1. Predmet makro a mikro sociológie
Funkcie sociológie
Vzťah k iným vedám
sociológia a psychológia sú základné predstaviteľky humanitných vied
sociológia skúma človeka a jeho správanie
predmetom sociológie je:
sociológia je veda o spoločnosti
Predmet sociológie rozdeľujeme z hľadiska dvoch základných úrovní :
Sociologické vedy -
1. makrosociológia
2. mikrosociológia
1.makrosociológia : zaoberá sa spoločnosťou, štruktúrou a jej dynamikou
dynamikou rozumieme procesy v spoločnosti ( socializácia, migrácia, mobilita, ) sociálne zmeny spoločnosti
štruktúrou spoločnosti rozumieme je základné prvky
základné entity ( prvky ) spoločnosti :
a) ľudia( jedinci )
b) skupiny
c) inštitúcie – spôsoby správania sa
rodina
náboženský systém
vzdelávací systém
politický systém
2.mikrosociológia : zaoberá sa každodenným správaním sa jednotlivcov a ich sociálnou interakciou. ( vzájomné pôsobenie, vzťah )
často sa prekrýva so sociálnou psychológiou
Funkcie sociológie:
A. plní poznávaciu funkciu : ide o odhalenie podstaty podmienenosti a príčin väzieb jednotlivých sociálnych javov a procesov a stanovovanie vývojových tendencií
B. plní sociotechnickú funkciu : ( sociálne inžinierstvo ) – spočíva v realizácii výskumov, ako aj realizácie výskumom spoznaného v praxi s cieľom zvýšiť efektívnosť najmä v pracovnej oblasti
C. plní funkciu humanizačnú : ide o zmiernenie vonkajších vecných a sociálnych podmienok života na človeka tak, aby umožnili vytvorenie priestoru pre jeho sebarealizáciu.
p. Mills – sociológia nám umožňuje schopnosť vytvoriť si sociologickú imagináciu
umožňuje vidieť seba a svoj problém v širších sociálnych súvislostiach
Tolerancia inakosti – je súčasťou humanizačnej funkcie sociológie
učí tolerovať
xemofóbia – strach z neznámeho, cudzieho
1. teória sociálneho konsenzu ( súhlasu, zhody )
- ľudia navzájom spolupracujú, utvárajú rôzne sociálne skupiny
- základ sociálneho usporiadania a stability spoločnosti
2. teória sociálneho konfliktu
- tvrdí, že akékoľvek usporiadanie spoločnosti je vhodné len pre časť členov skupiny
- ostatní sú k takému spolužitiu donútení
- preto každá spoločnosť produkuje konflikt
- výsledky konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti
Interpretatívna sociológia :
Názor o určujúcej úlohe jednotlivcov pri utváraní spoločnosti, vyzdvihuje úlohu jednania jednotlivcov
Vzťah k iným vedám :
V oblasti záujmov sa sociológia často prekrýva z inými vedami napr.
1. psychológia
a. skúmanie jednotlivca a jeho psychiky, vnútorné psych. charakteristiky ľudí
b. vzťahy medzi ľuďmi
2. sociálna psychológia
a. skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami
b. často využíva tieto poznatky
3. ekonómia
a. skúma výrobu, rozdeľovanie a spotrebu
b. soc. študuje fungovanie ekonom. Inštitúcií v spoločnosti
4. politológia
a. skúma procesy uplatňovania a získavania moci v spoločnosti
b. soc. má v mnohom spoločné poznatky
5. antropológia
a. skúma kultúrne stránky života spoločnosti
b. soc. študuje najmä moderné spoločnosti , komplexnosťou sa najviac približujú
6. história
a. má rovnaký predmet skúmania ako sociológia
b. soc. skúma a študuje blízku minulosť resp. prítomnosť
Šesť základných hľadísk sociologického skúmania
1. demografické
- pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie, prípadne časti populácie štátu a pod.
2. psychologické
- rešpektuje dôležitosť jednotlivcov, ich individuálne záujmy, konania
3. kolektívne
- zdôrazňuje, že väčšinu svojich živ. problémov riešia ľudia združovaním sa do skupín
4. štruktúrne
- skúmanie spoločnosti ako zložitého vnútorne členeného celku
5. kultúrne
- spoločnosť vytvára systém hodnôt noriem správania sa , vierovyznaní, kultúrnu spoločnosť, ktorá dáva zmysel sociálnemu správaniu sa ľudí.
6. dynamické
- zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako stále sa meniaci systém