podobné referáty

ico refreklama

Pozitívna psychológia- motivácia, aktivácia, štádia...


Hodnotenie:
Zobrazení: 5940


U človeka si všímame to čim sa vyznačuje z hľadiska zdravia choroby, pricom všetko má svoj význam. Zdravie aj choroba na niečo slúžia. Je dobre keď človek pozitivne vnima seba, čo može ovplyvnit udalosti, veri v svoju budúcnost, stastie, vsetko co suvisi s lepsim uplatnenim sa v praci aj v zivote. Sucastnost- prezivanie stastia a vrcholneho zazitku, zazitku prúdenia.



Vnimanie zažitku súčastnosti ma doležity vyznam, alebo vnimaniu min. ci buducich udalosti. Zažitky prudenia sa casto objavuju vo chvilach ked sme deti.
Zažitok prudenia pomaha cloveku precitit plnost zivota, preziva intenzivnu radost zo spojenia s inym clovekom, cinnostou, objektom so sebou samym, prirodou, ... Buducnost- optimizmus, nadej do buducnosti, osobitne sa zaujima o charakt. osobnosti, navracia sa k ludskym cnostiam, ako su pokora, skromnost,vdacnost mudrost, tolerancia, schopnost odpustat... orientuje sa na to co caka cloveka. Formovanie ľudskych cnosti- spojenie medzi citenim a racionalitou myslenia, zaujem o ludskeho ducha, spiritualitu osobnosti.


Výskum Czikszentmihalyiho- vyskum bol realizovany na ľudoch. Dane osoby nosia so sebou pocas jedneho týždna pager, ktory osemkrat za den v nepravidelnych intervaloch vydava signal. Pri kazdom signali ma osoba zapisat ako sa v danej chvili citi a co si prave mysli. Vysledky tymto postupom obohacovali poznatky o zazitku prúdenia.


Podľa vyskumu autora najlepsie momenty prezivaju ľudia vo chvilach pasivity, ked iba vnimaju, relaxuju, hoci to mozu byt pekne zazitky. Najhodnotnejsie chvile sa obycajne objavuju ked telesna alebo dusevna stranka cloveka dosahuje hranice svojich moznosti v dobrovolnom usili uskutocnit nieco tazke a cenne. Optimalny zazitok je teda niečo čomu možeme vytvoriť podmienky.







Zážitok prudenia

Je stavom vedomia, ked sa clovek uplne ponori do toho, co robi pricom vsetky ostatne pocity al. myslienky ostavaju mimo. Človek preziva harmoniu svojho tela a duse,kt. posobia bez namahy spolu a osoba ma pocit ze sa nieco mimoriadne deje. Charakt.- rovnovaha medzi tym co chcem urobit a vlastnymi zrucnostami, splyvanie cinnosti a vedomia, jasne ciele, spatna vazba, sustredenie sa na danu ulohu, usmernovanie seba sameho, strata sebavedomia, radost zo zazitku.


Výskum Fialovej- s prezivanim vlastneho telesneho bytia suvisi proces vnimania, uvedomovania si, hodnotenia vlastneho tela, kt. ovplyvnuje pocit zdravia, zivotnej pohody, celkovu aktivitu a vyvin cloveka vratane jeho kontaktov a vztahov. Z vyskumu kt. sa prevazne tyka ceskej populacie vyplyva ze v telesnom sebaponimani maju vyznamnu ulohu vzhlad, zdatnost zdravie cloveka. A) Spokojnost s vlastnym telom najvyraznejsie ovplyvnuje pohlavie a sportovanie. Vo vztahu k vlastnemu telu sa ako najproblemovejsia skupina javia dospele, silnejsie nesportujuce zeny.


Táto skupina je pravdepdobne najpristupnejsia reklamam a prostriedkom akehokolvek druhu, kt. slubujú zlepsenie telesneho stavu bez aktivneho usilia. B) Dalsou skupinou sa javia adolescentne dievcata so snahou po redukcii hmotnosti vyssim kalorickym vydajom (pohyb) a nizsim kalorickym prijmom(potravou) pri znacnych nedostatkoch vo vedomostiach o ucinnych pohybovych aktivitach a zdravej zivotosprave. C) celkove sportova aktivita sa popri pohlavi javi ako najdolezitejsi faktor v postoji k vlastnemu telu.


Aktivny ľudia spravidla ocenuju svoje telo, vzhlad, zdravie, vykonnost viac ako neaktivny jedinci, citia sa voci svojmu telu menej odcudzeni, povazuju telesny kontakt za prijemnejsi. So svojim sexualnym zivotom su spokojnejsi, povazuju sa za sebaistejsich a su extravertovanejsi ako ti neaktivny. Sebapoznavanie- v priebehu zivota cloveka sa vo vyvine jeho sebapoznavani objavuju viacere dolezite momenty. V rannom detstve ide o reflexiu jednoduchych aktov prezivania na nevedomej urovni, kt. postupne prerasta v coraz vedomejsi obraz seba sameho, svojej identity.


Od ranných vyvinovych stadii je sebapoznavanie pod vyraznym vplyvom prostredia, v kt. sa clovek zrkadli a kt. hodnotenie vyznamne ovplyvnuje uvedomovanie si hodnoty seba sameho. Za spoluucasti vyvinu kognitivnych schopnosti, najma myslenia, spolu s hlbsim prenikanim do vlastneho citoveho zivota ma clovek coraz vacsiu sancu opierat sa o vlastne sebahodnotenie, poznavanie hodnot ukrytych vo vlastnom vnutri a zit podla svojho vedomia.







Stadia vývinu
Prvých sedem rokov pred národe., novorodenec,dojca, batola, predskolak. Pred narodenim- clovek vyrasta v tele matky, jeho existencia je zavisla od toho co mu matka poskytne. V 2-3 mesiaci sa vytvaraju zaklady organov, prve pohyby, neskôr reflexne pohyb. Reakcie.


Novorodenec

Je štihly vacsinu casu spi, ma vyvinute vsetkz zakladne reflexy i zmyly. Vie prezivat bolest, jednoduche city, a ich opak. Je zavisly od starostlivosti prostredia.


Dojča
Uz je dieta pri dobrej starost. Baculate, posobi makko, este vacsiu cast dna prespi, znacnu cast energie mina na svoj vyvin, robi prve pokroky pri chodzi, zije vo vztahu s matkou.


Batola

Živšie reaguje na svet, vie sa pohybovat na vlastnych nohach, beha, zacina si uvedomovat svoje telo, je schopne lepsie drzat predmety, dokaze manipulovat s predmetmy aj s ludmi. vie si vynutit pozornost, rozvoj inteligencnych vlastnosti, uci sa jazdit na trojkolke, stavat kocky, obliekat sa, pocuvat ....


Predskolak

Dieťa sa vyzorovo meni, meni tvar, menia sa proporcie hlavy, trupu, koncatin. Ukoncuje sa rast mozgu, dalej len dozrieva, prestnost a istota pohybov. V jeho dennom zivote hraju bytosti zo snov, dieta sa nachadza v o svojom vlastnom svete, rado si vymysla, ma skreslene chapanie co sa prejavuje v mysleni i spravani. Ma vlastne predstavy o tele. Toto dieta je stale viazane na matku, rodinu, od jej citovej podpory. Pred vstupom do skoly by mal byt zrely v motorickom vyvine.


Aktivity

Aktivity tohto obdobia sluzia hlavne na telesny rast, rozvoj vnímania, tvorivosti ,fantazie, radost z pohybu...moznost volneho poh. , manipulacie s predmetmi,experimentovanie, hokejka na docahovanie puku, behanie za loptou, jazda na trojkolke, hry s kockami, gulôckami, cmaranie.predskolak ma rad rôzne hry, kt. maju volnejsie pravidla, jazda na bicykli, behat a kopat do lopty, hadzat loptu, chytat. V 6 roku zapaja cele telo do hodu a chytania, dokaze robit kombinovane pohyby, uplatnenie pohybov s detstkou fantaziou,vlozenie sa do aktivity.


Mladši škol. Vek

Nastáva rast, prestavba tela, nerovnomernost v raste kosti stazuje presnost pohybov, osvojovanie si zrucnosti. Neskor 9-11-12 rokov sa rast kostry spomaluje, rastie svalova sila, rast organov, krvny obeh, pluca sa menia, kooridnovanejsie pohyby. Fyzicky pohyb zakladom prezivania dietata, zdokonalenie citu pre rytmus, vnimanie hudby. Rast trvalych zubov, prve logicke operacie, bdobie rozvoja prakt. Inteligencie, osvojovanie si zrucnosti, schopnost pamatat si, osvojovanie si poh.


Zručnosti- skoky, splh, lezenie, zaklady sportov v prirode- lyzovanie, korculovanie... vstup do skoly kontakt s rovesnikmi, komunikacia, priatelstva, mensia zavislost od matky, sklony k tulaniu... vyvija sa i detske vnimanie seba, telo vnima viac ako objekt, rozlisuje organy ich funkcie... Aktivity- rozvoj motor. A psychomotor. Zrucosti, rozvoj telesnej a dusevnej zdatnosti prostr. hier a cviceni.vyznam cvicenia zamerany na isty vykon, Rytmicke hry a cvicenia- kracanie a tancovanie do rytmu basne, piesne, hudby.vhodne najma v zaciatkoch skolskej dochadzky, prisposobovanie sa na skolu. Učenie jazyka, citania a pisania. Atleticke disc- ulahcuje ich rast tela, podpora k pohybu,ventilovat napatie nahromadene v skole, dusevna aktivita.


Turistika- tuzba spoznavat prostredie, putovanie, rozvoj psych. A fyzickej zdatnosti, sebaovladanie. Plavanie- schopnost udrzat sa nad vodou. Sporty v prirode- narocnejsie podmienky, cyklistika, lyzovanie. Sportove hry- obdobie na ucenie neskor, zaujem o vybijanu, futbal, hokej, nohejbal, hry vytvaraju svet poluprace, alei superenia v skupine. Dospievanie- Puberta-obdobie disharmonie, objavovanie vonk. Znakov a aktivitu pohlav. Zliaz. Clovek fyzicky prudko rastie, pohyby su malo koordinovane, neohrabanost, lenivost, problemy v drzani tela, narocnych pohybov.


Rozmach schopnosti logicky mysliet, spekulovanie. Koncom puberty sa uroven inteligencie relativne stabilizuje, naladovost, citova labilita. Zacinaju sa prebudzat sexualne instinkty, zvysovanie svalovej sily, precitovanie svojho ja, presadenie sa vo svete mimo rodiny, kontakt s priatelmi rovesnikmi, hladanie svojho miesta, boj o svoju poziciu, konflikty. Putanie pozornosti dievcat, eroticke lasky, vnimamie vlastneho tela, vykonnost.


Adolescencia

Telesný zjav dospeleho, muz svalnatejsi, vacsie ramena, zena oblejsia, sirsia v bokoch,telesne proporcie sa stabilizuju, dozrievaju tel. funkcie.vyvin neprebieha uz sam od seba ale, clovek musi na nom pracovat, orientacia na koordinacne schopnosti, u dievcat- koordinacia, sila.


Maximálne hodnoty vykonnosti. Vlastný obraz o sebe, vedomie seba. Stotoznenie sa s najrozsirenejsim sposobom zivota, uspokojovanie potrieb, jedlo sex, zabava, erotika, fitnes rozvoj tela, cvicenie.niektory hladaju svoju vlastnu cestu, k pohybu krase, laske...obdobie hladania vlastnej identity, svojej zivotnej cesty... Aktivity- sluzia na ventilovanie, dosiahnutie vykonu, pomahaju najst seba sameho.


Atletika- realizovanie sa v behu, skokoch, stihla postava, pruzne slachy. Rozvijanie pruznosti v skokoch na môstiku, rychlost, Gymnastika- zaujem o trampolinu, preskoky akorobaticke skoky, zaujem o tanec, samostatnost, sebavedomie, rovnovaha... Bojove umenia- rozvija sa sila, sikovnost, prehlad, kt. su dolezite pre samostatny zivot. Clovek si musi svoje miesto vybojovat, zapas aj o vlastne sebavedomie.


Športove hry- umoznuju ucit sa ovladat loptu, puk a pod., predvidanie ako sa zvrtnu ako v realnom zivote. Vyznam kolektivne hry, uplatnenie kolekt. Vedomia. Celkovo mozno povedat ze dospievajucim sport prospieva i v sutaznej forme.problemy nastavaju vtedy ak ide o neprimeranu aktivitu, Skora zataz. Pri tlaceni do cinnosti casto, sportovci tuto cinnost zanechaju. Castokrat je problem dopimgu, zneuzitie dovery zo strany trenera....


Aktivácia

Predstavuje fyziologicky stav pripravenosti na cinnost, vysledok stavu vedomia, emocii a motivacie. Pri nepatrnej aktivacii je clovek nepozorny, ospaly, informacie zo zmyslovych organov sa neuvedomuju. Pri vysokej aktivacii dochadza k zaplaveniu podnetmi, kt. znemoznuju prim. Vyber a sposob znepokojenie. Optimalne prezivanie nastava na strednej urovni, znami je vztah medzi aktivaciou a vykonom. Optýmalny vykon dosahuje sportovec zvacsa ked sa neciti pod tlakom, vysoku a nizsku aktivaciu sprevadza nizsky vykon.


Može nastať aj situacia cim vyssia aktivacia tym vyssi vykon, ale v pripadoch ked ide o prezitie cloveka... Temperament- rozumieme istu vrodenu vzrusivost, ako vlastnost, kt. sa prejavuje aj vrodenou tendenciou k istemu citovemu ladeniu. Resp. nalade.podla J. Kagana sa uvadza ze existuju styri typy temperamentu- ostychavy, smely, melancholicky, optimisticky. Ostychavy a smely- zvysena citlivost, kt. suvisi s vyssou aktivaciu sympatika i sit. Pokoja.


V situácii mierneho stresu mozno u tychto deti badat dlhsietravajuce zrychlenie busenia srdca, mlcanlivost v skupine, zachvaty uzkosti, paniky... Melancholicky a optimisticky- negativne vnimanie sveta, k naladovosti, smutku, mrzutostik, uzatvaranie sa do seba, zivot plny problemov, sklon k depresii. Optimisticky maju prevazne radost zo zivota, dobru naladu su sebavedomejsi ... Napriek vrodenym sklonom existuje moznost ovplyvnovania tychto tendencii, pocas celeho zivota, najviac v detstve.




Motivácia

Prečo a načo clovek nieco preziva alebo robi. Motiv je to co cloveka tlaci alebo taha istym smerom. Aktivacia- vnutorna al. vonkajsia cinnost cloveka. Pud, instinkt- vrodena sila, tlak, pud zivota. Potreba- subjektivne prezivanie nedostatku. Prvotne a druhotne potreby. Postoj- tendencia priklonu- odklonu. Hodnota- vyznam niekoho, niecoho, kluc podla kt. clovek uspokojuje jednot. Potreby pred inymi.


Cieľ- predstava toho, co chcem dosiahnut. Hierarchia potrieb-1. zakladne potreby- potreba bezpecia, istoty, hlad, smad, sex, spanok,aktivita... 2. psychologicke potreby- ocenenia, nieco dosiahnut, byt schopny, uznanie, ucta, milovat, akceptovat..3. potreby sebarealizacie- vrcholov. Zazitky, extaza, spiritualna skusenost, vyuzitie potencialu...


Typy motivacie v sporte: vykonova m., motivacia pre radost z cinnosti, vonkajsia motivacia- odmena/trest. City- emocie- citenie je prezivanie spojene s uspokojovanim potrieb cloveka, jeho vztahmi k svetu a sebe. Pocitujeme pomocou 5 zmyslov. Vlastnosti citov- bipolarnost, prenos, nakazlivost, aktualnost, zmiesanost. Fyziologicke prejavy citov- zrenica, zaludok, creva, cievy- scervenanie, zblednutie, krk- tlak, adrenalin, cukor, dychanie, vodivost koze, husia koza, napatie svalstva.


Citove preživanie je uzsko spate s telom cloveka. Druhy citov- emocie su spojene s uspokojovanim zakladnych potrieb. Intelektualne( pri myslienkovej cinnosti- zvedavost, prekvapenie, nedovera..), esteticke(pri vnimani krasy- obdiv, uzas), moralne(pri kontakte so svedomim- dobro), zmyslu zivota(spojene s vyznamom existencie) k inym ludom-(v kontakte s ludmi- priatelstvo, laska, sucit, dovera, sympatia), sebe cit- laska, ucta k sebe(egoizmus, hedonizmus), k nezivym a ziv. Objektom- veciam, rastlinam, ...


Emocionálna iteligencia

1. Poznavánie vlastnych citov- sebavedomie, vedome rozoznavanie vlastnych citov, ucta a dovera k vlastnym citom, k vlastnemu smutku, radosti, strachu(problem alexithymie) 2.zvladnutie citov- schopnost ovplyvnovat svoje city, prisposobit ich situacii, napr. uspokojit sa, rozveselit, odlozenie uspokojenia na neskor a pod. vytvaranie podmienok pre zazitok prudenia. 3. vnimavost voci citom inych ludi- otvaranie sa prezivaniu inych ludi, vsimanie si ich potrieb, prezivanie sucitu s inymi, poskytovanie pomoci a pod.


Človek s vysokou EI- muz– travi dost casu s priatelmi, vie sa sustredit na cinnost, uvedomuje si vlastnu zodpovednost, je spokojny so sebou, prostredim, ma bohaty emocion. Zivot. Zena- je asertivna, otvorene a priamo prejavuje city, ma pozitivny vztah k sebe, zije spolocensky, dobre zvlada stres,...


Hnev, agresia

Je reakcia vedomia na urcity stav.
Typy agresie- 1.nepriatelska- hnev, zamer poskodit, akekolvek prostriedky 2. bojovnost- zdrava agresia- prebytok energie, bez zameru poskodit, primerane prostriedky v ramci fair play. 3. instrumentalna agresia- bez hnevu, zamer vyhrat, akekolvek prostriedky, za svojim cielom aj cez mrtvoly. Ked nechame volny priebeh svojmu hnevu- katarzia. Ma dve urovne- liecivy ucinok a ked ju pouzivame casto stavaju sa z nas ludia, kt. su naplneny hnevom. S hnevom sa treba ucit pracovat. Pocitovanie a citenie- pocitujeme jednot.


Kvality alebo vlastnosti, pocitovanie prebieha pomocou 5 zmyslov, pocit je viazany na jednot. Kvality Vnimanie-vznika spojenim pocitov, uvedomovanie si viacerych vlastnosti, suhrn kvalit. Druhy vnimania- tvaru, priestoru, pohybu, casu, ludi, Zrakove klamy. Iluzie-zmyslovy podnet vysvetleny inak, vnem kreslenych predstav. Halucinacie- obrazy prezivane ako vnemy.


Predstavy- obrazy objektov, javov, ktore v danej chvili vnimame: predstava spomienkova, predstava fantazijna. Typy predstavivosti podla zmyslov-zrakovy,sluchovy, pohybovy, zmiesany. Pozornost a stavy vedomia- je psychicky stav bdelosti, prejavuje sa v zameranosti a sústredenosti vedomia na objekty, javy.


Vlastnosti- koncentracia, intenzita, rozdelenie, stalost. Pozornost – umyselna, neumyselna. Cinitele od kt. zavisi pozornost- vnutorne- (stav tel., psych., zaujmy..) vonkajsie- (vlastnosti podnetov- sila, novost...) Vigilancia- dlhodoba pozornost Stavy vedomia- vedomie stav pozornosti, pri ktorom sa v danej chvili sústredime na cast toho, co prezivame, robime 1. stav pozornosti a) psychicke a fyz. napatie b) koncentracia mysle, fyzicke uvolnenie- relaxacia 2. stav znizenej pozornosti- a)bdele snenie- uvolnena mysel, bezna kontrola tela pri nenarocnej al. automatickej.


Činnosti. b) prechod medzi bdenim a spankom- uvolnena mysel aj telo. 3. stav spanku- lahky spanok, prebiehajuca relaxacia tela, hlboky sp.- stala kontrola tela, spanok rem- rychle poh. Oci, snivanie- paradoxny spanok. 4. prechod medzi zivotom a smrtou.


Pamat a ucenie- vyznam pamati je uvedomovanie si poznatkov, skusenosti, kt. clovek ziskal, kt. sa naucil. Je to schopnost prijimania ukladania a vybavovania minulych skusenosti a zazitkov. Je podmienkou ucenia. Obsahuje procesy, vnemy, predstavy, pohyby city, myslienky,vztahy...


Proces pamatavania si ma fazy- 1. zapamatavanie 2.uchovavanie 3. vybavovanie 4.zabudanie. Ucenie- zmeny v prezivani, spravani cloveka v interakcii s prostredim.


V širšom slova zmysle sa ucenie chape ako nadobudanie , obohacovanie indiv. skusenosti pocas vyvinu jedinca, kt. zaroven ovplyvnuje jeho spravanie. V uzsom slova zm.


Sa ucenim rozumie cielavedome a systematicke nadobudanie vedomosti, navykov a zrucnosti ci foriem spravania, alebo osobnostnych vlastnosti. Druhy ucenia- asociacne-( na zaklade spojov medzi slovami biflovanie ), podmienovanim- (klasicke, operacne), riesenim problemu(vzhladom, postupnym odhalovanim vztahov) napodobnovanim.


Myslenie a inteligencia- myslenim poznavame podstatne vlastnosti veci, javov, nachadzame vztahy a zakonitosti. Je najvyssou formou poznavania, je narabanie s pojmami, najcastejsie sa charakterizuje ako proces riesenia problemov a vo vseobecnosti sa povazuje za najvyznamnejsi znak ci prejav ludskej psychiky. Riesenie problemov možno chapat ako hladanie prostriedkov na dosiahnutie ciela.


Myslenie- konkretne- (viazane na konkr. vec) abstraktne- (matematicke, narabanie s pojmami) Operacia myslenia- 1.analyza- rozkl. Celku na casti, 2. synteza- spajanie casti do celku 3. porovnavanie- hladanie podobnosti 4. zovseobecnovanie- zoskupovanie podla isteho poznatku 5. abstrakcia- vyclenenie podstatnych znakov.


Inteligencia- suvisi so schopnostou mysliet- predstavuje kapacitu primeraneho posobenia najma v novych situaciach, kde nestačia skúsenosti
















Pozitívna psychológia- motivácia, aktivácia, štádia...
Ťaháky-Referáty > Spoločenské vedy > Psychológiatlačiť|uložiťAutor: tomas282
Dátum: 28.11.2005
Jazyk: Slovenský jazyk
Počet slov: 2324
U človeka si všímame to čim sa vyznačuje z hľadiska zdravia choroby, pricom všetko má svoj význam. Zdravie aj choroba na niečo slúžia. Je dobre keď človek pozitivne vnima seba, čo može ovplyvnit udalosti, veri v svoju budúcnost, stastie, vsetko co suvisi s lepsim uplatnenim sa v praci aj v zivote. Sucastnost- prezivanie stastia a vrcholneho zazitku, zazitku prúdenia.



Vnimanie zažitku súčastnosti ma doležity vyznam, alebo vnimaniu min. ci buducich udalosti. Zažitky prudenia sa casto objavuju vo chvilach ked sme deti.
Zažitok prudenia pomaha cloveku precitit plnost zivota, preziva intenzivnu radost zo spojenia s inym clovekom, cinnostou, objektom so sebou samym, prirodou, ... Buducnost- optimizmus, nadej do buducnosti, osobitne sa zaujima o charakt. osobnosti, navracia sa k ludskym cnostiam, ako su pokora, skromnost,vdacnost mudrost, tolerancia, schopnost odpustat... orientuje sa na to co caka cloveka. Formovanie ľudskych cnosti- spojenie medzi citenim a racionalitou myslenia, zaujem o ludskeho ducha, spiritualitu osobnosti.


Výskum Czikszentmihalyiho- vyskum bol realizovany na ľudoch. Dane osoby nosia so sebou pocas jedneho týždna pager, ktory osemkrat za den v nepravidelnych intervaloch vydava signal. Pri kazdom signali ma osoba zapisat ako sa v danej chvili citi a co si prave mysli. Vysledky tymto postupom obohacovali poznatky o zazitku prúdenia.


Podľa vyskumu autora najlepsie momenty prezivaju ľudia vo chvilach pasivity, ked iba vnimaju, relaxuju, hoci to mozu byt pekne zazitky. Najhodnotnejsie chvile sa obycajne objavuju ked telesna alebo dusevna stranka cloveka dosahuje hranice svojich moznosti v dobrovolnom usili uskutocnit nieco tazke a cenne. Optimalny zazitok je teda niečo čomu možeme vytvoriť podmienky.







Zážitok prudenia

Je stavom vedomia, ked sa clovek uplne ponori do toho, co robi pricom vsetky ostatne pocity al. myslienky ostavaju mimo. Človek preziva harmoniu svojho tela a duse,kt. posobia bez namahy spolu a osoba ma pocit ze sa nieco mimoriadne deje. Charakt.- rovnovaha medzi tym co chcem urobit a vlastnymi zrucnostami, splyvanie cinnosti a vedomia, jasne ciele, spatna vazba, sustredenie sa na danu ulohu, usmernovanie seba sameho, strata sebavedomia, radost zo zazitku.


Výskum Fialovej- s prezivanim vlastneho telesneho bytia suvisi proces vnimania, uvedomovania si, hodnotenia vlastneho tela, kt. ovplyvnuje pocit zdravia, zivotnej pohody, celkovu aktivitu a vyvin cloveka vratane jeho kontaktov a vztahov. Z vyskumu kt. sa prevazne tyka ceskej populacie vyplyva ze v telesnom sebaponimani maju vyznamnu ulohu vzhlad, zdatnost zdravie cloveka. A) Spokojnost s vlastnym telom najvyraznejsie ovplyvnuje pohlavie a sportovanie. Vo vztahu k vlastnemu telu sa ako najproblemovejsia skupina javia dospele, silnejsie nesportujuce zeny.


Táto skupina je pravdepdobne najpristupnejsia reklamam a prostriedkom akehokolvek druhu, kt. slubujú zlepsenie telesneho stavu bez aktivneho usilia. B) Dalsou skupinou sa javia adolescentne dievcata so snahou po redukcii hmotnosti vyssim kalorickym vydajom (pohyb) a nizsim kalorickym prijmom(potravou) pri znacnych nedostatkoch vo vedomostiach o ucinnych pohybovych aktivitach a zdravej zivotosprave. C) celkove sportova aktivita sa popri pohlavi javi ako najdolezitejsi faktor v postoji k vlastnemu telu.


Aktivny ľudia spravidla ocenuju svoje telo, vzhlad, zdravie, vykonnost viac ako neaktivny jedinci, citia sa voci svojmu telu menej odcudzeni, povazuju telesny kontakt za prijemnejsi. So svojim sexualnym zivotom su spokojnejsi, povazuju sa za sebaistejsich a su extravertovanejsi ako ti neaktivny. Sebapoznavanie- v priebehu zivota cloveka sa vo vyvine jeho sebapoznavani objavuju viacere dolezite momenty. V rannom detstve ide o reflexiu jednoduchych aktov prezivania na nevedomej urovni, kt. postupne prerasta v coraz vedomejsi obraz seba sameho, svojej identity.


Od ranných vyvinovych stadii je sebapoznavanie pod vyraznym vplyvom prostredia, v kt. sa clovek zrkadli a kt. hodnotenie vyznamne ovplyvnuje uvedomovanie si hodnoty seba sameho. Za spoluucasti vyvinu kognitivnych schopnosti, najma myslenia, spolu s hlbsim prenikanim do vlastneho citoveho zivota ma clovek coraz vacsiu sancu opierat sa o vlastne sebahodnotenie, poznavanie hodnot ukrytych vo vlastnom vnutri a zit podla svojho vedomia.







Stadia vývinu
Prvých sedem rokov pred národe., novorodenec,dojca, batola, predskolak. Pred narodenim- clovek vyrasta v tele matky, jeho existencia je zavisla od toho co mu matka poskytne. V 2-3 mesiaci sa vytvaraju zaklady organov, prve pohyby, neskôr reflexne pohyb. Reakcie.


Novorodenec

Je štihly vacsinu casu spi, ma vyvinute vsetkz zakladne reflexy i zmyly. Vie prezivat bolest, jednoduche city, a ich opak. Je zavisly od starostlivosti prostredia.


Dojča
Uz je dieta pri dobrej starost. Baculate, posobi makko, este vacsiu cast dna prespi, znacnu cast energie mina na svoj vyvin, robi prve pokroky pri chodzi, zije vo vztahu s matkou.


Batola

Živšie reaguje na svet, vie sa pohybovat na vlastnych nohach, beha, zacina si uvedomovat svoje telo, je schopne lepsie drzat predmety, dokaze manipulovat s predmetmy aj s ludmi. vie si vynutit pozornost, rozvoj inteligencnych vlastnosti, uci sa jazdit na trojkolke, stavat kocky, obliekat sa, pocuvat ....


Predskolak

Dieťa sa vyzorovo meni, meni tvar, menia sa proporcie hlavy, trupu, koncatin. Ukoncuje sa rast mozgu, dalej len dozrieva, prestnost a istota pohybov. V jeho dennom zivote hraju bytosti zo snov, dieta sa nachadza v o svojom vlastnom svete, rado si vymysla, ma skreslene chapanie co sa prejavuje v mysleni i spravani. Ma vlastne predstavy o tele. Toto dieta je stale viazane na matku, rodinu, od jej citovej podpory. Pred vstupom do skoly by mal byt zrely v motorickom vyvine.


Aktivity

Aktivity tohto obdobia sluzia hlavne na telesny rast, rozvoj vnímania, tvorivosti ,fantazie, radost z pohybu...moznost volneho poh. , manipulacie s predmetmi,experimentovanie, hokejka na docahovanie puku, behanie za loptou, jazda na trojkolke, hry s kockami, gulôckami, cmaranie.predskolak ma rad rôzne hry, kt. maju volnejsie pravidla, jazda na bicykli, behat a kopat do lopty, hadzat loptu, chytat. V 6 roku zapaja cele telo do hodu a chytania, dokaze robit kombinovane pohyby, uplatnenie pohybov s detstkou fantaziou,vlozenie sa do aktivity.


Mladši škol. Vek

Nastáva rast, prestavba tela, nerovnomernost v raste kosti stazuje presnost pohybov, osvojovanie si zrucnosti. Neskor 9-11-12 rokov sa rast kostry spomaluje, rastie svalova sila, rast organov, krvny obeh, pluca sa menia, kooridnovanejsie pohyby. Fyzicky pohyb zakladom prezivania dietata, zdokonalenie citu pre rytmus, vnimanie hudby. Rast trvalych zubov, prve logicke operacie, bdobie rozvoja prakt. Inteligencie, osvojovanie si zrucnosti, schopnost pamatat si, osvojovanie si poh.


Zručnosti- skoky, splh, lezenie, zaklady sportov v prirode- lyzovanie, korculovanie... vstup do skoly kontakt s rovesnikmi, komunikacia, priatelstva, mensia zavislost od matky, sklony k tulaniu... vyvija sa i detske vnimanie seba, telo vnima viac ako objekt, rozlisuje organy ich funkcie... Aktivity- rozvoj motor. A psychomotor. Zrucosti, rozvoj telesnej a dusevnej zdatnosti prostr. hier a cviceni.vyznam cvicenia zamerany na isty vykon, Rytmicke hry a cvicenia- kracanie a tancovanie do rytmu basne, piesne, hudby.vhodne najma v zaciatkoch skolskej dochadzky, prisposobovanie sa na skolu. Učenie jazyka, citania a pisania. Atleticke disc- ulahcuje ich rast tela, podpora k pohybu,ventilovat napatie nahromadene v skole, dusevna aktivita.


Turistika- tuzba spoznavat prostredie, putovanie, rozvoj psych. A fyzickej zdatnosti, sebaovladanie. Plavanie- schopnost udrzat sa nad vodou. Sporty v prirode- narocnejsie podmienky, cyklistika, lyzovanie. Sportove hry- obdobie na ucenie neskor, zaujem o vybijanu, futbal, hokej, nohejbal, hry vytvaraju svet poluprace, alei superenia v skupine. Dospievanie- Puberta-obdobie disharmonie, objavovanie vonk. Znakov a aktivitu pohlav. Zliaz. Clovek fyzicky prudko rastie, pohyby su malo koordinovane, neohrabanost, lenivost, problemy v drzani tela, narocnych pohybov.


Rozmach schopnosti logicky mysliet, spekulovanie. Koncom puberty sa uroven inteligencie relativne stabilizuje, naladovost, citova labilita. Zacinaju sa prebudzat sexualne instinkty, zvysovanie svalovej sily, precitovanie svojho ja, presadenie sa vo svete mimo rodiny, kontakt s priatelmi rovesnikmi, hladanie svojho miesta, boj o svoju poziciu, konflikty. Putanie pozornosti dievcat, eroticke lasky, vnimamie vlastneho tela, vykonnost.


Adolescencia

Telesný zjav dospeleho, muz svalnatejsi, vacsie ramena, zena oblejsia, sirsia v bokoch,telesne proporcie sa stabilizuju, dozrievaju tel. funkcie.vyvin neprebieha uz sam od seba ale, clovek musi na nom pracovat, orientacia na koordinacne schopnosti, u dievcat- koordinacia, sila.


Maximálne hodnoty vykonnosti. Vlastný obraz o sebe, vedomie seba. Stotoznenie sa s najrozsirenejsim sposobom zivota, uspokojovanie potrieb, jedlo sex, zabava, erotika, fitnes rozvoj tela, cvicenie.niektory hladaju svoju vlastnu cestu, k pohybu krase, laske...obdobie hladania vlastnej identity, svojej zivotnej cesty... Aktivity- sluzia na ventilovanie, dosiahnutie vykonu, pomahaju najst seba sameho.


Atletika- realizovanie sa v behu, skokoch, stihla postava, pruzne slachy. Rozvijanie pruznosti v skokoch na môstiku, rychlost, Gymnastika- zaujem o trampolinu, preskoky akorobaticke skoky, zaujem o tanec, samostatnost, sebavedomie, rovnovaha... Bojove umenia- rozvija sa sila, sikovnost, prehlad, kt. su dolezite pre samostatny zivot. Clovek si musi svoje miesto vybojovat, zapas aj o vlastne sebavedomie.


Športove hry- umoznuju ucit sa ovladat loptu, puk a pod., predvidanie ako sa zvrtnu ako v realnom zivote. Vyznam kolektivne hry, uplatnenie kolekt. Vedomia. Celkovo mozno povedat ze dospievajucim sport prospieva i v sutaznej forme.problemy nastavaju vtedy ak ide o neprimeranu aktivitu, Skora zataz. Pri tlaceni do cinnosti casto, sportovci tuto cinnost zanechaju. Castokrat je problem dopimgu, zneuzitie dovery zo strany trenera....


Aktivácia

Predstavuje fyziologicky stav pripravenosti na cinnost, vysledok stavu vedomia, emocii a motivacie. Pri nepatrnej aktivacii je clovek nepozorny, ospaly, informacie zo zmyslovych organov sa neuvedomuju. Pri vysokej aktivacii dochadza k zaplaveniu podnetmi, kt. znemoznuju prim. Vyber a sposob znepokojenie. Optimalne prezivanie nastava na strednej urovni, znami je vztah medzi aktivaciou a vykonom. Optýmalny vykon dosahuje sportovec zvacsa ked sa neciti pod tlakom, vysoku a nizsku aktivaciu sprevadza nizsky vykon.


Može nastať aj situacia cim vyssia aktivacia tym vyssi vykon, ale v pripadoch ked ide o prezitie cloveka... Temperament- rozumieme istu vrodenu vzrusivost, ako vlastnost, kt. sa prejavuje aj vrodenou tendenciou k istemu citovemu ladeniu. Resp. nalade.podla J. Kagana sa uvadza ze existuju styri typy temperamentu- ostychavy, smely, melancholicky, optimisticky. Ostychavy a smely- zvysena citlivost, kt. suvisi s vyssou aktivaciu sympatika i sit. Pokoja.


V situácii mierneho stresu mozno u tychto deti badat dlhsietravajuce zrychlenie busenia srdca, mlcanlivost v skupine, zachvaty uzkosti, paniky... Melancholicky a optimisticky- negativne vnimanie sveta, k naladovosti, smutku, mrzutostik, uzatvaranie sa do seba, zivot plny problemov, sklon k depresii. Optimisticky maju prevazne radost zo zivota, dobru naladu su sebavedomejsi ... Napriek vrodenym sklonom existuje moznost ovplyvnovania tychto tendencii, pocas celeho zivota, najviac v detstve.




Motivácia

Prečo a načo clovek nieco preziva alebo robi. Motiv je to co cloveka tlaci alebo taha istym smerom. Aktivacia- vnutorna al. vonkajsia cinnost cloveka. Pud, instinkt- vrodena sila, tlak, pud zivota. Potreba- subjektivne prezivanie nedostatku. Prvotne a druhotne potreby. Postoj- tendencia priklonu- odklonu. Hodnota- vyznam niekoho, niecoho, kluc podla kt. clovek uspokojuje jednot. Potreby pred inymi.


Cieľ- predstava toho, co chcem dosiahnut. Hierarchia potrieb-1. zakladne potreby- potreba bezpecia, istoty, hlad, smad, sex, spanok,aktivita... 2. psychologicke potreby- ocenenia, nieco dosiahnut, byt schopny, uznanie, ucta, milovat, akceptovat..3. potreby sebarealizacie- vrcholov. Zazitky, extaza, spiritualna skusenost, vyuzitie potencialu...


Typy motivacie v sporte: vykonova m., motivacia pre radost z cinnosti, vonkajsia motivacia- odmena/trest. City- emocie- citenie je prezivanie spojene s uspokojovanim potrieb cloveka, jeho vztahmi k svetu a sebe. Pocitujeme pomocou 5 zmyslov. Vlastnosti citov- bipolarnost, prenos, nakazlivost, aktualnost, zmiesanost. Fyziologicke prejavy citov- zrenica, zaludok, creva, cievy- scervenanie, zblednutie, krk- tlak, adrenalin, cukor, dychanie, vodivost koze, husia koza, napatie svalstva.


Citove preživanie je uzsko spate s telom cloveka. Druhy citov- emocie su spojene s uspokojovanim zakladnych potrieb. Intelektualne( pri myslienkovej cinnosti- zvedavost, prekvapenie, nedovera..), esteticke(pri vnimani krasy- obdiv, uzas), moralne(pri kontakte so svedomim- dobro), zmyslu zivota(spojene s vyznamom existencie) k inym ludom-(v kontakte s ludmi- priatelstvo, laska, sucit, dovera, sympatia), sebe cit- laska, ucta k sebe(egoizmus, hedonizmus), k nezivym a ziv. Objektom- veciam, rastlinam, ...


Emocionálna iteligencia

1. Poznavánie vlastnych citov- sebavedomie, vedome rozoznavanie vlastnych citov, ucta a dovera k vlastnym citom, k vlastnemu smutku, radosti, strachu(problem alexithymie) 2.zvladnutie citov- schopnost ovplyvnovat svoje city, prisposobit ich situacii, napr. uspokojit sa, rozveselit, odlozenie uspokojenia na neskor a pod. vytvaranie podmienok pre zazitok prudenia. 3. vnimavost voci citom inych ludi- otvaranie sa prezivaniu inych ludi, vsimanie si ich potrieb, prezivanie sucitu s inymi, poskytovanie pomoci a pod.


Človek s vysokou EI- muz– travi dost casu s priatelmi, vie sa sustredit na cinnost, uvedomuje si vlastnu zodpovednost, je spokojny so sebou, prostredim, ma bohaty emocion. Zivot. Zena- je asertivna, otvorene a priamo prejavuje city, ma pozitivny vztah k sebe, zije spolocensky, dobre zvlada stres,...


Hnev, agresia

Je reakcia vedomia na urcity stav.
Typy agresie- 1.nepriatelska- hnev, zamer poskodit, akekolvek prostriedky 2. bojovnost- zdrava agresia- prebytok energie, bez zameru poskodit, primerane prostriedky v ramci fair play. 3. instrumentalna agresia- bez hnevu, zamer vyhrat, akekolvek prostriedky, za svojim cielom aj cez mrtvoly. Ked nechame volny priebeh svojmu hnevu- katarzia. Ma dve urovne- liecivy ucinok a ked ju pouzivame casto stavaju sa z nas ludia, kt. su naplneny hnevom. S hnevom sa treba ucit pracovat. Pocitovanie a citenie- pocitujeme jednot.


Kvality alebo vlastnosti, pocitovanie prebieha pomocou 5 zmyslov, pocit je viazany na jednot. Kvality Vnimanie-vznika spojenim pocitov, uvedomovanie si viacerych vlastnosti, suhrn kvalit. Druhy vnimania- tvaru, priestoru, pohybu, casu, ludi, Zrakove klamy. Iluzie-zmyslovy podnet vysvetleny inak, vnem kreslenych predstav. Halucinacie- obrazy prezivane ako vnemy.


Predstavy- obrazy objektov, javov, ktore v danej chvili vnimame: predstava spomienkova, predstava fantazijna. Typy predstavivosti podla zmyslov-zrakovy,sluchovy, pohybovy, zmiesany. Pozornost a stavy vedomia- je psychicky stav bdelosti, prejavuje sa v zameranosti a sústredenosti vedomia na objekty, javy.


Vlastnosti- koncentracia, intenzita, rozdelenie, stalost. Pozornost – umyselna, neumyselna. Cinitele od kt. zavisi pozornost- vnutorne- (stav tel., psych., zaujmy..) vonkajsie- (vlastnosti podnetov- sila, novost...) Vigilancia- dlhodoba pozornost Stavy vedomia- vedomie stav pozornosti, pri ktorom sa v danej chvili sústredime na cast toho, co prezivame, robime 1. stav pozornosti a) psychicke a fyz. napatie b) koncentracia mysle, fyzicke uvolnenie- relaxacia 2. stav znizenej pozornosti- a)bdele snenie- uvolnena mysel, bezna kontrola tela pri nenarocnej al. automatickej.


Činnosti. b) prechod medzi bdenim a spankom- uvolnena mysel aj telo. 3. stav spanku- lahky spanok, prebiehajuca relaxacia tela, hlboky sp.- stala kontrola tela, spanok rem- rychle poh. Oci, snivanie- paradoxny spanok. 4. prechod medzi zivotom a smrtou.


Pamat a ucenie- vyznam pamati je uvedomovanie si poznatkov, skusenosti, kt. clovek ziskal, kt. sa naucil. Je to schopnost prijimania ukladania a vybavovania minulych skusenosti a zazitkov. Je podmienkou ucenia. Obsahuje procesy, vnemy, predstavy, pohyby city, myslienky,vztahy...


Proces pamatavania si ma fazy- 1. zapamatavanie 2.uchovavanie 3. vybavovanie 4.zabudanie. Ucenie- zmeny v prezivani, spravani cloveka v interakcii s prostredim.


V širšom slova zmysle sa ucenie chape ako nadobudanie , obohacovanie indiv. skusenosti pocas vyvinu jedinca, kt. zaroven ovplyvnuje jeho spravanie. V uzsom slova zm.


Sa ucenim rozumie cielavedome a systematicke nadobudanie vedomosti, navykov a zrucnosti ci foriem spravania, alebo osobnostnych vlastnosti. Druhy ucenia- asociacne-( na zaklade spojov medzi slovami biflovanie ), podmienovanim- (klasicke, operacne), riesenim problemu(vzhladom, postupnym odhalovanim vztahov) napodobnovanim.


Myslenie a inteligencia- myslenim poznavame podstatne vlastnosti veci, javov, nachadzame vztahy a zakonitosti. Je najvyssou formou poznavania, je narabanie s pojmami, najcastejsie sa charakterizuje ako proces riesenia problemov a vo vseobecnosti sa povazuje za najvyznamnejsi znak ci prejav ludskej psychiky. Riesenie problemov možno chapat ako hladanie prostriedkov na dosiahnutie ciela.


Myslenie- konkretne- (viazane na konkr. vec) abstraktne- (matematicke, narabanie s pojmami) Operacia myslenia- 1.analyza- rozkl. Celku na casti, 2. synteza- spajanie casti do celku 3. porovnavanie- hladanie podobnosti 4. zovseobecnovanie- zoskupovanie podla isteho poznatku 5. abstrakcia- vyclenenie podstatnych znakov.


Inteligencia- suvisi so schopnostou mysliet- predstavuje kapacitu primeraneho posobenia najma v novych situaciach, kde nestačia skúsenosti



ako to funguje?

Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Vírus v počítači je niečo, čo by každý z nás rád nezažil. Pretože vírus dokáže narobiť naozaj veľké problémy a v najhoršom prípade úplne znehodnotiť všetko, čo sa v počítači alebo notebooku nachádza. Najvhodnejším riešením je mať nainštalovaný kompletný a ...
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nez ...
Ako funguje svetová ekonomika
Ako funguje svetová ekonomika
Merkantilizmus je prvé novodobé ekonomické učenie ktorého pointou je silná vláda a rozsiahla regulácia hospodárskej aktivity. Jeho vznik sa datuje v rozmedzí 16. – 17. storočia v ktorom bol na prvom mieste ešte obchodný kapitál. Merkantilizmus sa zrodil ...
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejn&eacut ...
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Princíp camery obscury objavil Aristoteles už v r. 350 pred Kr., ale na prvý kompaktný digitálny fotoaparát sme si museli počkať až do konca minulého storočia, kedy začal takzvaný boom týchto druhov ...
Ako funguje astronómia 1.časť
Ako funguje astronómia 1.časť
Stonehenge je veľmi známamonumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských ...
Kto bol Charlie Chaplin?
Kto bol Charlie Chaplin?
Od smrti večného tuláka Charlieho uplynulo už 33 rokov, no on tu zostáva s nami i naďalej. Vo filmovom priemysle pôsobil pol storočia, a to v úlohe herca, scenáristu či producenta a jeho meno sa vrylo do pamät ...
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť  Najlepšie tímy
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť Najlepšie tímy
Ferrari,  Mc Laren, Williams,  Bar, Jaguar, Jordan, Minardi, Renault, Sauber, Toyota, Benetton, Brabham, BRM, Cooper, Lotus, Matra, Tyrrell, Vanwall, Alfa – Romeo, Arrows, Hesketh, Honda, Lancia, Ligier, March, Maserati, Mercedes, Penske, ...
Ako funguje homeopatia?
Ako funguje homeopatia?
Princíp similia similibus curentur, teda podobné sa lieči podobným, jeden zo zákonov  homeopatie, poznal Hippokrates  už v 4. st. p. n. l. Homeopatia ako samostatná alternatívna liečebná met&oacut ...
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
 Pod pojmom využívanie geotermálnej vody na Slovensku si určite každý z nás ako prvé vybaví termálne kúpaliská. No toto nie je jediný potenciál geotermálnej vody. Vyu ...