História poroty
História poroty siaha až do doby temna v Anglicku. Anglosasi boli ovplyvnení právom Dánov, od ktorých prebrali inštitút dvanástich barónov v jednom okrsku, ktorí mali vyšetrovať zločiny bez zaujatosti. Takéto poroty sa od dnešného typu líšili tým, že sa o prípade informovali sami (self-informing), nie prostredníctvom súdu.
Porotný systém zdokonalil kráľ Henrich II.. Podľa tejto reformy sa spory o pozemky mali riešiť prostredníctvom dvanástich slobodných mužov. Takisto zaviedol inštitút tvz.veľkej poroty tvz.Clarendonským nariadením, podľa ktorého porota tvorená slobodnými mužmi mala vyšetrovať zločiny vo svojej stotine (správna jednotka) a obvineného vydať putovnému sudcovi, ktorý sa pohyboval v stotine medzi jednotlivými obvodmi. Obvinený porotou bol súdený na základe ordálií, v roku 1215 sa však účasť duchovenstva z týchto tvz.božích súdov vylúčila, čím ordály stratili svoj zmysel. Odvtedy bolo len úlohou poroty rozhodovať o vine či nevine takisto ako aj o obvineniach. Napokon sa inštitút poroty stal aj súčasťou Veľkej listiny slobôd (1215), podielala sa na vyšetrovaní jednotlivých prípadov až do 17.storočia.
S rozmachom kolónií sa anglické právo dostalo do mnohých kútov sveta, americký právny systém stojí doslova na pilieroch anglického práva. Pochopiteľne, súčasťou právneho systému USA sa stala aj porota. Napriek tomu, americkí kolonisti nemali dobré skúsenosti s anglickým právom, ktoré im v súdnych sporoch prinieslo mnoho nevýhod. Už Zákonník slobôd zo štátu Massachutes z roku 1641 im preto zaručoval rýchly proces s porotou a obhajcom. Po vyhlásení nezávislosti, veľa štátov zaručovalo takéto práva vo svojich ústavách. VI.dodatok Ústavy USA obsahuje klauzulu: ”V každom trestnom procese má obžalovaný právo na rýchle a verejné prejednanie pred nestrannou porotou štátu a obvodu, v ktorom mal byť trestný čin spáchaný a ktorému je podľa zákona príslušný”.
Všeobecná charakteristika poroty
Pri porote sa však vždy jedná o prvok laickej verejnosti pri výkone súdnictva, porotu možno charakterizovať ako skupinu občanov, ktorej úlohou je samostatne, bez prítomnosti sudcu, na základe videného súdneho procesu a podľa najlepšieho vedomia a svedomia jej členov rozhodnúť, či obžalovaná osoba postavená pred súd je alebo nie je vinná zo spáchania prejednávaného trestného činu. Spôsob ustanovenia poroty a počet jej členov je určený zákonom a je de facto rozdielny v každom štáte USA, pričom ich počet sa pohybuje od 6-15, v Kanade a Anglicku je ich počet stanovený na 12.
Porotcovia sa vyberajú na základe buď voličskému zoznamu alebo podľa zoznamu držiteľov vodičského preukazu z daného obvodu. Takýto zoznam s počtom asi 200-300 mien zostavuje šerif, z toho asi 50 občanov je predvolaných na súd, aby sa z nich vybrala porota pre konkrétny prípad. Prokurátor a obžalovaný, alebo jeho obhajca, môžu namietať ľubovoľný počet z predvolaných občanov. Aby obe, proti sebe stojace strany mohli znášať podobné námietky, majú možnosť klásť za prítomnosti sudcu občanom-kandidátom otázky, aby sa dozvedeli o prípadnej zaujatosti kandidáta na porotcu v konkrétnom prípade. Ak má potenciálny porotca o danom prípade isté poznatky, je pravdepodobné, že bude z kandidátov vylúčený.
Výber poroty je relevantný pre obe strany, pretože ich cieľom nie je len naplniť ústavnú požiadavku nestrannosti porotcov, ale aj aby výber strany vyhovoval ich predstavám. Napokon sa z občanov, voči ktorým neboli vznesené námietky o zaujatosti, vylosuje potrebný počet porotcov, ktorí za asistencie súdneho úradníka zložia sľub prísahou. Takéto podmienky platia pre trestné procesy, ktorých prejednanie majú v právomoci federálne súdy. Ak by sa páchateľ chcel vzdať práva na súdny proces s porotou, musí mať súhlas sudcu aj prokurátora. V praxi sa totiž často stáva, že obžalovaný sa vzdáva tohto práva, v takom prípade je jeho prípad prejednávaný rovnako, avšak bez poroty, teda rýchlejšie a jednoduchšie.
Porota zúčastnená na procese nemá právo zasahovať do súdneho procesu a len v niektorých štátoch USA môžu klásť so súhlasom sudcu otázky. Jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu je nestrannosť poroty, t.j. že ešte pred zasadnutím na porotcovskú lavicu sú minimálne oboznámení a ovplyvnení s poznatkami o danom trestnom procese a obžalovanom, napr.porota nemôže mať ani informáciu prípadnom zázname obžalovaného v registri trestov.
S osobitným postavením poroty v americkom súdnom systéme úzko súvisí aj osobitné postavenie sudcu – ide totiž o reálne rozdelenie kompetencie v rozhodovacej činnosti medzi sudcu profesionála a neprofesiálnym laickým prvkom. Spoločné však majú to, že sudca riadi súdny proces bez predchádzajúcej znalosti o prípade a obžalovanom, obdobne ako porota., dokonca sa nezaoberá ani vyšetrovacím spisom, narozdiel od sudcov kontinentálneho systému. Po skončení dokazovania však musí porote zosumarizovať celý prípad – musí im vysvetliť základné znaky trestného činu, na základe ktorého bola obžaloba podaná, teda objasniť znaky naplnenej skutkovej podstaty, aby mohla porota rozhodnúť, takisto ako aj isté poľahčujúce či priťažujúce okolnosti. Sudca však porote nemôže dať ani odporúčanie, ako by mala rozhodnúť.
Porotcovia rozhodujú o vine alebo nevine tajne, bez prítomnosti iných osôb. Ak majú v niektorých otázkach nejasno, môžu sa vrátiť do súdnej siene na ich objasnenie, takisto majú k dispozícii všetky potrebné materiály. Pri najzložitejších prípadoch môže rozhodovanie poroty trvať aj niekoľko dní, spravidla je to však niekoľko hodín. Ak rozhodovanie trvá niekoľko dní, sudca ich poučí, že o danom prípade nemôžu s nikým hovoriť, v istých prípadoch musia porotcovia spoločne zotrvať v hoteli. Ak by sa stalo, že porotca prehovorí o prípade s treťou osobou, dopúšťa sa trestného činu.
Po rozhodovaní sa porota vracia späť do súdnej siene, jej rozhodnutie musí byť jednomyseľné. Jej uznesenie môže byť trojaké: porotcovia sa nezhodli na záverečnom verdikte – konanie je ukončené, k jeho opätovnému prejednaniu dôjde, ak prokurátor znova podá žalobu, obžalovaný je nevinný – súd musí verdikt poroty akceptovať a obžalovaného prepustiť, obžalovaný je vinný – v tom prípade sudca uloží sankciu, resp.trest.