Podnik a podnikanie
Podnikanie
Podnikanie sa v rámci vývoja ekonomickej teórie chápalo na jednej strane ako vlastnosť človeka schopného vyrábať výrobky a poskytovať služby a nadaného inovovať, motivovať a vytvárať určité príležitosti na rozvoj výrobnej ale aj celkovej hospodárskej činnosti.
Z druhej strany sa podnikanie chápe ako cieľavedomá činnosť, ktorej výsledkom je rozvoj trhovej ekonomiky a v konkrétnej podobe sú výsledkom podnikania výrobky a služby.
Podnikateľ
Nositeľom podnikanie aj ako vlastnosti a aj ako činnosti je podnikateľ, ktorý vkladá finančné ale aj materiálne zdroje do činnosti, ktorá je jeho podnikateľskou aktivitou a nesie za túto činnosť zodpovednosť aj bezprostredné riziko.
Manažér
Od pojmu podnikateľ musíme odlíšiť pojem manažér, ktorý riadi všetky podnikové činnosti a je predstaviteľom podniku vo vzťahu k ostatným zamestnancom.
Podnikanie
Podnikanie podtom vytvára, hľadá a nachádza podnikateľské faktory a snaží sa o ich efektívne zhodnotenie. Ťažiskom manažmentu je konkrétna realizácia podnikateľských aktivít racionálnym riadením vo vnútri podniku i vzhľadom na okolie podniku.
Predpoklady podnikania
Pre realizáciu podnikania musia byť vytvorené z hľadiska štátu ale aj samotného podnikania určité podmienky, čiže predpoklady. Členíme ich do dvoch základných skupín a to na:
- objektívne predpoklady
- subjektívne predpoklady
Objektívne predpoklady vzhľadom na ich dvojaký charakter sú dané vonkajšou a vnútornou podnikavosťou. Vonkajšia podnikavosť znamená vytváranie podnikateľského konkurenčného prostredia zo strany štátu. Vnútorná podnikavosť znamená využívanie ekonomických príležitostí, ktoré trhová ekonomika poskytuje.
Subjektívne predpoklady vyplývajú z osobnostných charakteristík, alebo čŕt podnikateľa, kde medzi prioritné patria:
1. potreba presadiť sa – táto potreba prechádza dokonca do nutnosti presadiť sa v konkurenčnom boji o určitú podnikateľskú aktivitu
2. schopnosť podstupovať riziko – znamená mať pozitívny postoj – ochotu riskovať
3. pozitívna predstava o sebe – priaznivé zhodnotenie všetkých silných a slabých stránok podnikateľa
4. iniciatívnosť a nezávislosť
5. schopnosť riešiť problémy
6. optimistický pohľad na budúcnosť
7. kladenie náročných cieľov, ktoré do značnej miery by mali byť kvantifikovateľné
8. mať prirodzenú autoritu
Podnikanie z právneho hľadiska
Podnikanie sa v zmysle obchodného zákonníka chápe ako sústavná, cieľavedomá a samostatná činnosť vykonávaná vo vlastnom menom na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Za subjekty podnikania v zmysle obchodného zákonníka sa považuje podnikateľ (FO al. PO), ktorý:
- je zapísaný v OR
- podniká v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní, čiže na základe živnostenského oprávnenia, ktorým môže byť živnostenský list alebo koncesná listina.
- podniká na základe osobitných právnych predpisov
- osoba, ktorá uskutočňuje, realizuje poľnohospodársku výrobu
Podnik
Základným podnikateľským subjektom je podnik.
Podnik vymedzujeme na základe znakov, ktorými sa odlišuje od ostatných subjektov trhu.
Nemecký ekonóm Gattenberg rozčlenil tito znaky do dvoch veľkých skupín, ktoré sú charakteristické pre podniky vo všetkých typoch ekonomík. Sú to systémovo-indiferentné alebo všeobecné znaky a druhú skupinu tvorie znaky systémovo-diferentné alebo špecifické.
Sú iné pre príkazovú ekonomiku a iné pre podniky v trhovej ekonomike.
Všeobecné znaky podniku
- kombinácia výrobných faktorov
- princíp hospodárnosti
- princíp finančnej rovnováhy
Kombinácia výrobných faktorov predstavuje takú kombináciu výrobných faktorov, pri ktorej sa dosiahne ich maximálne ekonomické zhodnotenie, čiže maximálny výstup konkrétneho procesu podniku
Princíp hospodárnosti zahŕňa v sebe dve zložky a to účelnosť a účelovosť. Cieľom podniku je aby vyrábal výrobky požadované trhom, čiže aby vyrábal účelne (všetky podnikové výrobné faktory musia byť vynakladané účelovo, čiže úsporne ale nie na úkor kvality). Princíp hospodárnosti sa sleduje prostredníctvom ukazovateľov zisku a rentability.
Princíp finančnej rovnováhy - jeho podstatou je že podnik musí byť schopný spĺňať svoje záväzky v ktoromkoľvek okamihu. Tento princíp je kvantifikovateľný prostredníctvom ukazovateľa likvidity jednotlivých stupňov.
Špecifické znaky podniku v trhovej ekonomike
- princíp súkromného vlastníctva - tento princíp je spojený je spojený s tým s tým, že majiteľ kapitálu v akejkoľvek podobe si vyhradzuje právo na disponovanie s ním a na jeho použitie na účely podnikania
- princíp autonómie - znamená slobodu podnikania čiže podnik je nezávislý, svoje výrobné a odbytové plány si vypracuváva na základe trthových vzťahov a bez zásahu štátu
- princíp ziskovosti - tento má tendenciu k maximalizácii zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu. Aj tento ukazovateľ sa sleduje predovšetkým prostredníctvom zisku a rentability
Špecifické znaky podnikov v príkazovej ekonomike
- princíp spoločenského vlastníctva - podnikové výrobné faktory sú predmetom celej spoločnosti a tým vzniká spoločný nárok na spolurozhodovanie o ich použití
- princíp nadriadeného orgánu - vychádza z predpokladu, že verejné, čiže štátne podniky sú riadené orgánmi štátu a jednotlivé podniky pri tvorbe svojich plánov vychádzajú z požiadaviek štátu
- princíp plánovitého riadenia - správanie podniku je založené na plnení štátneho plánu, čiže plánu určených výkonov
Podnik na základe uvedených znakov môžeme definovať ako ekonomickú a právne samostatnú jednotku založenú za účelom podnikania.
- ekonomická samostatnosť sa prejavuje v nezávislom rozhodovaní o majetku a činnosti podniku pri zachovaní platných právnych noriem
- právna samostatnosť umožňuje podniku vstupovať do právnych zväzkov s ostatnými podnikovými subjektami, čím sa podnik stáva nositeľom práv a povinností v oblasti zmluvných vzťahov
- za najcharakteristickejšiu črtu podniku sa považuje kombinácia výrobných faktorov bez ktorých nie je možné realizovať transformačný proces v žiadnom type podniku
- podnik z hľadiska obchodného zákonníka definuje podnik ako súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania
Okolie podniku
- podnik existuje v určitej priestorovej a časovej realite
- s niektorými prvkami predovšetkým priestoru je veľmi úzko spojený a tieto prvky upravujú, ohraničujú, ale aj vytvárajú jeho činnosť
- súhrn prvkov prostredia s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe sa nazýva okolím podniku
- okolie môže mať charakter všeobecného, ale aj špecifického okolia
Všeobecné okolie podniku
- vychádza z faktorov, ktoré pôsobia na všetky typy podnikov, všetkých odvetví národného hospodárstva
- tieto faktory môžeme rozdeliť do štyroch sektorov:
1. makroekonomický sektor - v rámci neho sa sleduje vývoj celého národného hospodárstva prostredníctvom makroekonomických ukazovateľov HDP,ČDP,HNP,ČNP, ale aj ukazovateľov zamestnanosti, produktivity práce...
2. technologický sektor - predstavuje vplyv rýchlo sa rozvíjajúcich technológií a ich životného cyklu na technológie používané v podnikoch. Vo vzťahu k nemu musia podniky sledovať priebeh životného cyklu vlastných technológií aby postupne bolo možné zavádzať nové technológie a predišlo sa tým vzniku krízy
3. politicko-právny sektor - zahŕňa skúmanie politických vplyvov na vývoj trhu ako aj na všetky opatrenia dané hospodárskou politikou štátu
4. sociálno-kultúrny sektor - faktory daného prostredia práve z oblasti tohto sektora sú veľmi ťažko kvantifikovateľné a preto je nutné podchytiť všetky významné demografické znaky prevládajúce hodnotové zmeny a vzory ktoré pôsobia na vedomie spoločnosti
- pôsobenie uvedených sektorov na podnik sa prejavuje prostredníctvom prvkov všeobecného okolia podniku
- týmito prvkami sú:
1. štát
- pôsobí na podniky svojou zahraničnou politikou
- z hľadiska vnútornej politiky štát právnymi normami upravuje podnikanie (OZ, zákon o živ. podnikaní, zák. o dani z príjmu...)
- dôležitou zložkou vnútornej politiky štátu je jeho hospodárska politika zložená z nasledujúcich zložiek:
• fiškálna politika, ktorá upravuje výšku daní, odvodov, ciel, usmerňuje toky verejných financií, výška dotácií a subvencií
• monetárna politika reguluje množstvo peňazí v obehu, čím zabraňuje inflácii reguluje devízovú politiku, určuje výšku poskytovania úverov a stanovuje úverové podmienky a riadi vývoj meny
• štruktúrna politika orientuje všetky výrobné zdroje do tých odvetví národného hospodárstva, ktoré sú z celo-spoločenského hľadiska efektívne orientované na financovanie domácich surovín, alebo rozvoj služieb pre ktoré máme podmienky
• politika zamestnanosti a sociálna politika – je cieľom je sledovanie vývoja zamestnanosti, vytváranie možností nových pracovných miest, určovanie výšky podpôr v nezamestnanosti ako aj výšky sociálnych dávok
• vedecko – technická politika – vzhľadom na celosvetové trendy vývoja vo vlastných podnikových centrách alebo v štátnych výskumných ústavoch
• politika životného prostredia, ktorej cieľom je vytvorenie trvalo udržateľného životného prostredia pre budúce generácie a odstránenie škodlivých vplyvov niektorých druhov podnikov na životné prostredie
2. obce a mestá
- zabezpečujú produkciu verejných statkov a pozície tzv. malej infraštruktúry (miestnej) a sú zároveň predstaviteľmi mocenských štruktúr na území určitého regiónu
- môžu podporovať, ale aj brzdiť určité ekonomické aktivity, napríklad z ekologických dôvodov, zamestnanosti…
- v podnikoch tiež môžu vidieť zdroj príjmov do vlastných rozpočtov
3. dodávatelia
- predstavujú zdroje vstupov do transformačného procesu podniku
- rozhodujúci je ich počet a kvality
- čím viac sa zvyšuje kvalita vstupov, tým viac kvalitnejšie sú výstupy podniku
- dodávatelia musia spĺňať podmienku včasnosti, kvality, ceny, prísunu na stanovené miesto a ostatných obchodných podmienok
4. odberatelia
- predstavujú ich tak domácnosti z hľadiska konečnej spotreby, ako aj iné subjekty trhu z pozície výrobnej spotreby
- determinujúcou podmienkou podniku je ich platby schopnosť v stanovenom čase
5. finančné inštitúcie
• Banky – vedú účty podnikov, majú možnosť poskytovať úvery
• Poisťovne – bežné poistene škôd, krádeží majetku, osôb, rizika pri určitých druhoch podnikania, poistenie zahranično-obchodných operácií
• Leasingové spoločnosti – majú možnosť poskytovať prenájom výrobných zariadení a technológií buď formou bežného, alebo finančného leasingu
6. konkurencia
- ohraničujú potenciál zisku a celkovej prosperity podniku
- na podnik majú negatívny ale aj pozitívny vplyv
- negatívny vplyv vyplýva z určenia hornej hranice ceny výrobkov daného výrobku
- pozitívny vplyv sa prejavuje v nutnosti zvyšovať kvalitu technológií aj výrobkov podniku
7. verejnosť
- vytvára image podniku, ktorý si podnik u nej buduje predovšetkým riešením otázok zamestnanosti ochrany a tvorby životného prostredia, napĺňania sociálnych cieľov v oblasti regiónu a podobne
Medzi podnikom a prvkami existuje viacero druhov väzieb:
vertikálne
horizontálne
Vertikálne:
- majú v značnej miere charakter mocenských vzťahov pretože v nich prevažujú vzťahy štátu, obcí a miest
- štát, obce a mestá predstavujú zo svojej pozície vo vzťahu k podniku ekonomické centrum, ktoré reguluje ekonomickú stabilitu a vytvára legislatívne podmienky pre rozvoj podnikania
Horizontálne:
- predstavujú väzby podniku k ostatným podnikateľským subjektom, predovšetkým odberateľov a dodávateľov
- môžu mať charakter obchodných vzťahov, ktoré vznikajú na základe rôznych druhov zmlúv (kúpna zmluva, leasingová zmluva…)
- ostatné prvky vytvárajú pre podnik tzv. partnerské a konkurenčné väzby v závislosti od ich postavenia k podniku
- všetky tito väzby majú charakter obchodných, finančných, ale aj informačných väzieb podniku
- zo všeobecného okolia podniku vychádza špecifické okolie podniku zahŕňajúce faktory, ktoré vplývajú na konkrétny podnik v konkrétnom čase a v oblasti jeho pôsobenia
- pod oblasťou môžeme rozumieť odvetvie národného hospodárstva ale aj určité územie, kde sú zhromaždené výrobné faktory, spotrebitelia, respektíve dodávatelia
- každý podnik vzhľadom na svoj charakter má isté špecifické okolie
- na okolie do značnej miery vplývajú vývojové tendencie sv. okolia podniku
34 – 35 KNIHA UČIŤ !!!
Cieľ podniku
- je veličinou budúcnosti a je jednou z rozhodujúcich úloh manažmentu podniku
- vypovedá o takom budúcom stave podniku, jeho vstupoch, transformačnom procese a výstupoch, ktorý je potrebné v budúcnosti dosiahnuť
- vzhľadom na dôležitosť stanovenia cieľa musí byť každý subjekt rozhodovaného procesu v podniku zainteresovaný na jeho tvorbe a oboznámený s predpokladmi, ktoré cieľ determinujú
- tvorba cieľa vychádza tak z motívov ľudského správania sa ako aj za špecifických motívov jednotlivých záujmových skupín
- motívy ľudského správania sa sú vlastné, pre všetky subjekty zapojené do činnosti podniku a vychádzajú zo stanovenej hierarchie
- takáto hierarchia vychádza od fyziologických potrieb cez potreby istoty, sociálne potreby, z rebríčka hodnôt a z toho vyplývajúce potreby sebarealizácie
- za špecifické motívy jednotlivých záujmových skupín považujeme tie, ktoré vyplývajú z uznávania určitých kolektívnych hodnôt
- z tohto dôvodu musíme záujmové skupiny rozdeliť na interné a externé
Interné záujmové skupiny:
- tvoria zamestnanci a vlastníci v personálnych spoločnostiach;
- zamestnanci, vlastníci a manažéri v kapitálových spoločnostiach
Externé záujmové skupiny:
- považujeme za ne prvky okolia podniku
Interné a externé záujmové skupiny môžu prestavovať rôznorodé záujmové sklady, resp. aj ich vplyv na tvorbu podnikového cieľa môže mať rôznu intenzitu.
Výsledkom formulácií požiadaviek záujmových skupín je vytvorená množina podnikových cieľov, ktorá tvorí základ stratégie podniku. Stratégia podniku hovorí o spôsobe realizácie určitej podnikateľskej aktivity. Táto podnikateľská aktivita má svoj základ vo víziám čiže predstave v ktorej je vyriešená základná triáda ekonomických problémov – čo, ako, pre koho.
Klasifikácia cieľov podniku
- vzhľadom na to, že množina podnikových cieľov je značne rôznorodá, musia byť stanovené určité klasifikačné kritériá pre ich hlbšie skúmanie
- patria k nim:
1. obsah cieľov – vzťahuje sa buď k ich ekonomickému alebo sociálnemu obsahu a tak aj ciele členíme na sociálne a ekonomické
ekonomické :
• výkonové
• finančné
• výsledkové
sociálne:
- ciele orientované na spoločnosť
- ciele orientované na zamestnancov
2. rozsah pôsobnosti cieľov:
- ciele podniku ako celku
- ciele vnútropodnikových jednotiek (závody, dielne, divízie, štáby…)
- ciele jednotlivých podnikov alebo funkčných oblastí (nadväzujú na fázy transformačného procesu (zásobovanie, personalistika investície výroba, odbyt…))
3. hierarchia cieľov:
- člení ciele z hľadiska ich významu
- je základom stratégie podniku
- v konkrétnej podobe ide o: vrcholový, základné, pomocné
- tieto tvoria vo svojej hierarchii strom významovosti cieľov
- za vrcholový, čiže prioritný cieľ podniku sa v trhovej ekonomike považuje dlhodobá prosperita, dlhodobá maximalizácia zisku, dlhodobé dosahovanie trhovej pridanej hodnoty, ktoré zvyšuje samotná hodnota podniku
4. Časové hľadisko:
- dlhodobé – strategické
- krátkodobé – taktické
5. z hľadiska rozsahu:
- maximalistické
- minimalistické
6. z hľadiska vzájomných vzťahov alebo vzájomného pôsobenia:
- identické ciele (rovnaký vplyv)
- komplementárne (navzájom dopĺňajúce sa ciele, ktoré sa z hľadiska vrcholového cieľa podporujú)
- konkurenčné – sú navzájom vylučujúce sa – pôsobia protichodne z pozície vrcholového cieľa
- indiferentné – navzájom nezávislé
Životný cyklus podniku
predstavuje obdobie od vzniku podniku až po jeho zánik a rozumieme pod ním tiež priebeh jednotlivých fáz pôsobenia podniku
- samotný životný cyklus, ale aj jeho fázy môžu mať rôznu dĺžku trvania, u niektorých podnikov sa určité fázy vôbec nemusia vyskytnúť
- v životnom cykle sa odrážajú výrobno – technické, ekonomické ako aj právno – organizačné aspekty podnikateľskej činnosti
- môžeme ho znázorniť prostredníctvom krivky
Q
opátovný rast
založenie a vznik rast stabilizácia kríza úpadok a zánik
- na x – ovej osi je časový faktor čiže dĺžka období jednotlivých fáz
- na y – ovej osi je objemový faktor za ktorý môžeme považovať výšku ZI, T, Q výrobnej kapacity, celkové príjmy …
Založenie a vznik podniku
- založenie podniku predpokladá vysokú, dynamickú podnikateľskú aktivitu, ktorej cieľom je dosiahnutie prosperity podniku
- základom pre založenie podniku je vypracovanie podnikateľského projektu a vyriešenie otázky lokalizácie podniku
- podnikateľský projekt sa skladá:
• podnikateľský zámer
• zakladateľský rozpočet
• spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva, resp. zakladateľská listina
Podnikateľský zámer
- je základom pre prípravu a následne aj postupnú realizáciu rozhodnutí o voľbe cieľov a dosiahnutí podnikateľskej aktivity
- na to aby podnikateľský zámer skúmal svoju úlohu, musí obsahovať nasledovné zložky:
1. význam (zdôvodnenie zámeru) – predstavuje stručnú charakteristiku účelu založenia podniku a základnú koncepciu jeho činnosti
2. stanovenie sústavy podnikových cieľov, ide predovšetkým o obsahovú náplň cieľov a ich usporiadanie z hierarchického hľadiska
3. rozbor trhových podmienok – ide o rozbor tak z hľadiska územia, ako aj segmentov trhu – budúci spotrebitelia v konkrétnej štruktúre, ako aj z hľadiska charakteru samotných výrobkov
4. rozbor podmienok pre zabezpečenie výroby výrobku alebo poskytovania služieb. Ide o odhad potrebných zdrojov predovšetkým zdrojov surovín, materiálu, strojov a zariadení a technológií, vrátane prepočtu ich potrieb a výrobnej kapacity, taktiež je potrebné odhadnúť počet zamestnancov v požadovanej kvalifikačnej štruktúre
5. marketingové rozbory – predstavujú spôsoby získavania zákazníkov, prácu so zákazníkmi a rozbor jednotlivých spôsobov predaja výrobkov
6. organizačné a personálne zabezpečenia – ide o vhodné usporiadanie všetkých organizačných aj výkonných procesov v podniku a ich zachytenie v organizačnej štruktúre. Takto musí byť detailizovaná až na konkrétne osoby a ich zodpovednosť za určité činnosti
7. finančno – ekonomické zabezpečenie: Zahŕňa predbežnú analýzu nákladov a výnosov v jednotlivých etapách realizácie a to vrátane odvodov a daní. Dôležitá je tiež podrobná analýza finančných zdrojov ktoré v detailnejšej podobe zachytáva zakladateľský rozpočet
8. právne zabezpečenie a vlastnícke vzťahy: Ide o vyriešenie právnych vzťahov podniku predovšetkým z hľadiska právnej formy, vstupovania podniku do právnych vzťahov s tretími subjektami a vyriešenie vlastníckych vzťahov na základe platných právnych noriem
9. výsledné súhrnné odporúčania: Zahŕňajú rozpracovanie časového harmonogramu, realizáciu určitých aktivít, zdrojovú rekapituláciu a očakávaný efekt podnikateľskej aktivity
- niekedy sa podnikateľský zámer označuje za zjednodušenú stratégiu podniku. Spolu s ďalšími dvoma časťami tvorí základ žiadosti pre poskytnutie úveru , dotácie, kapitálovej spoluúčasti. Tvorí tiež základné predpoklady pre vytvorenie image podniku.
Zakladateľský rozpočet
- stanovuje potrebnú výšku kapitálu, ale aj jeho predpokladané zhodnotenie v novo – vznikajúcom podniku
- skladá sa z dvoch častí: nákladov a výnosov
- druhá časť tvorí rozpočet kapitálu potrebného pre financovanie investičného aj obežného majetku
Právna úprava:
- z hľadiska jednotlivých právnych foriem je potrebné spísať a podpísať jednotlivé druhy zmlúv, ktoré upravujú jednotlivé právne formy
- vo v.o.s., k.s., s.r.o. sa uzatvárajú spoločenské zmluvy v a.s. s ohľadom na počet akcionárov sa uzatvára zakladateľská zmluva ak je počet akcionárov 2 a viac. Alebo sa spisuje zakladateľská listina formou notárskej zápisnice.
- obsah zmlúv musí minimálne obsahovať tieto náležitosti: ň
1. obchodné meno, sídlo, predmet podnikania
2. mená spoločníkov
3. výška ZI
4. výška kapitálových vkladov resp. aj súkromného majetku jednotlivých spoločníkov
5. spôsob rozdelenia zisku
6. úprava ZI
7. spôsob vzniku a zániku spoločnosti
Lokalizácia podniku
- rozumieme pod ňou geografické miesto, na ktorom majú byť umiestnené všetky podnikové výrobné faktory za účelom tvorby statkov alebo poskytovania služieb
- dôvodom lokalizácie je chýbajúca prirodzená a ekonomická homogenita priestoru – rôzne rozdelenie zásob, rozdielna kvalifikačná štruktúra zamestnancov, rôzne právne úpravy, rôzna výška daní a pod.
- na lokalizáciu vplývajú tak interné, ako aj externé faktory
- za interné faktory považujeme nedostatok finančných prostriedkov, personálne problémy
- historickú neviazanosť na určité miesto, nedostatok informácií a pod.
- za externé problémy považujeme predovšetkým oblasť právnej úpravy, ale tiež politické alebo ekologické opatrenia
Externé a interné môžeme rozdeliť do 4 skupín:
1. faktory obstarania
- pozemky, závislosť od trhu
- umiestnenie surovín a materiálu
- ľudské zdroje – v požadovanej kvalifikačnej a procesnej štruktúre
- energia – o všetky energií a možnosti ich získavania pre transformačný proces
2. faktory orientované na výrobu
- prirodzené danosti – umiestnenie všetkých výrobných faktorov na požadovanom mieste bez nákladných presunov
- technické danosti – vybudovaná infraštruktúra, zavedené technológie, ale aj rozsah kvalifikácie a zručnosti pracovnej sily
3. faktory orientované na odbyt
- musíme brať do úvahy odbytový potenciál, rozsah trhu, ďalšie možnosti rozšírenia trhu
- doprava – predovšetkým výška nákladov a spôsob platby za dopravu, či ju platí odberateľ alebo podnik ako dodávateľ
4. štátom upravené faktory
- výška daní – tak z hľadiska územia, ako aj druh výrobku
- clá a zákony upravujúce zahraničný obchod
- hospodársky systém upravený rôznymi zákonmi a jeho stabilita – spôsob zabezpečenia konkurenčného prostredia
- opatrenia na ochranu životného prostredia – právna úprava
- štátna pomoc – v oblasti malého a stredného podnikania
Rozlišujeme umiestnenie podniku čiže lokalizáciu sídla podniku kde prioritnú úlohu zohrávajú faktory upravené štátom a sídlo samotnej prevádzky, kde sú podstatné ostatné tri skupiny faktorov.
Podnik vzniká v závislosti od zvolenej právnej formy nasledovným spôsobom:
- o.s. a družstvá zápisom do OR
- ohlasovacie živnosti vydaním a vlastníctvom živnostenského listu
- koncesovaná živnosti schválením a doručením koncesnej listiny
Rast podniku
- po fáze založenia podniku dochádza k presadzovaniu sa podniku na trhu
- podnik rastie a to tak mobilizáciou svojich vlastných zdrojov ako aj postupným zväčšovaním čiže nakupovaním ďalšieho majetku, poprípade časti iných podnikov, nákupom technológií ale aj nákupom rôznych druhov CP
- vzhľadom na nehomogenitu zdrojov hovoríme o internom a externom raste podniku
Interný rast
- zabezpečuje podnik orientáciou vnútorných zdrojov na nasledovné činnosti:
• rozvoj počiatočných aktivít
• rozvoj doplnkových činností k týmto aktivitám
• zavádzaním podobných činností
• zavádzaním ďalších činností
Externý rast
- ako proces zväčšovania podniku sa realizuje prostredníctvom rôznych organizačno – právnych techník z ktorých najdôležitejšie sú:
• fúzie podnikov - formy združovania podnikov
- horizontálne – nakupuje sa podnik s rovnakým okruhom zamerania
- vertikálne – združujú sa podniky s postupom technologického procesu
- kongromerátna – združujú sa podniky s rôznym zameraním (zmieš. holdingová spol. – vlastný predmet podnikania + obchod s CP)
• rozštiepenie
- ide o rozdelenia podnikov na menšie vnútropodnikové jednotky, ktoré spolu s určitým rozsahom ekonomickej samostatnosti získavajú možnosť rozširovať svoje výrobné zdroje
- po právnej stránke zostávajú súčasťou materského podniku
• vloženie aktív
- ide o vklad nových technológií do pôvodného podniku pričom podnik, ktorý vkladá tieto technológie získava v pôvodnom podniku do ktorého vkladá, svoj majetkový podiel
• kontrola jedného podniku druhým
- ide technicky využívané vo finančnej sfére pri ktorých sa kapitálovo silné podniky snažia prostredníctvom nákupu akcií ovládať a neskôr úplne pohltiť slabé podniky
UČIŤ s. 53 a 54graf !!!!!!!!!!!
- aj v tejto fáze – fáze rastu – môže dochádzať z rôznych dôvodov ku tzv. rastovej kríze
- až 60 % podnikov zaniká v období do 5 rokov svojej existencie
- za príčiny vzniku rastovej krízy možno považovať:
1. rast podniku je financovaný neúmerne vysokým podielom cudzieho kapitálu
2. problémy vo vedení podniku – vedenie je nejednotné, nemá skúsenosti a prijíma nesprávne rozhodnutia
3. podnik nemá spracovanú marketingovú koncepciu a marketingovú stratégiu
4. podniku hrozí konkurencia veľkých a kapitálovo silných podnikov, ktoré majú v určitom odvetví svoju tradíciu
5. podnik nemá zabezpečenú požadovanú diverzifikáciu výrobného alebo obchodného programu
6. podnik má platobnú neschopnosť, buď je nesolventný alebo dokonca nelikvidný.
Fáza stabilizácie
- predstavuje obdobie určitej zrelosti, čiže vyspelosti podniku, v ktorej podnik už nerieši elementárne problémy ale prostredníctvom zvolenej štruktúry ukazovateľov vyhodnocuje svoju pozíciu a určuje ďalšiu stratégiu
- sústava ukazovateľov pre vyhodnotenie pozície:
1. ukazovatele trhového podielu
- sem patria všetky ukazovatele monitorujúce postavenie podniku na trhu (podiel, rast trhu, účinky propagačných a reklamných kampaní na uvedené ukazovatele)
- -ukazovatele sa spracúvajú podľa území, segmentov a výrobkov
2. relatívna štruktúra nákladov
- ide predovšetkým o sledovanie nákladov a porovnanie s konkurenciou z hľadiska kalkulačného členenia nákladov
- z hľadiska členenia nákladov v závislosti od objemu výroby (Nv,Nf)
- sleduje sa predovšetkým podiel marže vo výrobkoch z hľadiska výhodnosti ich začleňovania do výrobného alebo obchodného programu
3. ukazovatele na hodnotenie interných faktorov
- metódy a v nich ukazovatele sú zamerané na hodnotenie silných a slabých stránok podniku, ale aj hrozieb a príležitostí
- základnou používanou metódou je SWAT analýza
- po spracovaní týchto ukazovateľov sa vyhodnocuje pozícia podniku vo vzťahu ku konkurenčným podnikom a tak sa vyhodnocuje postavenie podniku na trhu
Pozícia:
- dominujúca, alebo dominantná – podnik s monopolným postavením alebo silne chránenou technologickou pozíciou
- silná pozícia – podniky tejto pozície môžu realizovať stratégiu podľa svojho vlastného zamerania bez ohľadu na konkurentov
- vhodná pozícia - dosahujú ju podniky vtedy, ak odvetvie v ktorom pôsobia nedisponuje žiadnym silným konkurentom a tak všetky podniky sú na úrovni typu tzv. monopolistickej konkurencie
- stála pozícia - môžu ju dosiahnuť podniky zamerané na úzky trhový segment v rámci neho obyčajne nie je veľa silných konkurentov
- slabá pozícia – podnik je pre konkurenciu nezaujímavý a z dlhodobého hľadiska nemôže v tejto pozícii prežiť
- na základe pozície je možné spracovať a prijať vedeniu podniku stratégiu, ktorá môže byť dvojakého charakteru:
1. ofenzívna – útočná
- pri ktorej sa podnik rýchlo prispôsobuje meniacim sa podmienkam na trhu vzhľadom na jeho kapitálovú silu
- má možnosť diverzifikovať výrobný program, inovovať výrobky a technológie a skvalitňovať pracovné sily
2. defenzívna – obranná
- pri nej sa podnik orientuje na zachovanie súčastnej konkurenčnej schopnosti predovšetkým prostredníctvom nízkych nákladov, ale aj má slabú pozíciu zvažuje útek z určitej podnikateľskej aktivity alebo podnikania vôbec
Fáza krízy
- v prípade ak podnik začne stagnovať môže dôjsť k poklesu hodnoty finančno – ekonomických ukazovateľov k postupnému poklesu záujmu o výrobky a tým k poklesu odbytu, zníženiu a neschopnosti platiť za záväzky iným subjektom, môže dôjsť k problémom v riadení podniku a pod.
- nastáva kríza podniku, ktorej príčiny môžeme jednoducho popísať na základe trojuholníka podnikových ťažkostí
technológia
trh výrobky
- z pozície trhu dochádza ku kríze ak trh je saturovaný (presýtený) istými druhmi výrobkov
- v odvetví dochádza k recesii a to tak technológie ako aj výrobkov
- charakteristickým znakom krízy je prudký pokles dopytu po výrobkoch a s ním spojené odbytové ťažkosti
Kríza výrobkov
- ku kríze výrobkov dochádza z dôvodu nedostatočného prispôsobovania sa podmienkam trhu a nedosahovania požadovaných parametrov, nezabezpečenia alebo poklesu kvality výrobkov, nezabezpečenia inovácie výrobného programu, alebo presadenia len úzkeho sortimentu výrobkov
Kríza technológie
- nedostatočná kvalita a parametre technológie používanej v podniku, ktoré nie sú schopné zabezpečiť požadovanú výrobnú kapacitu
- v rámci tohto bodu dochádza aj k opačnej situácii keď je výrobná kapacita predimenzovaná a nevyužité výrobné zariadenia zvyšujú náklady
- najčastejším riešením krízy je konsolidácia a sanácia
Konsolidácia
- predstavuje záchranu podniku, kde sa kríza po zhodnotení celkového stavu podniku nachádza len tesne pod úrovňou stabilizácie
- v rámci konsolidácie nastupuje miesto klasického riadenia krízový manažment ako osobitný druh riadenia, ktorý je zameraný predovšetkým na realizáciu obrannej stratégie podniku
- v odôvodnených prípadoch sú súčasťou krízového riadenia odborný poradcovia
- konsolidačný proces sa pred verejnosťou utajuje.
V prípade ak je podnik v hlbokej kríze nastupuje tzv. sanačný proces alebo sanácia. Sanácia predstavuje súbor opatrení, ktoré umožnia spoznať príčiny krízy, odstrániť nedostatky nepriaznivého vývoja a naštartovať ozdravovací proces. V rámci sanácie sa odstraňujú všetky vedľajšie podnikové činnosti a z podniku ostáva iba zdravé jadro. Sanáciu vykonávajú skúsené , poradenské, finančné firmy.
Sanácia:
- v prípade ak je podnik v hlbokej kríze nastupuje tzv. sanačný proces alebo sanácia
- predstavuje súbor opatrení, ktoré umožnia spoznať príčiny krízy, odstrániť nedostatky nepriaznivého vývoja a naštartovať ozdravovací proces
- v rámci sanácie sa odstraňujú všetky vedľajšie podnikové činnosti a z podniku ostáva iba zdravé jadro
- sanáciu vykonávajú skúsené poradenské a finančné inštitúcie
Anamnéza
vnútorný nález vonkajší nález
stav podniku

stupeň krízy podniku

alternatívne scenáre vývoja

cieľ sanácie

stratégia sanácie
Anamnéza predstavuje určenie základnej charakteristiky, stavu podniku na základe hodnotenia odborníkov z poradenských firiem. Títo vhodne volenými otázkami spracujú predbežnú charakteristiku stavu podniku. Po nej nasleduje hlbšia analýza vnútorných aj vonkajších podmienok.
- z pozície vnútorných podmienok sa hodnotia klady a zápory činnosti podniku
- jeho preinvestovanie, prekapitalizovanie alebo ich opačné procesy
- vyhodnocujú sa výrobky a vyhotovuje sa trh s nimi
- z hľadiska vonkajších podmienok ide o hodnotenie situácie v odvetví, kde je podnik etablovaný, počet konkurentov v ňom, situáciu a vývoj trhu a komplexné postavenie v porovnaní s konvenciou
- na základe spracovania vonkajšieho a vnútorného nálezu môžeme určiť stav, čiže diagnózu podniku
- určuje sa ním konkrétna príčina vzniknutej krízy
- stupeň krízy podniku definuje polohu podniku na krivke životného cyklu
- na základe definície tejto polohy je možné určiť či ide o krátkodobý proces, alebo dlhodobý proces vedúci k zániku podniku
- na základe určenia stupňa krízy podnik spracúvava alternatívne scenáre svojho ďalšieho vývoja
- tieto predstavujú stavebný prvok medzi určením diagnózy a spracovaním stratégie
- sú to návrhy scenárov budúcnosti, ktoré vymedzujú pravdepodobnosť v akých intervaloch a v akých možnostiach sa môže podnik pohybovať
- intervaly a možnosti vyjadrujú varianty jednotlivých alternatív
- vedenie podniku musí zvážiť najvhodnejšiu predpokladanú variantu a zvoliť ju za cieľ sanácie podniku, musí pri tom vychádzať z výnimočnosti podniku a jeho výrobkov alebo služieb, určenia potenciálu efektívnosti ale aj sinergického efektu, ktorý môže dosiahnuť napríklad pri spoločnom podniku
- spôsob, akým je možné naplniť cieľ sanácie je spracovaný v stratégii sanácie
- východiskom stratégie sanácie je portfóliová matica sanačných stratégií
(konfliktné portfólia = matica konfliktných portfólií)
- základom pre jej tvorbu je sta zostavenie ukazovateľov, na základe ktorých sa stanoví tzv. obranný potenciál podniku
- vychádza sa tiež z ukazovateľov, ktoré skúmajú vonkajšie podmienky a vyjadrujú rozsah ohrozenia, pri spracovaní týchto ukazovateľov sú využité metódy multikriteriálnej analýzy, ktoré určia bod v rámci matice
- tento bod predstavuje charakter stratégie
rozsah ohrozenia vysoký
útek
kompromis
nízky
delegácia
boj
nízky vysoký
obranný potenciál
Boj (podnik volí vtedy):
- ak pozná silu konkurencie
- má zreteľné cieľové predstavy
- má vytipované vhodné miesto a rozsah útoku
- tento útok môže byť bočný – geografický, odbytový, technologický…
- celkovo-frontálny: keď útočí prostredníctvom viacerých faktorov na viaceré oblasti konkurencie
Delegácia (uplatňuje sa vtedy):
- ak sa podnik orientuje na kapitálovo silný podnik alebo finančnú inštitúciu poprípade štát s cieľom vytvoriť spoločný podnik a tým zvýšiť kapitál
Kompromis:
- využíva sinergický efekt spájania silných stránok viacerých podnikov
Útek:
- znamená obrannú stratégiu, pri ktorej v závislosti od stupňa ohrozenia podnik buď odchádza buď len z výroby určitého výrobku alebo zaniká a odchádza z podnikania
Úpadok a zánik podniku
- o úpadku môžeme hovoriť vtedy, ak podnik nie je schopný udržať si miesto na trhu, nemá zabezpečený odbyt výrobkov, nemá inovačný program, nie je schopný splácať svoje záväzky a má vysokú zadĺženosť
- v opísanej situácii je na základe návrhu buď ním samotným alebo veriteľmi začať na súde konkrétne konania
- skutočnosť že sa začalo, musí byť vyznačená v obchodnom registri a v katastre nehnuteľností
- majetok podniku ktorý podlieha konkurzu sa nazýva konkurznou podstatou
- každá konkurzná podstata musí mať svojho stanoveného správcu
- majetok sa v tomto čase nesmie predávať, dávať do zálohy, ani iným spôsobom nie je s ním možné manipulovať
- po súpise všetkých záväzkov od veriteľov je možné určiť návrh najprv na likvidáciu majetku podniku a potom na uhradenie jednotlivých záväzkov v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní
- k likvidácii majetku môže dojsť formou dražby ale aj mimo nej
- v tomto prípade hovoríme o nútenom vyrovnaní
- za určitých okolností môže navrhnúť dlžník veriteľom vyrovnanie aj mimo konkurzného konania
- musia byť jasne stanovené podmienky aj spôsob splatenia záväzkov
- rozpredajom majetku a vyrovnaním záväzkov dochádza k materiálnemu zániku podniku
- okrem zániku formou konkurzu poznáme tieto formy zániku:
1. uplynutie doby na ktorú bol podnik založený
2. splnením cieľa na ktorý bol podnik založený
3. rozhodnutím podnikateľa o dobrovoľnom zrušení
4. úmrtím podnikateľa
5. súdnym rozhodnutím
6. vzájomnou dohodou spoločníkov
7. dobrovoľným zrušením z dôvodu dlhodobých strát
Formálny zánik:
- podnik sa nelikviduje, mení sa len právna forma a spôsoby nakladania s majetkom podniku
- z právneho hľadiska ku zániku dochádza výmazom z OR, odobratím koncesnej listiny, vrátením alebo odobratím živnostenského listu
Typológia podniku
Strana 61 –71 – neziskové = nie
Právne formy:
kritéria:
1) spôsob ručenia
2) možnosti financovania
3) možnosti získania úveru
4) spôsoby riadenia podniku a náklady s nimi spojené
5) zverejňovanie hospodárskych výsledkov
6) daňové zaťaženie
7) spôsob preberania rizika
8) spôsob rozdeľovania zisku
9) problémy s podnikateľskou kontinuitou
PRÁVNE FORMY PODNIKOV
Privátne podniky Družstvá Verejné podniky
 podnik jednotlivca  bez vlastnej právnej subjektivity
 personálne spoločnosti  s vlastnou právnou subjektivitou
(v.o.s., k.s.)  privátnej forme
 kapitálové spoločnosti
(s.r.o., a.s.)
 zmiešané formy spoločností
(k.s. na akcie)
Personálne spoločnosti - sú spoločnosti, kde spoločníci okrem komanditistov ručia svojim vlastným majetkom.
Kapitálové spoločnosti – ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov
! 119 a 134 naučiť sa z knihy združovanie podnikov, ochrana hosp. súťaže !
Podnikový transformačný proces
predstavuje proces premeny vstupov na požadované výstupy a vo svojej podstate predstavujú proces premeny hodnoty, ktorá v podobe rôznych prvkov a pôsobením jednotlivých podnikových činností prechádza podnikom a viaže podnik na jeho okolie.
Skladá sa z :  prvkov
 fáz
 sfér
Prvky : na vstupe všetky podnikové VF v priebehu transformačného procesu. Sú to nedokončené výrobky ale aj hotové výrobky a služby, ktoré ešte neboli zrealizované. Na výstupe z transformačného procesu (TP) sú to všetky realizované výkony.
Fázy = považujeme obstaranie, ktoré zahŕňa procesy:
 proces zásobovania = zásobovanie nevyhnutnými surovinami, materiálom, polotovarmi,
a inými vstupmi materiálového tovaru.
 Personalistika = obstaranie pracovných síl, a ich riadenie
 Investovanie = ako zabezpečenie TP investičného majetku (IM)
 Financovanie = zabezpečenie finančnými zdrojmi
 výroba = predstavujúca konkrétnu premenu vstupov na výstupy.
TP z dvoch sfér:
– tovarovo-hospodárska (materiálová alebo naturálno-vecná sféra)= tvorí rám TP z hľadiska jeho vecnosti – prvkov v materiálnej podobe a pracovných síl.
– finančná sféra, ktorá predstavuje obeh finančných zdrojov v podniku.
Prvky, fázy a sféry sú zahrnuté v GUTTENBERGOVOM modely TP:
Finančná sféra Peňažné Prostriedky Peňažné
výstup platieb vstupy
Fázy
Vstupy -suroviny Uskutočnenie Realizácia Výstupy
-polotovary výkonu výkonu: prvky TP
-stroje -hotové výrobky
-pracovná sila -služby
Tovarovo-hospodárska sféra
(136-150) schéma 140
Podnikové VF
sú nevyhnutným predpokladom uskutočnenia TP vychádzajú síce z národohospodárskeho členenia VF na prácu, pôdu a kapitál, ale zároveň toto členenie detailizuje a prenášajú ho do vzťahovej roviny. Podnikové VF potom predstavujú prvky (elementárne VF), vzťahy medzi týmito prvkami čiže (dispozitívne VF) a vzťahy podniku a vonkajšieho okolia (dodatočné alebo doplnkové VF).
Pracovná sila:
ľudská práca ako podnikový VF vystupuje v podobe výkonnej ale aj riadiacej práce. Nemôže existovať sama o sebe, potrebuje svojho nositeľa, ktorým je človek čiže pracovná sila. Prácu definujeme ako vynaloženie fyzických a psychických schopností človeka na dosiahnutie určitého výkonu a tým aj cieľov podniku. Pracovný výkon je závislý na jednej strane od schopností človeka, na druhej strane od jeho vôle. Vôľa je ovplyvnená ponukou vhodnej alebo nevhodnej práce. Je ovplyvnená motiváciou, ktorá závisí od viacerých faktorov.
Patria medzi ne:
 výber pracovníkov, čiže zaradenie vhodných zamestnancov na zodpovedajúce pracovné miesta
 pracovné podmienky – ide o podmienky vytvorené podnikom ale aj upravené štátom v zmysle platných právnych noriem.
 podnikové sociálne služby – ako súhrn činností, ktoré podnik poskytuje nad rámec jeho povinností stanovených zákonom
 výška mzdy čiže odmeňovanie: pri jej stanovení musí byť zamestnanec presvedčený že jeho práca je spravodlivo čiže zodpovedajúco ocenená.
V súvislosti s vytipovaním pracovníkov musí podnik riešiť nasledovné okruhy problémov:
1) Plánovanie a výber pracovníka
2) vytváranie optimálnych podmienok pri práci
3) zabezpečenie podnikových sociálnych služieb
4) odmeňovanie
1) plánovanie profesnej a kvalifikačnej štruktúry znamená, predvídanie vývoja potreby pracovníka na konkrétne miesta, spôsob ovplyvňovania pohybu pracovníkov medzi podnikom a jeho okolím ako aj spôsob obsadzovania miest vo vnútri podniku. Jeho cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou pracovných síl a použiteľnými zdrojmi a uspokojenie tejto potreby v súlade s kvalifikačnou štruktúrou. Pri plánovaní spôsobu krytia potrieb môže podnik využívať vonkajšie i vnútorné zdroje. Za vonkajšie zdroje považujeme ponuku práce predovšetkým z oblasti regiónu, v ktorej podnik pôsobí a predstavuje ju:
A) absolventi rôznych typov škôl
B) uvoľnení pracovníci z iných podnikov
C) ostatní pracovníci o prácu, ochotní pristúpiť aj na rekvalifikačný proces
Vnútorné zdroje predstavujú samotný pracovníci podniku v členení:
A) pracovníci uvoľnení z dôvodu organizačných zmien, vedecko-technického rozvoja a výrobných zmien
B) pracovníci, ktorí chcú vykonávať náročnejšiu prácu, alebo z rôznych dôvodov chcú zmeniť pracovisko.
Výhodou využitia vnútorných zdrojov je známosť schopností pracovníka a nižšie
náklady v súvislosti s ich zaškoľovaním. Dôležitú úlohu v procese získavania
pracovníkov pre naplnenie plánovaných potrieb zohrávajú špecializované poradenské
a sprostredkovateľské kancelárie ale aj úrady práce na jednotlivých stupňoch.
Výber pracovníkov:
proces výberu pracovníkov začína zisťovaním vhodnosti uchádzača na určité pracovné miesto. Využíva sa model „ má byť – je“ . Pri uplatnení tohto modelu sa porovnávajú konkrétne požiadavky na pracovné miesto so schopnosťami uchádzača. Ide o vzájomné zosúladenie hospodárskeho prínosu pre podnik a spokojnosti uchádzača v prípade jeho prijatia. Výber sa najčastejšie uskutočňuje interným alebo externým konkurzom. Každá z týchto foriem má svoje výhody a nevýhody, a každá pozostáva:
A) analýza požiadaviek, ktoré kladie pracovné miesto na pracovníka
B) nábor a získavanie širšieho okruhu uchádzačov na pracovné miesto
C) analýza schopnosti uchádzačov
D) rozhodnutia o výbere
A) Predpokladá presný popis práce, ktoré má okrem požiadaviek na jednotlivých činností zahŕňať aj požiadavky vyplývajúce z organizačnej a komunikačnej štruktúry. Takto vzniká určitý požiadavkový profil, ktorý po zverejnení slúži ako prostriedok náboru a získavania určitého okruhu uchádzačov.
B) V rámci profilu a tým aj v procese náboru musia byť zreteľne stanovené kritéria, ktoré musí uchádzač spĺňať. Môžeme ich rozdeliť do skupín:
1) odborné
2) fyzické
3) psychické
4) socialno-psychologické
Súčasne pri stanovení kritérií musí byť stanovená aj približná výška mzdy.
C) Dôležitým predpokladom správneho výberu je analýza schopností uchádzačov, ktorá zahŕňa tak analýzu predložených dokladov ako aj osobný pohovor, môže byť grafologický rozbor, odborné preskúšanie a v osobitných prípadoch psychologické testy.
D) Kladné aj záporné rozhodnutie o výbere by malo byť uchádzačovi oznámené písomné v stanovenom termíne slušnou a neurážlivou formou.
2) Vytváranie optimálnych podmienok:
Predstavuje organizáciu práce, čiže účelne usporiadanie pracovníkov a podnikových prostriedkov v priestore a čase tak aby vytvárali optimálne pracovné podmienky pre človeka zapojeného do TP a plniace podnikové ciele. Dôležitou zložkou je dodržiavanie ľudských práv a právnych noriem stanovených štátom.Za aktuálne problémy tvorby pracovných podmienok sa považujú:
A) režim práce a oddychu
B) tvorivé pracovné prostredie
C) priaznivé podnikové prostredie
A) ruší kompromis medzi záujmami podniku a záujmami pracovníka. Podnik musí zohľadňovať potreby pracovníka a pracovník musí dodržiavať pracovnú disciplínu a všetky ustanovenia vyplývajúce z príslušných zákonov, ale aj ustanovenia vyplývajúce z podnikových právnych noriem.
Z právneho hľadiska v zmysle zákonníka práce musí pracovník dodržiavať pracovný čas. Pracovný čas je to časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V zmysle zákonníka práce 1 zmenná prevádzka má pracovný čas 8 hodín, 2 zmenná 7,75 hodiny, 3 zmenná 7,5 hodiny. Týždenný pracovný čas je rozvrhnutý na 5 pracovných dní v týždni. Zamestnávateľ je povinný pri striedaní pracovných zmien zabezpečiť minimálne 12 hodinovú prestávku na oddych. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas počas týždňa tak aby mal zamestnanec raz za týždeň voľno 2 po sebe nasledujúce dni a to SO-NE alebo NE-PO; iné dni len vo výnimočných prípadoch.
Je upravený aj čas prestávok počas zmeny – po odpracovaní 4 hodín má pracovník nárok na 30 minútovú prestávku na odpočinok a jedlo. Táto prestávka sa nezapočítava do dĺžky pracovného času a neposkytuje sa na začiatku a na konci zmeny.
Pracovník má nárok v závislosti od počtu odpracovaných dní, druhu pracovného miesta a iných okolností na niektorý druh dovolenky:
1) dovolenka za kalendárny rok alebo jeho pomernú časť
2) dovolenka za odpracované dni
3) dodatková dovolenka
4) ďalšia dovolenka
V súvislosti s režimom práce a oddychu je možné naplánovať pre každého pracovníka efektívny fond pracovného času, ktorý sa využíva v jednotlivých metódach plánovania počtu pracovníkov. Jeho štruktúra je:
1, kalendárny fond pracovného času
- dni pracovného pokoja a štátom uznané sviatky
2, nominálny fond pracovného času
- dovolenky
- PN
- plnenie verejných povinností
- školenia
3, použiteľný fond pracovného času
-prestoje
-absencie
4, efektívny fond pracovného času
Východiskom pre plánovanie počtu profesijnej a kvalifikačnej štruktúry pracovníkov je poznanie obsahu a charakteru práce jednotlivých skupín pracovníkov a výber adekvátnej metódy pre stanovenie ich počtu ak vychádzame z katalógu prác. Pracovnú štruktúru pracovníkov tvoria: manageri (vedúci pracovníci)  administratívno –technický pracovníci (výkonný pracovníci)  robotníci
Managerov a výkonných pracovníkov plánujeme na základe organizačnej štruktúry, ktorá v podniku platí v závislosti od veľkosti a charakteru podniku môže byť organizačná štruktúra plochá (široká) obsahuje max. 2 riadiace stupne = malé podniky. Veľké podniky disponujú vysokou niekoľko stupňovou organizačnou štruktúrou, ktorá je náročná na náklady. Počet robotníkov môžeme plánovať na základe využitia niektorej z metód. Tieto metódy možno rozčleniť do 3 skupín:
1) klasické prepočtové metódy
 metóda normohodín - využívame ju väčšinou v strojárskom a elektrotechnickom priemysle, ale aj všade tam kde je možné priamo normovať výkon určitej činnosti.
Pr1 = QnH / Ef nespresnená
Pr1 = QnH / Ef * k1 spresnená
 metóda noriem obsluhy = využíva sa v podnikoch chemického, farmaceutického, potravinárskeho priemyslu a všade tam kde jedno zložiuté výrobné zariadenie obsluhuje viacej robotníkov.
Pr2 = D*s*h*np / Ef D= počet odpracovaných dní np= norma prácnosti
s= počet zmien h= dĺžka zmeny
 metóda obsluhovaných miest
využíva sa v textilnom, ale aj pri ostatných druhoch prác, kde viacero jednoduchých zariadení, obsluhuje 1 robotník Om = počet obsluhovaných miest
Pr2 = D*s*h*Om / Ef*No No = norma obsluhy
2) matematicko-štatistické metódy
 metóda trendu
 metóda regresnej a korelačnej analýzy
3) metódy operačnej analýzy
matematické programovanie
B)Tvorivé pracovné prostredie
vychádza z najnovších poznatkov z oblasti, psychológie a fyziológie práce, sociológie, ekonómie ap.- Pracovník musí mať pre svoj pracovný výkon zabezpečenú primeranú voľnosť pohybu, svetelné prvky, zníženú alebo odstránenú hlučnosť, prašnosť, vhodné farebné prostredie. Vhodnú teplotu vzduchu.
C) Priaznivé podnikové prostredie
 predstavuje charakter vzťahov medzi spolupracovníkmi navzájom, ale aj medzi nadriadenými a podriadenými. V zmysle legislatívnych úprav sa postupne zo zamestnanca stáva spolupracovník čím vzniká partnerský vzťah a na jeho základe pracovníci rozhodujú najčastejšie prostredníctvom odborov aj o strategických otázkach podniku
3) Podnikové sociálne služby
 rozumieme pod nimi komplex činností, ktoré podnik poskytuje zamestnancom a ich rodinným príslušníkom nad rámec zákona. Môžeme ich rozdeliť do 2 oblastí:
1. oblasť vzdelávania – v rámci nej majú pracovníci možnosť zvyšovať si kvalifikáciu alebo sa rekvalifikovať na inú prácu požadovanú podnikom. Prostriedkami v tejto oblasti sú školenia, semináre, tréningy, sociálne zručnosti, ale aj možnosť využívať rôzne zdroje samovzdelávacia – podniková knižnica, prístup k informáciám prostredníctvom PC
2. sociálna oblasť – predstavuje rôzne druhy príspevkov napr. dôchodkové pripoistenie, príspevky na stravovanie, kultúru, pri výchove dieťaťa, bezplatná doprava do zamestnania ap. Každý podnik má oblasť sociálnych služieb zabezpečenú individuálnym spôsobom a poskytovanie sociálnych pôžitkov je predmetom kolektívnej zmluvy
4) Odmeňovanie
 prvoradým cieľom odmeňovania je stanovenie mzdy ako odmeny za vykonanú prácu, čiže ceny podnikov výrobných faktora. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi. Mzda je pre podnik náklad, lebo je ocenením spotreby živej práce. Mzda je súčasne pre podnik výdavok, lebo musí byť vyplatená v stanovenom termíne. V štátoch s trhovou ekonomikou neexistuje priame štátne riadenie miezd. Mzdová politika sa uskutočňuje v podmienkach tarifnej autonómie a na základe rokovaní zúčastnených stránok podľa ich počtu hovoríme o tripartite – štát (vláda), zamestnávatelia (asociácia), odbory. Môže byť aj bipartitia – len zamestnávatelia a odbory. Výsledkom týchto rokovaní na najvyššej úrovní je uzavretá generálna dohoda, ktorá predstavuje politický dokument bez právnej sily. Na úrovni podniku ako predstaviteľom zamestnávateľov a odbormi (zamestnancami), výsledkom ktorých je podpísaná kolektívna alebo podniková zmluva. Ide o právny dokument so všetkými právnymi dôsledkami v prípade jej neplnenia.
 pri odmeňovaní musí byť zachovaný jeho najvyšší princíp – princíp spravodlivosti. U zamestnanca na jeho základe musí byť dosiahnutý pocit, že je odmeňovaný podľa svojho výkonu a porovnateľne s pracovníkmi, ktorí vykonávajú prácu vyššej alebo nižšej hodnoty. Podstata tohto princípu je vyjadrená v ďalších dvoch princípoch, ktoré z neho vychádzajú a to v princípe ekvivalencie mzdy a stupňa požiadaviek náročnosti a zložitosti práce, princíp ekvivalencie mzdy a skutočného výkonu.
Vnútorným praktickým prejavom prvého princípu je odstupňovanie odmeňovania podľa zložitosti jednotlivých pracovných činností. Najdôležitejšími druhmi požiadaviek na prácu sú odborné vedomosti, duševná a telesná záťaž, zodpovednosť za prácu iných zamestnancov alebo za zverené prostriedky. Z tohto princípu vychádzajú 2 mzdovotvorné faktory:
1. hodnota práce – charakterizuje relatívnu mieru zložitosti, zodpovednosti a náročnosti práce
2. hodnotenie pracovných podmienok – pracovné podmienky predstavujú širokú skupiny záťažových požiadaviek určitého pracovného miesta, ktoré podmieňujú zvýšené náklady na reprodukciu pracovnej sily
Zo mzdovotvorného faktora hodnota práce v podnikovej praxi vychádzajú kvalifikačné katalógy, mzdové tarify a ich usporiadanie do platových tried a mzdové alebo platové stupne. Kvalifikačné katalógy zahŕňajú popis činností. Mzdové tarify, ocenenie alebo ohodnotenie výkonu vzhľadom na jeho náročnosť a platové stupne, počet odpracovaných rokov, odbornú zručnosť v určitom odbore.
Druhý mzdovotvorný faktor hodnotenie pracovných podmienok, je zahrnuté vo forme príplatkov a mzdových zvýhodnení za mimoriadne pracovné podmienky. Všetky uvedené zložky spolu tvoria tarifný systém podniku
Princíp ekvivalencie mzdy a skutočného výkonu
poukazuje na kvantitatívnu aj kvalitatívnu podobu pracovných výsledkov. Na podnikovej úrovni vychádza z neho mzdovotvorný faktor hodnotenie pracovného výkonu a správania sa pri práci. Tento sa realizuje prostredníctvom noriem spotreby práce, technicko-hopsodárskych noriem alebo podnikových štandardov, jeho konkrétnym prejavom sú jednotlivé formy miezd, členíme ich na:
základné – časová, úkolová, podielová, kombinovaná (zmiešaná)
doplnkové – prémie, osobné ohodnotenia, podiely na hospodárskych výsledkoch a rôzne druhy odmien
204 – 207 – učiť
Vzájomný vzťah medzi princípmi, mzdovotvornými faktormi a ich podnikovými prejavmi vyjadruje schéma:
TVORBA MIEZD
Princíp ekvivalencie mzdy Princíp ekvivalencie mzdy
a stupňa požiadaviek a skutočného výkonu
náročnosti a zložitosti práce
Hodnota Hodnotenie pracovných Hodnotenie pracovného výkonu
práce podmienok a správania sa pri práci
- kvalifikačné - príplatky - mzdové formy
katalógy
- mzdové stupne - mzdové zvýhodnenia
- mzdové tarify za mimoriadne pracovné
podmienky
Tarifný systém podniku
MZDOVÝ SYSTÉM PODNIKU
Produktivita práce
 predstavuje schopnosť vytvoriť určité množstvo výrobkov za stanovenú časovú jednotku. Môžeme ju merať priamym spôsobom prostredníctvom vzorca
PP = Q / T
alebo nepriamym
PP1 = T / Q - vyjadruje intenzitu práce
Pre výpočty ju poznáme v modifikáciách ročnej produktivity práce
PPročná = Q / PPr
PPr – priemyselný evidenčný pomer pracovníkov alebo robotníkov
PPdenná =Q / d PPhodinová = Q / h
Produktivita práce môže byť vyjadrená v naturálnych jednotkách, korunách – hodnotových jednotkách alebo v pracovných jednotkách. Z ukazovateľa ročnej PP vychádzajú ďalšie dva ukazovatele sledovania efektu živej práce. Sú to účinnosť a vybavenosť práce
PPročná = Q / PPr = Q (v Sk) / IM * IM / PPr
Musí platiť tendencia index produktivity práce musí rásť rýchlejšie ako index účinnosti a ten musí byť vyšší ako index vybavenosti.
Majetok podniku
Majetok
predstavuje súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré má podnik k dispozícií za účelom podnikania
 z hľadiska Obchod. Zákonníka – je súhrn hmotných a nehmotných zložiek podnikania
 z pozície medzinárodných štandardov – je ekonomický zdroj ovládaný podnikom, ktorý je výsledkom minulých udalostí a od ktorého sa očakáva, že z neho v budúcnosti budú plynúť očakávané ekonomické efekty
 z hľadiska spôsobu a doby zapojenia v transformačnom procese ho členíme do 2 skupín:
1. Investičný majetok
 zúčastňuje sa viacerých transformačných procesov, tvorí potencionálne elementárne podnikové výrobné faktory a z hľadiska súvahy predstavuje stále aktíva podniku
2. Obežný majetok
zúčastňuje sa len jedného transformačného procesu. Predstavujú ho spotrebované elementárne podnikové výrobné faktory a z hľadiska súvahy predstavuje obežné aktíva
Obidve skupiny sa ďalej členia, toto členenie vyjadruje schéma:
MAJETOK PODNIKU
Investičný majetok Obežný majetok
HIM NIM Finan. investície Vo vecnej podobe V peň. podobe
- hnuteľný - patenty ZÁSOBY POHĽADÁVKY
- stroje, výrob licencie predstavujú
zariadenia, fin.účasti, výrobné - kratkodobé CP
dopr.prostr., invest.papiere nedokončená, - peniaze na
inventár hotová výroba účtoch a v
- nehnuteľný tovaru hotovosti
- pozemky,
budovy,
stavby
INVESTIČNÝ MAJETOK (IM)
 platí v zmysle zákona o dani z príjmov, kde v § 26 sú presne stanovené jednotlivé druhy IM. Od 1.1.2003 sa mení vstupná cena HIM z 20 000 na 30 000 a NIM zo 40 000 na 50 000.
 Spôsoby obstarania IM
- kúpou, vlastnou činnosťou, získaním práv na výsledky duševnej tvorivej činnosti, bezodplatným nadobudnutím (darovaním), prevodom podľa platných právnych predpisov, preradením z osobného užívania do podnikania, prenájom (leasing), dedičstvo
 predstavuje stanovenie hodnoty IM a môže ísť o ocenenie majetku a to bilančné, trhové. V rámci bilančného ocenenia sa používajú 3 druhy cien:
1. obstarávacia cena (OC) – cena, za ktorú podnik IM nakúpil vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním. Podrobná štruktúra OC má tvar:
1. Nákupná cena (cena obstarania)
2. + Náklady na dopravu, montáž skúšobnú prevádzku
3. + Poistné
4. + Provízia (v osobitných prípadoch)
5. + Clo
6. + Dovozná prirážka
7. + Obchodná prirážka (ak nie je súčasťou nákupnej ceny)
8. - Obchodná zrážka ( ak nie je súčasťou nákupnej ceny)
9. + Iné výdavky
OBSTARÁVACIA CENA
OC je z pozície nákladov výdavkom
2. Reprodukčná cena (RC) – vyjadruje cenu IM v nových reprodukčných podmienkach. Niekedy je stanovená na úrovni zostatkovej ceny po určitom počte rokov odpisovania, ale vzhľadom na premietnutie výsledkov vedecko-technického rozvoja, najčastejšie sa jej výška stanovuje znaleckým posudkom
3. Zostatková cena (ZC) - je cena, ktorá vyjadruje tú časť IM, ktorá ešte nebola prenesená do nákladov. Je to rozdiel medzi OC a odpismi po prvom roku odpisovania alebo ZC a oprávkami (súčtom odpisov) po viacerých rokoch odpisovania
Z hľadiska trhového ocenenia sa najčastejšie používa výnosová metóda, ktorá vychádza z ohodnotenia výkonov, ktoré IM produkuje. Jej základom je ukazovateľ súčasnej hodnoty resp. čistej súčasnej hodnoty. V tomto ukazovateli sú v jednotlivých rokoch prostredníctvom odúročiteľa zreálnené jednotlivé výnosy. Ukazovateľ súčasnej hodnoty má tvar:
V1 V2 Vm
SH = ----------- + ------------ + -------------
1 + i (1 + i)2 (1 + i) m
od neho je odvodený ukazovateľ čistej súčasnej hodnoty, ktorý má tvar
V1 V2 Vm
ČSH = ----------- + ------------ + ------------- - I0
1 + i (1 + i)2 (1 + i) m
V – výnosy v jednotlivých rokoch, ktoré môžu byť vyjadrené prostredníctvom tržieb, zisku
alebo Cash Flow
i – sadzba aktualizácie, je v nej premietnutá výška diskontnej alebo úrokovej sadzby
1 + i, (1 + i)m - predstavuje hodnotu odúročiteľa v jednotlivých rokoch doby životnosti
m – doba životnosti
I0 – jednorázové investičné výdavky
odpisy
- vyjadrujú peňažné ocenenie opotrebenia IM. Sú nákladom podniku. Členíme ich na:
- daňové
- účtovné
- kalkulačné
Daňové odpisy vychádzajú z daňových zákonov
Účtovné odpisy vyjadrujú skutočnú mieru opotrebenia IM, môžu vychádzať buď z času,
počas ktorého je IM v používaní, alebo z výkonu, ktorý podáva
Kalkulačné odpisy ako jediné vychádzajú z ocenenia výkonu IM a uchádzajú do položiek
a vychádzajú z trhovej výrobnej alebo správnej réžie v kalkulačnom
vzorci
metódy odpisovania bez podrobného členenia môžeme ich rozčleniť do 3 skupín:
1. progresívne metódy – vychádzajú z filozofie, že starší IM si vyžaduje vyššie náklady na opravy rôzneho rozsahu až po rekonštrukciu a modernizáciu ako nový IM. Základ výpočtu s dobou používania výška odpisu rastie
2. degresívne metódy – IM v prvých rokoch užívania sa vzhľadom na jeho využitie opotrebováva viacej ako v závere doby užívania. S pribúdajúcimi rokmi užívania odpis klesá
3. konštantné (rovnomerné)metódy – každý rok sa odpisuje rovnaká čiastka, nediferencuje sa výkon, ani čas
Daňové odpisovanie pozná termín vstupnej ceny, ktorá môže byť na úrovni OC, RC, vlastných nákladov výroby, v prípade ak ide o IM vyrobenej vo vlastnej réžii. Môže byť
na úrovni ZC alebo ceny určenej znaleckým posudkom, ak ide o formu nadobudnutia IM darovaním, preradením alebo prevodom podľa právnych predpisov.
150- 154, 170-172 učiť oceňovanie- nie , leasing-nie, odpisovanie - nie
OBEŽNÝ MAJETOK (OM)
177 vedieť, kolobeh a obrat OM, normatívy výrobných zásob
Kolobeh OM
hotové výrobky peňažné prostriedky
Nedokončená výroba Výrobné zásoby
1. Normatív výrobných zásob
NVZ = ČN * ØDS
Ns * Cj * Q
ČN = DC/2 + pz + tz ØDS = ------------------
d
DC – dodávkový cyklus Ns – norma spotreby
pz – poistná zásoba Cj – cena za jednotku
tz – technologická zásoba Q - objem d – počet dní
max
bežná zásoba
min dni
2. Normatív nedokončenej výroby
ČN = k * C
k = koeficient narastania nákladov
C = dĺžka výrobného cyklu
d1
k = ∫ f(n) / n* d1