnetov. Rozvoj vedy prispel k obrovskému
pokroku techniky výchovnej cinnosti. Predmetom výchovnej cinnosti nie sú teda
hmotné sústavy, pri ktorých možno presne urcit a organizovat množstvo aj kvalitu
vplyvov na ne pôsobiacich, ale týmto predmetom je osobnost cloveka, na ktorú popri
zámernej cinnosti pôsobia rozmanité vplyvy, ktoré sú casto mimo dosahu pôsobenia
vychovávatela.
Rodina je v nových spolocenských a kultúrnych podmienkach katalyzátor, nivelizátor
otrasov a adaptacných tažkostí a v tom vlastne väzí jej úloha "spojovacieho mostíka"
medzi mladou generáciou a spolocnostou dospelých. W. D. Wall: "Moderná rodina,
utvárajúca podmienky intelektuálnej pospolitosti, je velmi podstatný sprostredkovatel
medzi jednotlivcom a spolocnostou ako celkom. Má velký vplyv na rozsah a charakter
kultúrnej participácie svojich clenov a je zväzkom, kde sa formujú názory a postoje.
Rôznorodý obsah rozširovaný prostriedkami masovej komunikácie neprijíma osamotený
a izolovaný jednotlivec, ale rodina, ktorá reguluje využívanie takého druhu zariadení,
ako sú rozhlas, televízia a v znacnej miere aj kniha, film a tlac" (A. Kloskowka: Masová
Kultura, Praha 1967).
Volný cas - cas ktorý jednotlivcovi ostane po splnení biologických a psychologických
potrieb (jedlo, spánok). Po odcítaní tzv. casu viazaného, casu potrebného na zaistenie
chodu domácnosti
Pri vyslovení slova volný cas:
-pekná kniha
-pohodlné kreslo
-cestovanie
-krížovky
-kamaráti
Zdôraznuje sa uspokojovanie potrieb záujmov
Ostachovski - základ teoretických a empirických výskumov.
Spracoval:
-potreba zotavenia
-potreba vyrovnania
-potreba rozptýlenia
-kompenzácia, lenošenie
-potreba poznávania a ucenia
-úsilie pomáhat a využívat nieco nové
-potreba rozjímania, oslobodenia sa od stresu, zhonu a nervového vypätia
-potreba kontaktu
-zábava
-empatia, nežnost
-potreba spolocnosti, kolektívneho vztahu a tvorenia skupín
-hladanie soc. bezpecia a stability
-vzájomné kontakty v práci
-spolocenské uznanie
-potreba úcasti, angažovanosti a soc. sebapoznania
-participácia, spoluúcast, spolurozhodovanie, kooperácia
-potreba kreatívneho rozvoja
6. Záver
Ideálny rodic samozrejme neexistuje. Každá rodina má vlastné pravidlá, podla toho akí
ludia ju tvoria. Niektoré štýly výchovy však predsa umožnujú rodicom a detom
pokojnejší život bez konfliktom, najmä v case dospievania. Pohlad na "ozajstné" rodiny
to potvrdzuje. Vo Velkej Británii sme robili prieskum u 120 detí školského veku. Podla
neho deti síce majú konflikty s rodicmi, a to napriek tomu pokladajú vzájomné vztahy
za dobré. Dokonca ani deti, ktorých zoznam stažností vyvolával dojem, že žijú vo
väzení s dokonalým bezpecnostným systémom, neopísali svojich rodicov ak prehnane
prísnych. Velká väcšina vnímala rodicov ako "prísnych, ale spravodlivých", zdá sa, že
deti z tohoto prieskumu prijali rodicmi stanovené pravidlá, aj ked nevynechali ani jednu
príležitost na získanie výnimky, predsa boli presvedcené, že rodicia by mali urcovat
hranice správania. Z prieskumu tiež vyplynulo, že adolescenti zväcša dobre vychádzajú
s matkami, zlé vztahy s nimi uvádzalo len niekolko žiakov. Podla všetkého si však
vedeli udržal trvalé dobré vztahy s matkami skôr chlapci než dievcatá.
Od osobnosti dietata, ale aj od schopnosti zvládnut a prispôsobit sa dospievajúcemu
potomkovi závisí, aké tažké obdobie prežijete. Pravdepodobne rodicia nebudú rovnako
úspešní pri každom dietati, bez ohladu na štýl výchovy. Rodicia hovoria "všetky deti
vychovávam rovnako", co nie je samozrejme pravda, aj ked sa o to usilujú. Deti však
nepotrebujú rovnakú výchovu. Každé je iné, má svoj "štýl" ci temperament, ktorý sa
môže ale aj nemusí zhodovat s rodicovým.
Rodina je dynamický systém: každý vztah je iný, pretože každá osobnost je iná.