podobné referáty

ico refreklama

Realizmus vo svetovej literatúre


Hodnotenie:
Zobrazení: 1964


. Vznik a charakter realizmu
Európsky hospodársky, politický a sociálno-spoločenský vývin v 19.storočí určujú ta-ké javy, akými bola priemyselná revolúcia, zaniknutie feudálnych a upevňovanie kapitalistic-kých vzťahov založených „na všetko prevracajúcej moci peňazí“. S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považo-vať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus (jeho predstaviteľom bol francúzsky filozof August Comte). Pozitivizmus vyzdvihoval kon-krétne ľudské poznanie a objektívnu analýzu spoločenských a prírodných javov. Za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivistická filozofia mala veľký vplyv aj na vývin európskeho umenia a literatúry. Úsilie spisovateľov sa sústredi-lo na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov. Umelecká metóda- realizmus- spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije, v typických okolnostiach. Realizmus vznikol ako reakcia na pred-chádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zá-roveň naň nadväzuje. Realisti mali kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému, pravdivo zobrazovali spoločenské nedostatky, boli kritikmi a žalobcami, pričom využívali iróniu a satiru.
REALIZMUS: optimálna postava, bežný každodenný život, všetky spoločenské vrst-vy, v próze- poviedka, novela, román; kríza spoločnosti, svet peňazí, medziľudské vzťahy.

2. Anglická literatúra
V nej reprezentovali realistický smer v tvorbe William Makepeace Thackeray, autor známeho románu Trh márnosti, Charlotta Bronteová- román Jana Eyrová, a Emily Bronte-ová- román Búrlivé výšiny.
Charles Dickens pochádzal z malomestskej mnohodetnej rodiny úradníka, ktorého pre dlhy uväznili. V prvom románe Klub Pickwickovcov zobrazil pomery buržoáznom Ang-licku. Už v Oliverovi Twistovi odhalil na príbehu chudobného chlapca, ocitajúceho sa pre in-trigy spoločnosti na dne londýnskeho podsvetia, pokrytectvo anglického zákonodarstva, rie-šiaceho sociálne otázky spoločnosti. V románoch Nicholas Nickleby i v autobiografickej pró-ze David Copperfield načrtol tienistý obraz školskej výchovy anglických detí a ich neradostnú mladosť. Popularitu medzi čitateľmi a poslucháčmi si získal Vianočnými knihami- rozprávky. Napriek tomu, že Dickensove názory na riešenie sociálno-triednych rozporov súdobej anglic-kej spoločnosti neboli vždy správne, patril k tým spisovateľom v anglickej literatúre, ktorí podali o jej živote, zmýšľaní i mravoch najhodnotnejšie umelecké svedectvo a súd.

3. Francúzska literatúra
Stendhal, vlastným menom Henri Beyle, významný esejista a prozaik, sa zúčastnil na niekoľkých bitkách a napísal Napoleonov životopis. V románových prózach Červený a čier-ny, Lucien Leuwen, Kartuziánsky kláštor parmský, sa prejavil ako spisovateľ pravdivo zobra-zujúci sociálny i duchovný život francúzskej buržoáznej spoločnosti a jej predstaviteľov.

Gustave Flaubert študoval právo, ale pre chorobu štúdium nedokončil. Vytvoril vo svojich prózach Pokúšanie sv. Antona, Pamäti bláznove a najmä v najlepších románových dielach Citová výchova a Pani Bovaryová „epopej rozčarovania“ zo „šedivej“ skutočnosti života francúzskej meštiackej spoločnosti.
Guy de Maupassant pochádzal zo šľachtickej rodiny, študoval právo. Patril medzi najvýznamnejších francúzskych novelistov a poviedkárov. Medzi jeho najlepšie prózy patria novely Slečna Fifi, Guľôčka i jeho románové dielo Pierre a Jean a Miláčik. Hrdinom posled-ného z uvedených románov je úspešný novinár Georges Duroy, ktorému cesty do najvyšších kruhov otvárajú ženy svojou láskou a vplyvom. Tento karierista a intrigán je výrazným stelesňovateľom morálnej zvrátenosti buržoáznej spoločnosti, kupčiacej pokrytecky i verejne so všetkými hodnotami, vrátane ľudskej cti a charakteru. Realisticko-satirickým obrazom života vyššej spoločnosti je román Mont-Oriol.

Na francúzsky realizmus nadväzoval naturalizmus- išlo tu o vystihnutie životnej prav-dy, chápanej v duchu pozitivizmu. Jeho predstaviteľom bol Emile Zola, najmä romány Ger-minal, Zabijak, Brucho Paríža, Peniaze a Ľudská beštia. Zobrazil ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Precenil faktor dedičnosti a hoci zobrazoval prostredie proletariátu, nedokázal nájsť východisko v revolučnom boji.
Honoré de Balzac sa narodil v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu. Právo študoval v Paríži a po jeho ukončení pracoval v notárskej kancelárii, kde sa mal možnosť stretať s praktikami meštiackej spoločnosti, najmä v majetkových otázkach. Neustále prenasledovaný veriteľmi a úžerníkmi sťahoval sa z miesta na miesto. R. 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, ale manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože prepracovaný a uštvaný spi-sovateľ umrel čoskoro po sobáši. V tridsiatych rokoch vznikali prvé významnejšie Balzacove diela: Šagrénová koža, Louis Lambert, Eugénia Grandetová a Otec Goriot. Spisovateľ sa roz-hodol vytvoriť veľký románový cyklus, ktorému dáva spoločný názov Ľudská komédia. Tvo-rilo ho asi 97 románov a poviedok.

Autor ho rozčlenil podľa námetového zamerania do troch častí: Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie. Základnými ideami Ľudskej ko-médie sú romány Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán. V románe Otec Goriot analyzuje spisovateľ tragiku ľudskej vášne- neopakovateľnej lásky. Starý obchodník Goriot venoval celý svoj majetok dcéram Anastázii a Delfíne, vydávajúcim sa za príslušníkov aristo-kracie a finančnej buržoázie. Oslnený ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je o-sud otca, žijúceho v špinavom penzionáte Vauquer, ľahostajný. Opustený a sklamaný na smr-teľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí mu zostala iba samota, opus-tenosť, sklamanie a krutý bôľ srdca. Balzacov obraz cynickosti buržoáznej spoločnosti nemo-hol byť výraznejšie načrtnutý, ako cez otrasný rozklad najprirodzenejších citových vzťahov otca a detí. Honoré de Balzac v Ľudskej komédii načrtal rôzne stránky duchovného, morálne-ho i sociálneho života francúzskej spoločnosti v prvej polovici 19.storočia.

4. Ruská literatúra
Európsky realizmus vrcholí aj v dielach ruských spisovateľov. Každý z nich vytvára s veľkou umeleckou silou originálny obraz života ruskej spoločnosti na rôznych stupňoch ej vývinu v priebehu 19.storočia a začiatkom 20.storočia.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ vstupoval do ruskej literatúry v čase krízy a rozpadu feu-dálno-nevoľníckeho zriadenia v Rusku. Pochádzal z chudobnej ukrajinskej šľachtickej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách sa stal v Sankt Peterburgu úradníkom, neskôr pôsobil ako pomoc-ný profesor histórie na univerzite. Rozprávačský talent využil v prvých zbierkach poviedok z Ukrajiny Večery na laze neďaleko Dikaňky. Ich pokračovaním boli Arabesky a poviedky z knihy Mirhorod. V cykle Peterburské poviedky uvádza na scénu malých, nenápadných ľudí, najmä úradníkov. V poviedke Plášť kritizuje ťažké podmienky poctivých, pracovitých ľudí, ktorí sa nedokážu brániť. V komédii Revízor uvádza ostrú satiru na spoločenské pomery. Po-čas svojho pobytu v Taliansku začal pracovať na románe Mŕtve duše, ktorý bol satirickým zrkadlom pomerov v nevoľníckom Rusku. Literárne dielo N.V. Gogoľa predstavuje jedinečné hodnoty vo vývine ruskej i svetovej literatúry.
Fiodor Michajlovič Dostojevskij študoval na vysokej vojenskej technickej škole a po jej ukončení pracoval na ministerstve obrany. Keďže k armáde nemal vzťah začal sa venovať literatúre. Jeho prvým dielom je sociálno-psychologický román Biedni ľudia, napísaný vo forme listov dvoch osamelých ľudí. Nadchýnal sa ideami utopického socializmu, čo sa mu stalo osudným. Zatkli ho a odsúdili na smrť, tesne prd popravou mu zmenili trest na štyri roky nútených prác na Sibíri. Po návrate poznačený ťažkou prácou a väzením napísal román Zápisky z mŕtveho domu. Vo forme denníka zobrazuje osudy ľudí, ktorí sa dostali do vyhnanstva na Sibír. Súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi vyjadril v románe Ponížení a urazení a najmä v sociálno-psychologickom románe Zločin a trest. Ukázal, že bieda, utrpenie, ponižovanie a urážanie človeka rozvracia jeho dušu i charakter, spôsobuje rozdvojenosť v jeho vedomí. V románe Idiot chce hrdina prekonávať zlo láskou, jeho snaha pomôcť druhým stroskotáva. V románoch Diablom posadnutí a Bratia Karamazovovci analyzoval mravné problémy človeka a polemizoval s myšlienkou, či je človeku všetko dovolené v zložitom svete. Jeho tvorba ovplyvnila nielen slovanské, ale aj západné literatúry.

Ivan Sergejevič Turgenev patrí k najväčším „básnikom ruskej prózy“. Hoci pochá-dzal zo šľachtickej rodiny, celý život bojoval proti nevoľníctvu. Väčšiu časť života prežil vo Francúzsku, kde sa spriatelil s významnými spisovateľmi a súčasne propagoval ruskú literatú-ru. Zbierka poviedok Poľovnícke zápisky zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska a útlak nevoľníkov. Román Otcovia a deti predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie. Turgenevova tvorba je podriadená myšlienke o úlohe človeka v spoločnosti, láske k vlasti a k materinskému jazyku.
Lev Nikolajevič Tolstoj prežil väčšiu časť života v rodnej dedinke Jasná Poľana. V posledných rokoch života bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal knihu Jasnopolianske zápisky- kronika Tolstého života, ale aj opis života ruskej kultúry a spoločnosti. Na Tolstého mal už v mladosti vplyv J.J. Rousseau a jeho pedagogické teórie. Na Kaukaze začala jeho literárna tvorba, kde vznikla aj autobiogra-fická trilógia Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, zobrazujúca postupné utváranie osobnosti mladého Tolstého i jeho prvé vnútorné krízy a zápasy. Zo svojich kaukazských skúseností čerpá námety pre Kaukazské poviedky i pre rozsiahlejšiu novelu Kozáci. Utrpenie i prosté hrdinstvo ruských vojakov a dôstojníkov zobrazil v Sevastopoľských poviedkach. Napísal románovú epopeju Vojna a mier a spoločensko-psychologický román Anna Kareninová, ktorú uvádza biblickým mottom: „Moja je pomsta, moja je odplata“. V románe Vzkriesenie stvárňu-je ostré sociálne kontrasty vo feudálno-kapitalistickom Rusku. Autor tu zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti, odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Anton Pavlovič Čechov pochádzal z kupeckej rodiny a od detstva musel pracovať, aby mohol študovať. Ako poslucháč medicíny začal uverejňovať krátke prózy v humoristických časopisoch. Bol vynikajúcim majstrom krátkej poviedky. Dokázal na malej epickej ploche, v prostom príbehu, odkryť drámu ľudskej duše, intelektu, citu i sociálnu pod-mienenosť tradična v charaktere i živote človeka. Čechov vytvoril aj významné dramatické diela, a to lyricky ladené komédie a hry Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry a Višňový sad. Autor vy-jadril vieru v pokrokové sily svojej vlasti a v jej veľkú budúcnosť. Čechovovou tvorbou vr-cholí éra ruského realizmu.

5. Nemecká literatúra
Gerhart Hauptmann inklinoval k naturalizmu. V komédii Bobrí kožuch zobrazil rôz-ne vrstvy pruskej spoločnosti. Túžbu po plnšom náboženstve vyjadril v novele Apoštol a v románe Emanuel Quint, blázon v Kristu. Z antickej histórie sú drámy Ifigénia v Aulide a Elektra. V roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.
Realizmus sa prejavil aj v dielach Gottfrieda Kellera, ktorý plasticky opísal švajčiar-sku prírodu a život ľudu. V novelách Rómeo a Júlia na dedine a Šaty ronia človeka kritizoval lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť. Na sklonku života napísal román Martin Salander, v ktorom zdôraznil, že vidina moci a zisku ničí ideály človeka. (Ďalej novely Ľudia zo Seel-dvyly.)

6. Nórska literatúra
Zo severských literatúr treba spomenúť Henrika Ibsena, ktorý väčšinu života prežil v zahraničí, ale pritom nezabúdal na svoju vlasť. Vidieť to najmä vo veršovanej dráme Peer Gynt, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou. V dráme Nora bojuje za emancipáciu žien a v dráme Staviteľ Solness zobrazuje disharmonický vzťah dvoch generácií.
Bjornstjerne Bjornson bol kronikárom nórskeho života. Ako novinár nekompromis-ne obhajoval utláčané národy. V roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov. Hlásal rovnoprávnosť žien- Rukavička. Na tradíciu ľudových rozprávok nadviazal v poviedkach z dedinského prostredia- Veselý chlapec, Rybárča. Báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou štátnou hymnou. Za celoživotnú tvorbu dostal roku 1903 Nobelovu cenu.

7. Poľská literatúra
Boleslaw Prus sa zaslúžil o rozvoj moderného poľského románu. Epopeja Bábka zo-brazuje rozkvet a úpadok meštianstva. Veľký úspech dosiahol historickým románom Faraón. +próza Emancipantky
Henryk Sienkiewicz nositeľ Nobelovej ceny je autorom významnej trilógie z histórie Poľska 17.storočia- Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wolodyowsky. Román Quo vadis.

8. Maďarská literatúra
Imre Madách vynikol svojou veršovanou filozofickou drámou Tragédia človeka, v ktorej hľadal odpoveď na otázku úlohy jednotlivca v ľudských dejinách.
Kálmán Mikszáth vstúpil do literatúry poviedkami zo slovenského prostredia- Slo-venskí rodáci. Na román Posledný hradný pán čerpal námet z konca minulého storočia. V románe Podivné manželstvo kritizuje konzervatívny život maďarskej šľachty na začiatku 19.storočia.



ako to funguje?