podobné referáty

Financné investovanie podniku
Financné investovanie podniku Financný trh sa pov ... viac...

Financie a mena
Financie a mena ... viac...

Podielový fond
V Podielových fondoch ide o Kolektívne investovani ... viac...

Cenné papiere
Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z ce ... viac...

Skratky M-Z
Znehodnotenie Trhové oslabenie meny, pri ktorom kl ... viac...

ico refreklama

Podielové fondy


Hodnotenie:
Zobrazení: 5781


Podielové fondy

Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto - do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi -tzv. správcovskej spoločnosti. Z veľkého počtu malých súm sa zloží spolu veľká suma peňazí, ktorú správca investuje do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Každý vkladateľ má vo fonde svoj podiel, ktorým sa podieľa na všetkých investíciách fondu aj výnosoch z nich.
Podielnik pri investovaní do fondu dostane podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú alebo zaknihovanú podobu. Podielový fond môže byť uzavretý, alebo otvorený. Otvorený podielový fond je vedený na neurčitý čas a podielnici musia dostať po vrátení vlastnených podielov príslušnú aktuálnu cenu. Uzavretý podielový fond je spravovaný na určitý čas, pričom podielnik nie je oprávnený vrátiť ním vlastnený podielový list správcovskej spoločnosti. Po uplynutí lehoty, na ktorú bol uzavretý podielový fond založený, môžu nastať dve skutočnosti: buď sa pretransformuje na otvorený podielový fond, alebo sa podielnikom vyplatí aktuálna cena podielov. Tá v sebe zahŕňa pôvodný vklad i jeho zhodnotenie. Zhodnotenie je znížené o výnosy z cenných papierov termínovaných a vkladových účtov, ktoré sú vyplácané pravidelne každý rok počas lehoty uzavretia fondu. Výhodou investovania do otvoreného podielového fondu je rýchly prístup k vloženým peniazom. Treba však povedať, že investovanie do tohto typu fondu je z krátkodobého hľadiska pre podielnika menej výhodné. Na druhej strane, uzavretý podielový fond vytvára predpoklady vyššieho zhodnotenia. Podielové listy uzatvoreného podielového fondu sú zároveň verejne obchodovateľné, čo znamená, že podielnik môže, v prípade potreby, predať svoje podielové listy prostredníctvom trhu.

Výhody podielových fondov:

Nadpriemerný výnos V porovnaní s klasickými formami zhodnocovania finančných prostriedkov, akými je ich úročenie na termínovaných vkladoch prináša investovanie prostredníctvom podielových fondov podstatne vyšší výnos. Kolektívnym investovaním podielnikov fondu sa akumuluje veľký kapitál, čo robí z fondu veľkého investora a umožňuje mu zúčastňovať sa najlukratívnejších obchodov na finančnom trhu, vstupovať na medzibankový trh, využívať sofistikované produkty bánk určené pre veľkých klientov atď. To všetko pre podielnikov znamená nadpriemerný výnos.
Možnosť investovania malej sumy peňazí Mnohé formy zhodnocovania finančných prostriedkov sú z hľadiska vysokého minimálneho vkladu pre drobných investorov úplne neprístupné. Kolektívne investovanie, podstatou ktorého je zhromažďovanie menších vkladov, umožňuje podielnikom investovať aj malú sumu peňažných prostriedkov.
Minimalizácia rizika Účinnou metódou podstatne znižujúcou riziko investovaného kapitálu je zákonná diverzifikácia investícií. Diverzifikáciu je možné aplikovať o to účinnejšie, o čo väčšie je spravované portfólio. Z tohto hľadiska je podielový fond predstavujúci veľké portfólio podielnikov vo výhode voči malým investorom investujúcim individuálne.
Profesionálna správa investície Správu podielového fondu zabezpečuje licencovaná správcovská spoločnosť, ktorá zamestnáva portfólio manažérov, analytikov a má zodpovedajúce technické vybavenie.
Ľahká prístupnosť k svojim investíciám Častým problémom, s ktorým sa stretávajú drobní i veľkí investori, je viazanosť investície výpovednou lehotou. V prípade podielových listov otvoreného podielového fondu tento problém neexistuje, nakoľko podielnik má možnosť podielový list správcovskej spoločnosti predať späť za aktuálnu cenu bez akýchkoľvek obmedzení. Aktuálne ceny podielových listov pravidelne zverejňuje správcovská spoločnosť v periodickej tlači a na miestach predaja. Na vyspelých trhoch sa lehota medzi spätným predajom podielového listu správcovskej spoločnosti a vyplatením peňažných prostriedkov pohybuje medzi 1 až 7 dňami. V prípade podielových listov uzavretého podielového fondu je možné vystúpiť z investície prostredníctvom predaja podielového listu na burze cenných papierov.

Základné druhy podielových fondov:
1. Otvorený podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik má právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu.
2. Uzavretý podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik nemá právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu.
3. Špeciálny podielový fond - osobitný podielový fond určený pre maximálne 10 právnických osôb.

Základné typy otvorených podielových fondov

1. Fondy peňažného trhu

Investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Tieto fondy zaručujú minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre investorov bez predchádzajúcich skúseností. Takéto fondy majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách, pričom peniaze sú kedykoľvek bez sankčných poplatkov k dispozícii do 14 dní po predložení žiadosti o spätný predaj.

2.Dlhopisové fondy

Ukladajú peniaze podielnikov najmä do dlhopisov. Niekedy investujú aj malý podiel majetku do akcií. Prinášajú investorovi zvyčajne vyšší výnos ako fondy peňažného trhu, sú však aj o niečo rizikovejšie. Sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať peniaze na minimálne jeden rok, vzhľadom na poplatky však prinášajú zaujímavé zhodnotenie až po približne dvoch či troch rokoch. Predstavujú vhodnú alternatívu k dlhodobému termínovanému vkladu v banke.
Kategorizujú hlavne podľa priemernej kvality dlhopisových titulov v portfóliu, pričom sa využíva rating renomovaných spoločností a podľa priemernej dĺžky splatnosti dlhopisov (durácie) v portfóliu.
Kvalita sa rozlišuje nasledovne (napr. podľa raitingu Standard & Poor´s):

Štátne dlhopisy: AAA, AA ,A ,BBB ,BB ,B ,pod B bez ratingu – špekulatívne pásmo

Ak je kvalita väčšiny dlhopisov v portfóliu pod BBB ide o kategóriu High-yield, ak je vyššia ide o kategóriu High-grade, osobitne sa ešte označuje kategória vládnych dlhopisov (Government).

Podľa priemernej durácie portfólia dlhopisov rozlišujeme dlhopisové fondy na:
1.krátkodobé (1-3,5 rokov),
2.strednodobé (3,5-6 rokov)
3.dlhodobé (nad 6 rokov).
Kombináciou týchto dvoch ukazovateľov dostaneme 9 kategórii pre dlhopisové fondy.
Aj dlhopisové fondy sa však môžu zameriavať len na určité teritóriá alebo segmenty trhu, napr. medzinárodné dlhopisové fondy, emerging-markets dlhopisové fondy, komunálne dlhopisové fondy a pod.

Durácia

Durácia vyjadruje v jednoduchom čísle citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Duráciu preto môžeme použiť ako nástroj na udržanie alebo upravenie cenovej citlivosti portfólia (portfólio je v tomto prípade súbor cenných papierov v majetku podielového fondu). Nielen správcovské spoločnosti, ale aj poisťovne a penzijné fondy spravujúce dlhopisové portfólia ocenia duráciu, ako vynikajúci ukazovateľ pri riadení rizika súvisiaceho s cennými papiermi v portfóliu. Durácia je spôsob, ako porovnávať zdanlivo neporovnateľné - spôsob ako porovnať dva cenné papiere, dlhopisy, s rôznymi kupónmi a rôznymi maturitami (dobami do splatnosti). Je to číslo, ktoré sumarizuje citlivosť výnosu dlhopisu do jednoduchej podoby, a to, ako je cena ovplyvňovaná splatnosťou dlhopisu a kupónovou sadzbou. Pri kúpe dlhopisu s kupónom (úrokom z dlhopisu) sa vlastníkovi dlhopisu vypláca postupne kupón, teda odmena za to, že investoval do dlhopisu. Durácia je vážený priemer súčasných hodnôt všetkých hotovostných tokov (t. j. súčasná hodnota všetkých jednotlivých výnosov z kupónu, ako aj splatenie istiny). Durácia sa mení so zmenou splatnosti dlhopisu, so zmenou výnosu, kupónu a frekvenciou výplaty kupónu. Medzi základné pravidlá patrí, že so zvyšujúcou sa splatnosťou sa zvyšuje aj durácia. Ak sa zvyšuje výška výnosu dlhopisu, durácia sa znižuje. Durácia je ovplyvňovaná aj výškou platby a frekvenciou platby. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia kupónová platba, tým vyššia je durácia. Vyššia durácia zvyčajne znamená aj rizikovejší dlhopis. So zvyšujúcou sa frekvenciou kupónových platieb sa durácia znižuje. Durácia je tak jedným z kritérií, ktoré môže pomôcť pri výbere dlhopisového fondu, resp. fondu, ktorý má vo svojom majetku dlhopisy. Durácia fondu je počítaná váženým priemerom durácií jednotlivých dlhopisov v majetku podielového fondu. Čo platí pre citlivosť jednotlivých dlhopisov, to isté platí aj pre portfólio zložené z dlhopisov. Použitie durácie, ako nástroja pre riadenie rizika úrokovej miery je asi najdôležitejším použitím durácie. Použitím termínovaných kontraktov (futures) k "nastaveniu" durácie dlhopisu alebo portfólia dlhopisov môžu portfólio manažéri ochrániť alebo zvýšiť hodnotu portfólia
3.Akciové fondy

Akciové fondy investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Tieto fondy sú spomedzi všetkých fondov najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu. Prinášajú zvyčajne vyšší výnos až z dlhodobého hľadiska, preto sú vhodnou investíciou iba pre investorov s investičným horizontom nad 5 rokov, ktorým neprekážajú krátkodobé výkyvy a poklesy hodnoty podielu. Akciové fondy môžu byť zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Sú fondy, ktoré investujú napríklad výhradne do akcií technologických firiem - v takom prípade hovoríme o akciových technologických fondoch . Podobne môžeme hovoriť o akciových fondoch farmaceutických, telekomunikačných, biotechnologických a podobne. Protipólom takýchto jednosektorových akciových fondov sú fondy viacsektorové, ktoré nevyhľadávajú iba jedno odvetvie, ale rozkladajú riziko medzi viac ekonomických sektorov. Vždy platí, že čím užšie je akciový fond zameraný, tým vyšší potenciálny výnos či stratu, čiže riziko, so sebou investorovi prináša.
Kategorizujú na sektorovo orientované fondy a na sektorovo diverzifikované fondy. Sektorový fond je fond, ktorý investuje svoje aktíva do vymedzených sektorov ekonomiky, naproti tomu diverzifikovaný fond je fond, ktorý sa zameriava na všeobecné investície, nevymedzuje sa len do niektorých sektorov ekonomiky.

Základné delenie sektorov môže byť nasledovné:
•verejné služby (napr. elektrárne, telekomunikácie)
•energetika (napr. ropa, plyn)
•financie (napr. banky, poisťovne, reality)
•priemysel (napr. letectvo, stavebníctvo, chémia)
•tovary dlhodobej spotreby (napr. automobily, odevný priemysel)
•tovary krátkodobej spotreby (napr. potraviny, kozmetika)
•služby (napr. stravovanie, letecké spoloenosti, hotely)
•maloobchod (napr. obchodné domy)
•zdravotná starostlivosť (napr. lieky, medicínske zariadenia)
•technológie (napr. počítače, elektronika)
Sektorovo diverzifikované fondy sa ďalej kategorizujú podľa kombinácie priemernej veľkosti trhovej kapitálizácie akciových spoločností v portfóliu fondu a používaným investičným štýlom fondu.

Podľa trhovej kapitalizácie delíme akciové spoločnosti na:
1.veľké (large caps),
2.stredné (mid caps)
3.malé (small caps).
Trhová kapitalizácia znamená celkovú trhovú hodnotu podniku, ktorú získame ako súčin kurzu akcií a počtu emitovaných akcií.

Podľa použitého štýlu výberu akcií do fondu rozoznávame tieto investičné štýly:
•rastový (growth)
•hodnotový (value)
•vyvážený (blend)
Tieto štýly sa vypočítavajú pomocou ukazovateľov P/E a P/Book. Vo všeobecnosti to v podstate znamená, že rastový investičný štýl je založený na očakávaní rýchlejšieho rastu čistých príjmov podnikov držaných akcií oproti ostatným akciám na trhu. Hodnotový štýl zasa znamená, že manažér očakáva rast cien držaných akcií v dôsledku ich neskoršieho "objavenia" trhom, pretože ich považuje v súčasnosti za podhodnotené. Vyvážený štýl nie je vyhranený, je prienikom medzi rastovým a hodnotovým štýlom. Kombináciami trhovej kapitalizácie a investičného štýlu dostaneme 9 rôznych kategórii fondov.

4.Zmiešané fondy

Peniaze podielnikov ukladajú na rôznych trhoch a do rôznych aktív, nemajú pritom nijaké limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu. Preto by mal investor vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi. Investorovi ponúkajú stredné výnosy pri strednom riziku, investičný horizont by mal byť aspoň trojročný.
5. Fondy fondov

Väčšinu svojich aktív ukladajú do podielových listov a akcií iných investičných fondov. Medzi ich hlavné výhody patrí nízke riziko, ktoré vyplýva z väčšieho rozloženia investície. Podielnik takto zároveň môže investovať aj menšiu čiastku do fondov, ktoré si inak vyžadujú vysokú vstupnú investíciu.


Niektoré dôležité pojmy

Dividendy

Dividendy predstavujú jednu časť výnosov podielového fondu, ktoré podielnik získava pravidelne, spravidla na ročnej báze. Väčšina cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na kapitálových trhoch a do ktorých investujú tradične zamerané podielové fondy, ponúka investorom potenciál kapitálového výnosu a kupónového, resp. dividendového výnosu. Kapitálový výnos cenného papiera priamo súvisí s fluktuáciou jeho ceny na trhu, pričom na dividendový a kupónový výnos má vplyv predovšetkým reálne hospodárenie firmy a emisné podmienky daného cenného papiera. Hodnotu dividendy tvorí práve táto druhá skupina výnosov, inak povedané, celkovú sumu dividendy fondu tvoria dividendy z akcií a kupóny z dlhopisov, ktoré fond mal v priebehu roka v portfóliu ako i úroky z termínovaných vkladov. Hodnoty dividend sú v tak každom fonde rôzne. Rozdiel súvisí so zameraním fondu a jeho investičnou stratégiou. Akciové fondy sú prevažne rastovo orientované a podstatná časť zhodnotenia je dosahovaná prostredníctvom nárastu cien akcií. Súvisí to s tým, že podniky nevyplácajú celý zisk na dividendách, ale väčšiu časť zisku použijú na vlastné investičné projekty. Tým zvyšujú vnútornú hodnotu spoločnosti a aj cenu akcií. Dlhopisové aktíva sú zamerané na pravidelný fixný výnos, čoho príkladom je vyššia dividenda dlhopisových a zmiešaných fondov v porovnaní s akciovými. Dividendová politika firiem v súčasnosti naberá na význame pri investičnom rozhodovaní a investori sa vracajú ku kvalite, ktorú predstavujú práve zisk a dividenda firmy. Znamená to, že aj pri akciových fondoch zameraných hlavne na stabilné a ziskové odvetvia môže dividenda tvoriť zaujímavú časť výnosu. Na výšku dividendy nemá priamy vplyv dĺžka lehoty klientovej investície. Tá sa vypočítava každoročne k tomu istému dňu (u nás vypočítaná k 15. marcu a vyplácaná k 1. aprílu), pričom zohľadňuje všetkých aktuálnych podielnikov. Každý klient, bez ohľadu na to, kedy do fondu vstúpil, má nárok na rovnakú dividendu na jeden podiel ako ostatní podielnici. Výplatou dividend sa znižuje celková hodnota aktív fondu, preto aj kurz fondu následne klesne o výšku hrubej dividendy pripadajúcej na jeden podiel. Správca fondu nemá možnosť stanoviť maximálnu výšku dividendy a nie je to ani jeho cieľom. Dividendy zahŕňajú i úroky z bežných a termínovaných účtov, ktorých zastúpenie na majetku fondu musí byť min. 5 %. Dividenda obsahuje všetky výnosy, ktoré podľa zákona fond musí vyplatiť v tejto forme. Jej výška tak nemôže klesnúť na nulovú hodnotu.

Benchmark fondu

Poraziť benchmark (index, ku ktorému sa prirovnáva výkonnosť podielového fondu) znamená dosiahnuť vyššie zhodnotenie portfólia podielového fondu, ako dosiahol benchmark tohto fondu. To znamená, že ak napríklad technologický index Nasdaq poklesol o 20 % a technologický fond iba o 10 %, fond za sledované obdobie benchmark porazil. Cieľom každého portfóliového manažéra je dosiahnuť aspoň také zhodnotenie ako zvolený index, teda každý chce benchmark poraziť. Vzhľadom na to, že štruktúra benchmarku spravidla pozostáva z veľkého množstva titulov (niekedy až niekoľko stoviek titulov) nie je obvyklé, že portfólio fondu presne kopíruje zloženie a vývoj benchmarku (v portfóliu sa nachádza približne päťdesiat titulov). Skúsený portfóliový manažér by podľa aktuálnej situácie na trhu mal vedieť správne odhadnúť, v ktorej časti portfólia "pridať" prípadne "ubrať" cenné papiere. V praxi to znamená toľko, že sa vyberajú také cenné papiere, ktoré dosiahnu najlepšie výkonnosti, alebo také, ktoré zaručia najnižšie poklesy. Vývoj cenných papierov však musí portfóliový manažér predpovedať sám. K jeho rozhodnutiu, či kúpiť alebo nekúpiť daný cenný papier, využíva viaceré ekonomické ukazovatele a technické analýzy. Práve ich správne použitie totiž môže pre fond zabezpečiť, v porovnaní s benchmarkom, lepšiu výkonnosť. Obdobie, počas ktorého sa dá porážať benchmark, je rôzne dlhé. Nedá sa však vopred a jednoznačne povedať, že to bude presne jeden alebo päť rokov. Lepšia výkonnosť fondu v porovnaní s benchmarkom je výsledkom skúseností portfóliového manažéra, správne zvolenej investičnej stratégie fondu ako aj trochu určitého šťastia. Spoločnosti s dobrou tradíciou a s profesionálnym prístupom k riadeniu portfólia dokážu práve vďaka svojim skúsenostiam a vhodne zvolenej investičnej stratégie porážať benchmark dlhodobo.

Daňové zvýhodnenie

Podielový fond je iba "obalom", do ktorého je majetok investorov "zabalený", aby mohol byť efektívne spravovaný. Všetky výnosy z cenných papierov, ktoré inkasuje fond, ako sú dividendy, kupóny, úroky, sú vyplatené investorom vo forme dividend (dividendy sú zdanené zrážkovou daňou vo výške 19%). Kapitálové zhodnotenie cenných papierov však zostáva v majetku vo fonde a zvyšuje tak jeho hodnotu.

Pri zdaňovaní výnosov, ktoré investor dosiahne pri redemácii, je potrebné zohľadniť dátum nákupu podielového listu. Pre podielové listy zakúpené po 31. 12. 2003 platí, že výnos zo spätného predaja PL je oslobodený od dane, ak úhrn príjmov, znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 5 násobok sumy životného minima (t.j. v súčasnosti 21 050 Sk). Ak úhrn príjmov presiahne stanovenú hranicu, stáva sa predmetom zdanenia a podielnik si ho zdaní v plnej výške 19 % sadzbou dane.

Pre PL zakúpené pred 31.12. 2003 platí, že príjmy ktoré dosiahne investor redemáciou podielov, sú oslobodenéod dane z príjmov fyzických osôb za predpokladu, že doba medzi vydaním podielov a ich redemáciou presiahne 3 roky. Pokiaľ doba medzi nadobudnutím a redemáciou podielov nepresiahne 3 roky, oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb sú iba príjmy, znížené o výdavky, v sume do 50 000 Sk, dosiahnuté redemáciou v jednom kalendárnom roku.

Právne úpravy

Podielový fond nemôže skrachovať, pretože nemá právnu subjektivitu ako obchodná spoločnosť a zákon o konkurze a vyrovnaní sa naň nevzťahuje. Existenciu a fungovanie podielového fondu upravuje zákon o kolektívnom investovaní. Ten vymedzuje podielový fond ako majetok v spoločnom vlastníctve podielnikov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Použitie peňažných prostriedkov je striktne vymedzené okruhom finančných nástrojov, ktoré môžu tvoriť portfólio fondu. Nad dodržiavaním pravidiel má dohľad depozitár a predovšetkým Úrad pre finančný trh. Od vývoja benchmarku závisí vývoj podielového fondu. Úlohou správcovskej spoločnosti je benchmark prekonať. To však neznamená, že ak trh dlhodobo klesá, správcovská spoločnosť dokáže dosahovať pozitívne výkonnosti. Správcovská spoločnosť sa skôr snaží o zmiernenie negatívneho vplyvu trhu na majetok fondu. Pred pár rokmi, v dobe konjunktúry na akciových trhoch, fondy dosahovali viac než 100-percentné ročné zhodnotenie. Hneď nato tieto fondy zaznamenávali hlboké straty. Ani v tejto situácii však nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bankrote podielového fondu. Je to úplne normálny jav a je prejavom transparentnej správy a jasne definovanej investičnej stratégie.
Zákon ustanovuje dôvody, pre ktoré podielový fond môže skončiť svoju činnosť. Úrad pre finančný trh zruší podielový fond v prípade poklesu hodnoty majetku vo fonde pod úroveň 50 mil. Sk na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Tiež tak môže urobiť, ak kurz podielu fondu klesne o jednu tretinu v porovnaní s priemerným kurzom v posledných šiestich mesiacoch a správcovská spoločnosť tento pokles nemôže odôvodniť situáciou na finančnom trhu. Pre úplnosť treba dodať, že fond môže byť zrušený aj na základe žiadosti samotnej správcovskej spoločnosti. V každom prípade, pri zrušení fondu správcovská spoločnosť speňaží cenné papiere a ostatné aktíva fondu a najneskôr do šiestich mesiacov vyplatí podielnikom ich podiel na majetku vo fonde.

Priestor na tunelovanie podielových fondov je vďaka týmto právnym úpravám veľmi malý. Vznikom Úradu pre finančný trh (ÚFT) sa výrazným spôsobom posilnil dohľad nad kapitálovým trhom. V platnosti je tiež novelizovaný zákon o kolektívnom investovaní, ktorý je špecificky zameraný na podielové fondy. Samostatná časť spomínaného zákona je venovaná depozitárovi, kde sa významne posilňuje jeho postavenie voči správcovským spoločnostiam a súčasne jeho zodpovednosť za korektné narábanie s prostriedkami vo fonde. Dôležité je, že depozitár pôsobí preventívne a nereaguje ex post (až následne). Je vždy lepšie problému predísť, ako ho riešiť následne, napr. uložením sankcie. Sankcia obvykle už vzniknutý problém nevyrieši. Depozitár, okrem iného, musí schváliť každú transakciu v podielovom fonde, to znamená, že o všetkom vie ešte predtým, ako sa to vykoná. Pôsobením depozitára a ÚFT tak majú fondy dvojstupňovú kontrolu. Prípadnému tunelovaniu fondu by malo brániť aj to, že v majetku fondu sa nesmú nachádzať akcie spoločností, ktoré vlastnia viac ako 10 percent základného imania správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť nemôže investovať peniaze fondu ani do cenných papierov vydaných inými správcovskými spoločnosťami, či do akcií depozitára, ak jeho podiel v správcovskej spoločnosti prevýši 5 %.
Niekedy dochádza v laickej verejnosti k zamieňaniu pojmov tunelovania a štandardného poklesu hodnoty fondu v dôsledku investičného rizika daného pohybmi na finančných trhoch. Treba povedať, že aj keď to s tunelovaním nemá nič spoločné, zákon stanovuje určité limity pre portfóliá fondov, čím sa obmedzuje aj investičné riziko. Konkrétne ide o ustanovenia v § 32 a § 33 zákona o kolektívnom investovaní. Z nich vyplýva, napríklad, že hodnota cenných papierov, vydaných jednou spoločnosťou, nesmie presiahnuť desatinu celkového majetku fondu a mnohé ďalšie.

Kto má akcionárske práva v prípade akcií v majetku podielových fondov?

Akcionár, v našom prípade podielový fond, je oprávnený zúčastniť sa na každom mimoriadnom alebo riadnom valnom zhromaždení v zmysle Obchodného zákonníka. Podielový fond, ako akcionár, je oprávnený na valnom zhromaždení hlasovať, požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára, alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií. Podielový fond v zmysle zákona o kolektívnom investovaní nemá právnu subjektivitu. Správcovská spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky na základe verejnej výzvy za účelom ich investovania do majetku presne vymedzeného zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy. Keďže ho má v správe a podielový fond nemá právnu subjektivitu, správcovská spoločnosť koná za podielový fond, v konečnom dôsledku teda predstavenstvo spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a činnosť podielového fondu. Na valných zhromaždeniach spoločností, ktoré má daný podielový fond vo svojom portfóliu, sa zúčastňuje oprávnená osoba, ktorú predstavuje člen predstavenstva správcovskej spoločnosti alebo osoba splnomocnená členmi predstavenstva správcovskej spoločnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade sa nemôže stať, že podielový fond alebo podielové fondy v správe spoločnosti budú vlastniť celú akciovú spoločnosť. Na to existujú podľa zákona o kolektívnom investovaní presné pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, či už pre otvorený alebo uzavretý podielový fond, ktoré musí správca jednoznačne dodržiavať. Jedno z hlavných alebo základných kritérií rozloženia rizika hovorí, že správcovská spoločnosť musí zabezpečiť, aby v jej majetku a v majetku vo všetkých podielových fondoch, ktoré spravuje, nebolo viac ako 10 % súčtu menovitých hodnôt akcií vydaných jedným emitentom. Z toho vyplýva, že ak sa správca zamýšľa nad myšlienkou kúpy akcií tej-ktorej spoločnosti prostredníctvom trhu, môže podľa pravidiel kúpiť len 10 % zo základného imania spoločnosti. Jedno z ďalších pravidiel, ktoré správca musí dodržiavať hovorí, že hodnota cenných papierov rovnakého emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 % hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde, resp. 20 % hodnoty majetku v uzavretom podielovom fonde.

Čo má robiť investor, keď zistí, že v krátkom čase stratil značnú časť zo svojej investície?

Mal by si predovšetkým uvedomiť, že situácia, v ktorej sa nachádza, prináša nebezpečenstvo strategickej chyby. Investor, ktorý stratil značnú časť investície, prežíva stratu pod značným emočným tlakom. V čom tkvie nebezpečenstvo? Investor v strate sleduje veľmi krátku minulosť a je náchylný urobiť rozhodnutie, ktoré ovplyvní dlhú budúcnosť. Pôvodné investičné ciele investora sa trochu zmenili a treba teda prehodnotiť plány (napr. predĺžiť investičný horizont, znížiť očakávania zhodnotenia). Chybou by bolo extrémne riešenie vzniknutej situácie (všetko predať a uložiť na termínovaný vklad alebo naopak; v snahe dohnať stratu ešte viac riskovať). Správne riešenie je však niekde v strede a odvíja sa od prípadných chýb, ktoré investor urobil pred poklesom. Bolo by treba, aby odborník (finančný poradca) skontroloval portfólio a zistil, či neobsahuje chyby v rozložení aktív (veľa technologických akcií alebo veľa akcií malých spoločností), či nemá nekvalitné nástroje (nekvalitné či drahé fondy). V rámci reštrukturalizácie portfólia možno odporučiť nutné opravy a, pokiaľ je to možné, stratu prečkať. Investovanie nie je kasíno, ale dlhodobá systematická činnosť, ktorej plánovanie začína od dôkladného poznania klientových skutočných potrieb a tie sú tiež nielen o tom, čo chce (výnos), ale aj o tom, čo psychicky unesie. Pokiaľ nie je klient pripravený na kolísanie hodnoty akciovej investície, potom by si mal zvoliť iné konzervatívnejšie stratégie. Speňažiť investíciu by mal klient v situácii, keď dochádza k zmene jeho investičných cieľov, strate dočasných príjmov alebo riešeniu potrieb bývania či vzdelania. Najlepším riešením pre klienta je investovať pravidelne. Napríklad pri akciách vidíme, že tieto inštrumenty dokážu klesať a následne prudko rásť. Vtedy je dobré mať do nich zainvestované. Problémom je, že tieto trendy nevie nikto odhadnúť, a preto pravidelné investovanie umožňuje klientovi využívať dlhodobé trendy v prospech svojej investície.
Doinvestovávať sa však niekedy oplatí aj po dramatických udalostiach, ktoré sa stávajú vo svete. Stávajú sa rôzne politické, vojenské či iné krízy, ktoré krátkodobo zvyknú veľmi ovplyvňovať trhy a človek, ktorý má odvahu investovať, keď na trhu prevládajú vysoké emócie a poklesy, môže byť za to odmenený lepším výnosom. Predčasné ukončenie horizontu nie je náhodným javom. Klienti, ktorí majú chybne stanovený investičný profil s chybne stanovenou toleranciu na riziko a nemajú nikoho, kto by im pomohol zvládnuť psychologické riziká, investíciu väčšinou predávajú. Výskumy ukázali, že i keď mal fond dlhodobú pozitívnu výkonnosť, existovalo veľmi veľa klientov, ktorí boli v strate. Jednoducho porušovali horizont investovania. S dobrým produktom je múdre vydržať a nestrácať nervy.

Kolektívne investovanie na Slovensku

Rok 2002 bol rokom, v ktorom sa zásadným spôsobom zmenila právna úprava podnikania na kapitálovom trhu, výrazne sa zlepšilo medzinárodné hodnotenie Slovenskej republiky a s ním aj podmienky pre prílev kapitálu do slovenskej ekonomiky, ale v charaktere samotného kapitálového trhu došlo len k nepatrným zmenám. Vo všeobecnosti platí už dlhšie obdobie, že počet nových verejných emisií ako aj celkový počet pravidelne obchodovaných emisií je malý. Pri neexistencii dostatočne širokej a dôveryhodnej produktovej ponuky na kapitálovom trhu investori uprednostňujú tradičné spôsoby investovania svojich finančných prostriedkov, pričom využívajú služby komerčných bánk alebo presmerúvajú svoje investičné aktivity na zahraničné trhy. Situáciu len mierne vylepšujú otvorené podielové fondy, ktoré sú už tretí rok jediným rozvíjajúcim sa segmentom trhu.

Zásadnú zmenu znamenal rok 2002 pre podnikanie obchodníkov s cennými papiermi. Tí sa začali prispôsobovať novému zákonu o cenných papieroch. Ak chceli aj naďalej pôsobiť na slovenskom trhu, museli požiadať o vydanie nového povolenia na poskytovanie investičných služieb. Zmyslom prelicencovania obchodníkov s cennými papiermi, ktoré sa začalo v roku 2002, je preverenie splnenia podmienok stanovených zákonom o cenných papieroch pre výkon činnosti obchodníka s cennými papiermi za účelom priblíženia slovenského kapitálového trhu zvyklostiam, normám a etickým zásadám platným na vyspelých kapitálových trhoch. Cieľom procesu je vytvorenie predpokladov pre systematické zlepšovanie trhových podmienok, ochrany investorov, zavedenie a udržanie vysokej úrovne odbornosti a profesionality subjektov poskytujúcich investičné služby. Po vstupe Slovenska do Európskej únie budú môcť slovenskí obchodníci s cennými papiermi podnikať na základe tohto nového povolenia na celom európskom trhu.

Ďalšou významnou zmenou na kapitálovom trhu bol vznik Garančného fondu investícií, ktorý je národnou kompenzačnou schémou, teda inštitúciou zriadenou za účelom vyplácania náhrad za nedostupný klientsky majetok u obchodníkov s cennými papiermi. V roku 2002 začal tiež náročný proces zmeny charakteru Strediska cenných papierov SR, a.s. a prispôsobenie jeho činnosti podmienkam novej legislatívy. V septembri 2002 stredisko požiadalo úrad o udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. Po jeho udelení a vybudovaní potrebných kapacít sa zmení systém evidencie cenných papierov na dvojstupňový a zároveň sa centrálny depozitár stane miestom pre zúčtovanie a vyrovnanie burzových aj mimoburzových obchodov s cennými papiermi.

Segment otvorených podielových fondov je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí trhu. Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa naďalej rozširuje, pričom si je možné vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí a rôzneho stupňa rizika. Tuzemským podielovým fondom navyše prospel aj ďalší pokles úrokových mier v bankách. Stále sa zlepšujúci legislatívny rámec pre podnikanie subjektov s povolením pre oblasť kolektívneho investovania dnes zabezpečuje dobrú úroveň ochrany investora do fondov kolektívneho investovania a stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu činnosti správcovských spoločností zo strany bánk, vykonávajúcich funkciu depozitára a pre dohľad vykonávaný úradom.

Kolektívne investovanie je už niekoľko rokov jedinou rozvíjajúcou sa súčasťou kapitálového na Slovensku.Objem spravovaného majetku vo fondoch kolektívneho investovania dosiahol na konci prvého polroka 2003 hodnotu 25,1 mld. Sk, čo znamená medziročný nárast na viac ako dvojnásobok. Podstatná časť z tohto objemu pripadá na otvorené podielové fondy, ktorých pravidlá pre činnosť ako aj obmedzenie a rozloženie rizika vyhovujú európskej smernici UCITS. Výrazný nárast majetku v slovenských fondoch kolektívneho investovania je prevažne spôsobený postupne klesajúcou cenou peňazí na vkladových produktoch, čo vedie investorov k hľadaniu alternatívnych spôsobov zhodnocovania svojho majetku. Nezanedbateľným dôvodom rastu kolektívneho investovania je tiež stabilný a kvalitný legislatívny rámec zharmonizovaný s európskou legislatívou. Ten už od roku 2000 vytvoril pre slovenských podielnikov podmienky porovnateľné s Európskou úniou a do značnej miery znemožnil praktiky bývalých investičných fondov. Vzrast hodnoty aktív v slovenských fondoch kolektívneho investovania je primárne krytý vzrastom čistých predajov. Ten predstavoval v domácich podielových fondoch kumulatívne 8,9 mld. Sk, pričom podstatná časť smerovala do fondov peňažného trhu a dlhopisových fondov (8,4 mld. Sk), teda do fondov, ktoré na globálnom trhu stagnovali alebo rástli. Pritom podiel čistých predajov podielových listov domácich podielových fondov je na slovenskom trhu 87,3 %, zvyšok sú predaje zahraničných fondov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil kumulatívny rast aktív slovenských fondov je štruktúra slovenských podielových fondov: globálne neklesajúce fondy peňažného trhu a fondy dlhopisové majú na slovenskom trhu fondov podiel až 73 %, naopak globálne padajúce akciové fondy sú na Slovensku zastúpené iba 3 %. Pre porovnanie, v Európe bolo v prvom polroku 2003 najviac „nových“ peňazí investovaných do dlhopisových fondov (čisté predaje dosiahli hodnotu 32,707 mil. EUR) a celková čistá hodnota majetku v týchto fondoch sa zvýšila o 8 % oproti začiatku roka. Po dlhšej dobe viac investorov začalo prejavovať svoju dôveru aj akciovým fondom (čisté predaje dosiahli hodnotu 13,39 mil. EUR). Naopak, zmiešané fondy výrazne stratili (záporná hodnota čistých predajov –1,68 mil. EUR).

Vyhliadky slovenského trhu sú však konečne po rokoch stagnácie mierne optimistické. Základom pre toto tvrdenie môže byť nielen neustále sa zlepšujúce hodnotenie Slovenskej republiky ako krajiny smerujúcej do jednotného trhu EÚ a členského štátu OECD, ale aj zásadné prebudovanie legislatívneho rámca podnikania na kapitálovom trhu, ktoré bolo v roku 2002 prakticky ukončené. Summit Európskej únie, ktorý sa konal v decembri 2002 v Kodani rozhodol o rozšírení únie od mája 2004 o desať nových členov, vrátane Slovenskej republiky. S ohľadom na túto skutočnosť rozhodol Výbor európskych regulátorov pre obchodovanie s cennými papiermi CESR, ktorý je jedným z oficiálnych poradných orgánov Európskej komisie pre implementáciu európskych smerníc pre oblasť kapitálového trhu, že prizve regulačné orgány z prístupových krajín k členstvu v tejto organizácii so štatútom pozorovateľa až do doby ich plného členstva v EÚ. Úrad sa tak stal zástupcom Slovenskej republiky na rokovaniach tohto orgánu s možnosťou priamo ovplyvňovať tvorbu európskej legislatívy kapitálového trhu.



ako to funguje?