podobné referáty

ico refreklama

Predmet a metodológia VET.


Hodnotenie:
Zobrazení: 3194


Predmet a metodológia VET.
Kedy vzniká ekonómia ako veda, ako sa rozvíja.

Ekonómia ako veda aj s názvom vzniká v staroveku, bola súčasťou filozofie, stredovek- poznatky v rámci prác scholastiky- cirkevné učenie. Tomáš Akvinský ekonomický cyklus Jozef = sny  7 kráv- najstaršia teória ekonomického cyklu, novovek- začína sa formovať moderný systém- základy moderného ekonomického systému- formujú sa 2 školy starší a novší smer Merkantilizmus (17.stor. Anglicko) Fyziokratizmus (18.stor. Francúzsko)
 odlišujú sa od seba a zjednocuje ich (kde sa rodí bohatstvo spoločnosti)

Merkantilizmus = bohatstvo spoločnosti- peniaze, zdroj – peňažný obeh, rozmnožovanie bohatstva manufaktúry a vývoz do zahraničia.
Podoby  monetárny
 manufaktúrny (podporuje rozvoj manufaktúr)
Francúzsko- „kolbertizmus“ – predstaviteľ- minister financií Colbert
Rusko- cár Peter I Veľký- práca nevoľníkov
Rakúsko- Uhorsko – kameralistika

Fyziokratizmus- hlavná činnosť- poľnohospodárska výroba
 zdroj bohatstva- pôda, obrábanie. Na tvorbe pracuje človek, príroda (rozmnožuje)
- produktívna trieda roľníci, ostatné- sterilná trieda, trieda vlastníkov pôdy – „príživníkov“
Fransoa Quesnay- zostavil prvý model ako produkovať
- rozdelil spoločnosť na 3 triedy
Z merkantilizmu a fiziokratizmu sa tvorí základné učenie klasická ekonómia (18. – 19. stor.) = A. Smith, D. Riccardo (anglický ekonómovia)- jadro predstavy o fungovaní trhového systému.
Bohatstvo spoločnosti vytvára práca ľudí- teória pracovnej hodnoty- nová hodnota je vytváraná prácou ľudí, nie bohatstvom ani pôdou.

Na klasickú ekonómiu nadviazala ďalšia škola Marxizmus (19.stor.)- teória nadhodnoty- človek vytvára naviac, čo si privlastňuje jeho vlastník, čím viac robí, tým viac je vykorisťovaný- potreba socialistickej revolúcie (dnes na tieto myšlienky nadväzujú radikály).
Predpokladá sa 3- jaká sloboda človeka:
Sloboda vlastniť (nejaký výrobný faktor- vznik súkromného vlastníctva), osobná sloboda človeka (sloboda rozhodovania), sloboda podnikania (slobodne sa rozhodnúť robiť to na čo mám predpoklady)  základy trhovej ekonomiky, ktorá je riadená zákonmi- nepísanými („neviditeľná ruka trhu“) – ekonomický liberalizmus.
Ekonomický zákon sa prejaví ako tendencia. Na školu ekonomického liberalizmu nadväzuje- neoklasická teória (19. – 20.stor.) (klasická myšlienka- trh ako regulátor, nové- trh- nechápe ho ako živý (Smith), ale ako modelové správanie sa subjektov na trhu). Ekonómia sa začína vyjadrovať grafmi, vzorcami (matematickými formulkami) začína využívať kvantitatívne vyjadrovanie.

 Politická ekonómia = zaviedol začiatkom 17. stor.
 označenie politická – týkajúca sa spoločnosti. Neoklasici začínajú používať pojem „Ekonómia“  Marshal 1980.
V 30.tych rokoch 20.stor.(J. M. Keynes)- vysoká nezamestnanosť, monopoly- rodí sa teória zmiešaného ekonomického systému-
-2 mechanizmy: trhový
 zásahy štátu (hospodárska politika, fiškálna, monetárna). Presadzuje
zásahy štátu

Liberálny ekonóm – čím menej štátu, tým viac trhu
Keynesovec- čím viac štátu, tým lepší trh

vznik amerických smerov  monetarizmus ( Friedman)
 teória racionálnych očakávaní (Lucas) Ratex } viac trhu
 teória ekonómie ponuky (Laffer) menej štátu
Dnes neoklasická syntéza.

Ekonómia = je potrebná lebo treba šetriť
= vychádza zo zákona vzácnosti, lebo zdroje, z ktorých si spoločnosť, jednotlivec
obstaráva sú obmedzené, a potreby sú neobmedzené, rastúce
= zladiť tento rozdiel môže len ekonómia
= spoločenská veda o tom ako spoločnosť vynakladá vzácne, obmedzené zdroje,
ktoré majú alternatívne použitie, na výrobu statkov a služieb, na ich rozdelenie
na statky súčasnej a vedeckej spotreby.
= veda o rozdeľovaní, tvorbe dôchodkov, o spôsobe výmeny
= všetky tieto otázky vymedzuje aj v medzinárodnom rámci ale i v národnom
= ako využijem zdroje, ale aj koľko ma to stálo.

Správanie sa spotrebiteľa a tvorba dopytu

TRH – miesto kde sa stretávajú záujmy kupujúcich (dopyt) a predávajúcich (ponuka) a vytvára sa cena. Vystupujú 2 subjekty dopyt a ponuka a vo zvláštnych prípadoch aj štát.

subjekt  domácnosti
 podniky
 štát
Subjekty vystupujú na 2 typoch trhov : 1) trh statkov a služieb
2) trh výrobných faktorov (VF)


Px, Py, .... Pn (cena statku)
Trh tovarov a služieb


Domácnosti externality Podniky
(vlastník VF) (Firmy)


Trh výrobných faktorov
PL= mzda (w)
PK= úrok (i)
PA= renta (r)



nedokonalosti trhu:
 neprechádzajú trhom, neuhrádzajú sa cenou = externality
 verejné statky- ak sa nedá určiť cena (školstvo, zdravotníctvo)
 monopoly
 nespravodlivosť v rozdeľovaní
 nedokonalosti sú príčinou, že musí zasahovať štát.
 úlohou štátu- odpovedať na trhové otázky, tak aby zabezpečil efektívnosť, rovnosť a stabilitu.

Domácnosti na strane dopytu na trhu tovarov a služieb:
-trhový dopyt všetkých domácností po nejakom tovare.
Dx = px, py(tovar y substitúty, komplementárne tovary, nezávislé statky), I (príjem domácnosti), U (preferencie, ktoré sú riadené užitočnosťou priradenou tovaru spotrebiteľom), B (dopredu nepredvídateľné okolnosti, ktoré ovplyvňujú dopyt)






množstvo v závislosti od ceny.........................zákon klesajúceho dopytu
Dx = dopyt rastie, stúpa (py, I, U, B-)
Dx = dopyt klesá (py, I, U, B-) } dopyt po „x“ v závislosti od iných veličín

Cieľom spotrebiteľa je maximalizovať užitočnosť pri minime nákladov = chce zvoliť spotrebiteľský kôš pri minime nákladov za jednotku ( náklady = ceny tovarov a služieb. Ceny a dôchodok = dané trhom. Spotrebiteľ ovplyvní- výber spotrebiteľského koša podľa užitočnosti . Užitočnosť  subjektívny pocit
 ekonómia identifikuje 2 vyjadreniami

kardinalistické meranie užitočnosti
ordinalistické meranie užitočnosti

 s meraním sa stretávame v neoklasicizme- rakúska (kardinalistikcá = Menger, Werk, Wiese), losanska (Valras, Parito), Cambridgska- anglo-americká (Marshal, Clark)
 rakúska- subjektívna škola hraničnej užitočnosti- Menger prvenstvo
 losanska- Valras- tvrdí, že to vymyslel niekto tretí
 pruský úradník- Gossen – Gossenové zákony- vynašiel užitočnosť


„ úmerne s uspokojovaním potreby, stupeň pôžitku klesá až k nule.“
„keď nie je možné uspokojiť všetky potreby, treba ich uspokojiť tak, aby intenzita ich uspokojenia bola rovnaká“
„ najväčší pôžitok z uspokojovania potreby ..............
 aby sa námaha rovnala úžitku (maximálny úžitok pri minimálnych nákladoch)



tieto 3 princípy sa formujú do 2 zákonov:
Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti: každá ďalšia spotrebúvaná jednotka prináša spotrebiteľovi nižšiu užitočnosť;

U
MU= -------------------- 1qx

Zákon vyrovnávania sa hraničných užitočností (hraničná užitočnosť dôchodku)
 hraničná užitočnosť, ktorú chce spotrebiteľ dosiahnuť rovnakú, u každej jednotky
svojho dôchodku
MUx MUy MUx px
------------ = ------------ ------------- = --------------
px py MUy py

 marginálne – hraničné veličiny =  prírastok

qx



ako to funguje?