Pracovné právo upravuje základné vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v pracovnom procese.
Tieto vzťahy upravuje ZÁKONNÍK PRÁCE.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo k zásadným zmenám nielen v politickom živote, ale aj v ekonomickom. To sa odrazilo aj na nutných zmenách právneho systému – teda aj v pracovnom práve.
Prvá etapa reformy pracovného práva:
Zákonník práce bol novelizovaný v roku 1991, kedy sa znížila miera donucujúcich ustanovení, čím sa vytvorila väčšia voľnosť v pracovnoprávnych vzťahoch.
Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní vytvoril predpoklady pre kolektívne vyjednávanie medzi sociálnymi partnermi a tvorbu kolektívnych zmlúv.
Zákonník práce bol niekoľko krát menený a doplnený, čím sa zavŕšila prvá etapa reformy pracovného práva.
Druhá etapa reformy pracovného práva:
Vytvorila optimálne podmienky pre fungovanie trhového hospodárstva.
Zákonník práce bol novelizovaný 2. júla 2001 a účinnosť nadobúda 1. apríla 2002.
V tomto zákonníku práce sa prehlbuje význam zmluvnosti a liberalizácie v pracovnoprávnych vzťahoch.
SR sa snaží vstúpiť do EU a jednou z podmienok je aj prispôsobenie pracovného práva európskym štandardom. Zákonník práce je v súlade s pracovným právom EU.
Napriek liberalizácii a likvidácii donucujúcich ustanovení, zaručuje zákonník základné sociálne práva, ktoré sú zakotvené v Ústave SR i keď sú minimalizované ( je určené len to, čo musí urobiť zamestnávateľ v každom prípade) a tiež upravuje len základné povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.
V tomto zákonníku práce sa uvádza ako jediný spôsob založenia pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, teda už nie vymenovaním, čo sa často zneužívalo.
Určuje sa tu minimálna dĺžka odpočinku, maximálna dĺžka pracovného vzťahu a pod.
Donucujúce ustanovenia sa teda minimalizujú.
Tretia etapa reformy pracovného práva:
Posledná novelizácia sa konala koncom mája r. 2003 a do platnosti vstúpila 1. júla 2003.
Vypustil sa paragraf, ktorý zakazoval pracovnoprávny vzťah medzi manželmi.
.- .
Základné zásady zákonníka práce:
- právo na prácu a slobodnú voľbu povolania bez akejkoľvek diskriminácie (rasy náboženstva, pohlavia, veku, a pod.)
- právo na mzdu za vykonanú prácu, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, právo na odpočinok po práci
- právo na kolektívne vyjednávanie a štrajk
Všeobecné ustanovenia:
- pracovnoprávny vzťah vzniká uzatvorením pracovnej zmluvy (pracovný pomer )
- Zákonník práce už nepozná dohodu o pracovnej činnosti
- hovorí sa o pracovnom pomere na kratší pracovný čas, je to menej ako 20 hodín týždenne
Zamestnávateľ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu a dovŕšila 18 rokov
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa prácu za mzdu alebo za odmenu, má min. 15
rokov, ale musí mať ukončenú povinnú školskú dochádzku
- dohodu o hmotnej zodpovednosti môže uzatvoriť zamestnanec, keď dovŕšil 18 rokov
- do 15 rokov môžu vykonávať osoby len ľahké práce ( vystupovanie, šport, reklama ), musí mať vyjadrenie
zákonného zástupcu
- spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom prejednávajú a rozhodujú súdy
PRACOVNÝ POMER .
- pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povninn.,
ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy
- zamestnávateľ nesmie požadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve (ani v tom prípade ak ide o prácu,
ktorá je tehotným ženám zakázaná), o rodinných pomeroch, o bezúhonnosti, (sú tam výnimky), o politickej
a náboženskej príslušnosti, nesmie zisťovať sexuálnu orientáciu zamestnanca počas celej doby trvania pp
- môže požadovať : vzdelanie, prax , potvrdenie od predch. zamestnávateľa , preukázanie kvalifikačných predp.
PRACOVNÁ ZMLUVA musí mať písomnú formu a musí obsahovať :
- druh práce ( opis pracovných činností )
- miesto výkonu práce
- deň nástupu do práce ( tým vzniká pracovný pomer )
- mzdové podmienky
- pracovný čas
- výmera dovolenky
- môže sa dojednať skúšobná lehota – najviac 3 mesiace ( nemožno ju predlžovať)
Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas ak nie je v pracovnej zmluve výslovne určená doba jej trvania
PP na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 3 roky (Iba 3 krát, štvrtý krát to musí byť už na dobu neurčitú)
- môže sa predĺžiť i nad 3 roky, no musia byť presne vymedzené dôvody (ak zastupuje niekoho na materskej
dovolenke,...), ak sú dôvody v kolektívnej zmluve, vysokoškolským učiteľom, zamestnancom vo vede, herci...
Vedľajšia činnosť je činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa s ktorým je v pracovnom pomere, mimo pracovného času, prácu iného druhu ako je uvedené v pracovnej zmluve
SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU
pp možno skončiť:
A/ Dohodou
- zamestnanec aj zamestnávateľ sa dohodnú na skončení pracovného pomeru a túto dohodu uzatvárajú písomne
- ak to zamestnanec požaduje, uvedú sa aj dôvody
B/ Výpoveďou
- môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, musí byť písomná a doručená
- výpovedná doba je najmenej 2 mesiace a začína plynúť od 1 dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po
doručení výpovede ( 15. 1 . – BD od 1.2. do 31.3. )
- ak niekto pracoval u jedného zamestnávateľa 5 rokov, má nárok na 3 mesiace
- zamestnávateľ musí udať dôvod, zamestnanec nemusí
- výpoveď sa nesmie dať zamestnancovi, ktorý je v ochrannej dobe – ak je PN, ak bol povolaný na službu
v ozbrojených silách, v tehotnosti
C/ Okamžité skončenie pracovného pomeru
- ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na čas dlhší ako jeden rok
- ak poruší pracovnú disciplínu = aj za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale musí byť najprv upozornený
- pp sa nesmie takýmto spôsobom skončiť ak ide o tehotnú ženu, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky, alebo
o blízku bezvládnu osobu
- zamestnanec môže skončiť pp okamžite, ak na základe lekárskeho posudku nemôže naďalej túto prácu
vykonávať, alebo ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu do 15 dní po uplynutí splatnosti
- toto skončenie pp musí byť urobené písomne a musí tam byť uvedený dôvod
- ak pp okamžite skončil zamestnanec má právo na dvojmesačnú priemernú mzdu
D/ Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote
- môže byť ukončený z oboch strán, písomne a z akéhokoľvek dôvodu
- písomné oznámenie musí byť doručené tri dni pred skončením pp
E/ Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
- v deň, ktorý je uvedený v zmluve
- ak pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa aj po uplynutí tejto doby, zmluva sa automaticky mení na
zmluvu uzavretú na neurčito
PRACOVNÝ ČAS
- najviac 40 hod/týždeň dvojsmenná prevádzka 38 ½ h/t , trojsmenná 37 ½ h/t
- pracovný čas vrátane práce nadčas max. 58 h/t
- zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom prestávku najneskôr po 4 hodinách práce na odpočinok
a jedenie v trvaní 30 min.
- prestávka na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do prac. času
- DOVOLENKA – zamestnanec má na ňu nárok, ak odpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní;
- základná dovolenka 4 týždne, po 15 rokoch práce je to 5 týždňov
Nepretržitý odpočinok môže byť 8 hod /predtým 12/
Nadčasy maximálne 250 hod. ročne ak sú vážne dôvody, inak 150 hod ročne
MZDA
- za vykonanú prácu musí zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi mzdu
- Minimálna mzda 5570 Sk.
PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA
Materská dovolenka – 28 týždňov (pol roka aj 2 týždne) – môže si ju vybrať aj muž
Rodičovská dovolenka – 3 roky (Postihnuté dieťa 6 rokov)
- na materskú dovolenku nastupuje žena 6 týždňov pred očakávaným pôrodom, najskôr 8 týždňov
Pracovné voľno s náhradou mzdy
- na vyšetrenie najviac 7 dní v kalendárnom roku, potom už bez náhrady mzdy
- k manžel ide s manželkou do pôrodnice
- vyšetrenie rodinného príslušníka 7 dní
- presťahovanie (ale len ak je to v záujme zamestnávateľa)
Bez náhrady mzdy
- jeden deň (nie je to absencia)
Občianske právo
- upravuje vzťahy medzi občanmi a občanmi
organizáciami
štátom
- kódexom občianskeho práva je Občiansky zákonník
- ak porušíme občiansko právnu normu - vzniká občiansko-právna zodpovednosť
SUBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ – súd nás uzná vinným a vyvodí z toho sankciu
Porušenie právnej normy – úmyselné - úmyselné protiprávne konanie
- uvedomujem si, že je toto konanie protiprávne
Protiprávne konanie z nedbanlivosti - neuvedomujem si, že moje konanie je protiprávne, ale vzhľadom na
okolnosti by som to mal vedieť
OBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ
- protiprávne konanie, ktoré však nebolo zavinené našim pričinením
- subjekt je vtedy zbavený zodpovednosti a nebude súdený
- nebolo v našich silách tomu zabrániť
Porušenie právnej normy v občianskom práve = občianskoprávny delikt /žalobu vznáša poškodená strana/
v trestnom práve = trestný čin /žalobu vznáša štát/
Riešenie občianskoprávneho sporu = zmierom (pokonávka) = obe strany sa dohodnú na riešení
súdnou cestou, ale je to finančne aj časovo náročnejšie
Na súd sa obracia žalobca = navrhovateľ ; obžalovaný = odporca
Sankcie občianskeho práva – reparačné , reštitučné , satisfakčné
. .
V občianskom zákonníku sú vyjadrené dve hlavné časti občianskeho práva
¤ Vecné právo Právo vlastnícke
Právo na cudzie veci (záložňa )
¤ Záväzkové právo
VECNÉ PRÁVO
PRÁVO VLASTNÍCKE – je to právo vlastníka narábať s vecou podľa vlastnej vôle – vec používať vo svoj prospech, používať plody a úžitky tohto vlastníctva a nakladať s ním podľa uváženia
- vo vlastníckom práve je osobitne upravené vlastníctvo bytov a nebytových priestorov (pivnice, kancelárie, ...)
PRÁVO NA CUDZIE VECI- čiastočné vlastníctvo vecí, ktorá ešte nie je v úplnom vlastníctve (záložne)
- vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou zmluvou, dedičstvom, darovacou zmluvou, výhrou, rozhodnutím
štátneho orgánu (reštitúcia), 10% nálezného
- ak je vec vo vlastníctve viacerých osôb = spoluvlastníctvo
- Bezpodielové - vzniká medzi manželmi (v prípade rozvodu sa delí na polovicu) nepatrí sem majetok zdedený,
dary, alebo osobné veci , alebo veci nadobudnuté pred manželstvom, alebo tie, ktoré
nevyhnutne potrebuje k výkonu práce
- Podielové - v tomto vlastníctve je určený podiel, ktorý pripadá jednotlivým spoločníkom
v prípade, že sa nedohodnú, tak zo zákona na polovicu
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
- medzi dvoma občanmi, kde 1 veriteľ (verí že mu to vráti)
1 dlžník
- veriteľ – má právo požadovať splnenie pohľadávky
- dlžník - má povinnosť splniť záväzok pohľadávky
záväzok vzniká: zmluvou – písomná - použiteľná ako dôkaz
ústna
zo spôsobenej škody
z bezdôvodného obohatenia sa
zo zákona
zmluvy: kúpna , darovacia, vzájomná, o pôžičke, poistná (ja som veriteľ)
DEDENIE
- dediť sa dá zo zákona, alebo zo závetu, alebo z obidvoch naraz
- dedenie zo závetu má prednosť
- dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa
- deti sú neopomenuteľný dedičia
DEDENIE ZO ZÁKONA
1/ V prvej skupine dedia poručiteľove deti, manžel(ka), a to každý z nich rovnakým dielom
- ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho potomci
2/ ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel(ka), poručiteľovi rodičia, alebo tí, ktorí žili
s poručiteľom najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti (starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní
výživou na poručiteľa )
3/ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine poručiteľovi súrodenci, a tí, ktorí žili s poručiteľom
najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
- ak niektorí so súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičstvo rovnakým dielom jeho (súrodencove) deti
4/ Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, ich
potomkovia (strýkovia, ujovia)
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka ak:
- natrvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, alebo ak mu neposkytne pomoc v chorobe, alebo v starobe
- ak potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej 1rok nepodmienečne
- ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život
DEDENIE ZO ZÁVETU
- poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice alebo
v inej písomnej forme za účasti svedkov
- aby bol závet platný, musí byť uvedený deň, mesiac, rok napísania a podpis
- vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný
- ak závet poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí byť vlastnou rukou podpísaný a podpísať ho musia aj dvaja
svedkovia (oni nesmú byť zahrnutý v závete)
- ak je vo forme notárskej zápisnice, je právne nenapadnuteľný
- ak je napísaný vlastnou rukou môže byť protiprávny
Ak nemôže písať = 3 svedkovia Maloletý poručiteľ musí mať závet vo forme notárskej zápisnice
Nevidomý musí mať troch svedkov Nepočujúci vo forme notárskej zápisnice + 3 svedkovia, ktorí ovládajú zn. reč.
Svedkovia – právne spôsobilí, nesmie byť slepý, hluchý, cudzinec čo nepozná / nerozumie reči
Dedičská nespôsobilosť – ak spácha dedič trestný čin proti poručiteľovi a jeho rodine
Dedia sa aj dlhy!!!