Košice

Košice
Poloha
Pocet obyvatelov: 241 6O6
Rozloha okresu: 243, 8 km2
Nadmorská výška: 184-851 m.n.m
Okres Košice leží prevažne v rovnomernej Košickej kotline na nive a terasovitej plošine
do ktorej z casti zasahujú Volovské vrchy. Mesto leží na oboch brehoch Hornádu (8,64
m3/s) ktorého najvýznamnejšie prítoky sú Crmel a Myslavský potok. ( 48° 43‘ severnej
šírky a 21°15’ východnej zemepisnej dlžky). HISTÓRIA
Cassovia ,Kaschau, Kassa, Košice.Priaznivá geografická poloha tohto historického
mesta a to, že ním prechádzala významná cesta spájajúca Balt s Balkánom, podstatne
ovplyvnilo dejiny Košíc, dnes jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúcejších miest na
Slovensku.
Pociatky Košíc siahajú do 12.storocia, ba aj hlbšie do minulosti. Vyvinuli sa z
osady slovenských rolníkov , ktorá sa už v prvej polovici 13.storocia stala sídlom
královského domu(domus regia). Ako “villa“ s farským kostolom sa spomínajú v
lubinskej listine z roku 1230. Dalšia zmienka o Košiciach je z roku 1249 možno ju nájst
v královskej listine, v ktorej panovník
Belo IV. Udeluje „hostom“ Sene rovnaké výsady, aké majú košickí hostia pristahovalci z
dolného Saska. Významná je i donancná listina krála Štefana V. z roku 1261, ktorou
obdarúva dvoch obyvatelov, Samphlebena a Obla, územím Vyšných Košíc. Po roku
1290 sa o Košiciach hovorí ako o meste (civitas, Stadt). To preto, lebo v tom roku tu
po obvode dostavali vysoké mestské opevnenie.
Nemeckí kolonisti, ktorí sa tu usadili, podnietili rozvoj remesiel a obchodu. Dôkazom
toho je najstaršia zachovaná zmienka o cechu v Uhorsku v listine kožušníckeho cechu z
r. 1307. Dynamiku ich bohatnutia a spolocenského napredovania však vážne ohrozovali
feudáli tej doby. Ich konflikt s rodom Omedejovcov dokonca prerástol do takých
rozmerov, že posunul Košice do centra vnútroštátnej politiky Uhorska. Aj preto mal
15.jún 1312 rozhodujúci význam pre napredovanie mesta. Tento den Košicania a
spišskí Nemci pomohli královi Karolovi Róbertovi porazit v bitke pri Košiciach
spojenecké vojská jeho rivala Matúša Cáka Trencianskeho a silného rodu Omedejovcov.
Za to boli štedro odmenení. Listinou z 9.apríla 1319 boli oslobodení od platenia cla na
celom území Abovskej a Zemplínskej župy. No to nebolo všetko. Od Ludovíta Velkého
dostali v r. 1347 rozsiahle výhody, aké mali aj obyvatelia Budína – právo volby
richtára, farára, právo na usporadúvanie krajinských jarmokov, od r. 1361 právo
generálneho skladu na tovar dovážaný z Polska a Ruska.
Tak sa Košice dostali na úroven takých miest, ako bol Krakov alebo nemecké hanzovné
mestá. Ten istý král povolil používat Košiciam erb. Listina, ktorou tak urobil, je
najstaršou známou listinou svojho druhu v Európe.
Obchodovanie s okolitými krajinami okrem iného prerástlo do obojstranne výhodnej
obchodnej dohody medzi mestom a polským Krakovom uzavretej v Košiciach 25.
Februára 1394. Necudo že,
práve tu pôsobil prvý cech bohatých obchodníkov na Slovensku(1446).
V tomto období v meste vznikali nové stavby: dominikánsky kostol, radnica,
františkánsky kostol a koncom 14.storocia aj nový kostol sv. Alžbety a celý rad
murovaných domov. Väcšina svahov v okolí sa premenila na vinice, ktoré sa stali
dôležitým zdrojom obživy a obchodu. Žilo tu asi 4000 obyvatelov. V prvej polovici
15.storocia ich pocet stúpol na asi 7000. Košice sa stávajú jedným z najväcších miest
na území Slovenska. Rast bol ešte väcší po tureckej okupácii Dolnej zeme, ked sem z
ohrozených miest prichádzali utecenci, najmä šlachta. V 30. Rokoch boli takmer všetci
obyvatelia Košíc stúpencami reformácie. Súcasne s reformáciou však s krajinou otriaslo
stále silnejúce turecké nebezpecenstvo(s tým súviselo prerušenie obchodných ciest na
Balkán), rozdelenie uhorského štátu a pocetné stavovské povstania, vojny a
náboženské nepokoje.
4. decembra 1536 Košice obsadil Ján Zápolský. Kedže mu meštania( najmä Nemci)
nepreukázali lojalitu, tvrdo ich potrestal. 55 popredných nemeckých meštanov
deportoval do Sedmohradska a ich majetky pridelil meštanom madarskej národnosti.
Od tých cias sa datuje väcšia prítomnost Madarov v Košiciach. Koncom 16.storocia ich
už bola polovica. Na území Uhorska, ktoré nebolo okupované Turkami, zriadil cisár šest
vojenských správ- kapitanátov. Najväcší z nich, Hornouhorský, sídlil Košiciach. Z
kupeckého mesta sa tak stáva pevnost, a to až do konca 18.storocia. Na Velkonocný
pondelok 13.apríla 1556 za niekolko hodín mesto z väcšej casti vyhorelo. Zhorel Dóm,
kaplnka sv. Michala, Urbanova veža, radnica...Len tažko sa mesto zviechalo z tejto
tažkej rany.
Do protestantských Košíc sa provizórne nastahovala kapitula rímskokatolíckej cirkvi,
pretože jej pôvodné sídlo Jáger dobyli 11. Októbra 1596 Turci. To bol zaciatok aktívnej
protireformácie. Cisár Rudolf II. Vydal 11. Novembra 1603 listinu, ktorou poveril
hlavného kapitána mesta, aby protestantom odnal Dóm a kaplnku sv. Michala a dal ich
do správy novozriadenej kapituly. V januári 1604 tak urobil. Koncom jesene toho istého
roku vstúpil do mesta Štefan Bockaj, ktorý vrátil kostol protestantom.
Po jeho necakanej smrti sa mesto vrátilo do cisárskych rúk.
Zaciatkom septembra 1619 Košice obsadili vojská sedmohradského kniežata
Gabriela Betlena. Onedlho boli z náboženskej nenávisti zavraždení traja katolícki
duchovní Marek Križín, Melichar Grodecký a Štefan Pongrác.
Zásluhou jágerského biskupa Benedikta Kišdyho vzniká Košiciach jezuitská
univerzita(1657), ktorú v r. 1660 cisár Leopold I. zrovnoprávnil s ostatnými európskymi
univerzitami. Pre jej potreby vznikal v r. 1671- 84 univerzitný kostol. Koncom
17.storocia vypuklo v casti Uhorska povstanie vedené Imrichom Tokolim. Jeho vojská
dobyli Košice v r. 1683. Pol druha roka boli v rukách povstalcov, potom ich znovu
obsadili cisárske vojská. V nedalekom Prešove nasledoval v r. 1687 súd a popravy
známe ako prešovské jatky, ktoré mali odstrašit potenciálnych buricov v budúcnosti.
Vojenský súd pod vedením talianského generála Caraffu odsúdil na smrt 24
protestantov, medzi nimi aj košického richtára Davida Feja a mäsiara Samuela Lániho.
Zopakovala sa tak situácia spred 68 rokov, ale v opacnej réžii.
14. októbra 1706 vstúpil do mesta medzi Košicanmi velmi populárny vodca
posledného zo série stavovských povstaní František Rákocsi. Jeho vojská držali mesto
do jesene 1704. Po porážke jeho stúpencov vtiahli 20. Apríla 1711 do Košíc cisárske
vojská, cím stavovské povstania definitívne skoncili. Magistrát stratil svoj vplyv vo
veciach mesta a rozhodujúce slovo mal dosadený miestodržitel.
V r. 1780 mali Košice asi 8200 obyvatelov. V tomto roku prevládal akýsi rozmach
pocas ktorého sa obnovovali všetky kláštory a tiež sa stavali nové objekty napr.
terajšie štátne divadlo. V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád , o rok na to Spišská
komora a v roku 1787 odišli františkáni. Zaciatkom 19.storocia bola zriadená katolícka
diecéza. Ožíva hospodárstvo, remeselnú a manufaktúrnu výrobu zatláca do úzadia
priemyselná výroba. Konjunktúra hospodárstva nastáva i ako dôsledok napojenia sa
mesta na dôležité železnicné trate (Budapešt-Miškovec 1860) o 10 rokov na
Košicko-bohumínsku železnicu. Na prelome 19. a 20 storocia mali Košice 44 211 obyv.
a patrili medzi najpriemyselnejšie mestá Uhorska. Po 1.sv. vojne, rozpade
Rakúsko-Uhorska sa Košice stali súcastou Ceskoslovenskej republiky, administratívnym
, kultúrnym a školským centrom východného Slovenska.
V roku 1938 po mohutnej manifestácii národov východného Slovenska za úcasti
Klementa. Gottwalda bola zorganizovaná KSC. Vyjadrila odhodlanie ludu bránit vlast
pred agresiou fašistického Nemecka- 2. november - zaciatok horthyovskej okupácie
mesta.
Až po velkej tagédii obcanov židovského pôvodu boli Košice oslobodené. Bolo to 19.
januára 1945 ked vojská IV. Ukrajinského frontu pod vedením armádneho generála
I.P.Petrova. Na to 4.apríla sa Košice docasne stali hlavným mestom oslobodenej
Ceskoslovenskej republiky a den neskôr tu bol vyhlásený Košický vládny program,
dohoda, ktorá mala urcit vývoj povojnovej republiky.
Po vojne mali Košice 51 000 obyv. a dnes majú 5-krát viac. Naše mesto vyrástlo na
štvrtmiliónové moderné mesto ,druhé najväcšie v republike, ekonomické, kultúrne a
spolocenské centrum východného Slovenska. V posledných rokoch neuveritelne
krásnejú a ekonomicky silnejú do rozmerov, ktoré z roka na rok umocnujú ich
postavenie v stredoeurópskom priestore. Podnebie:
Mierne, s teplotami v zime –3,6 °C a v lete 19,6 °C ( priemerné celorocné tepoloty sa
pohybujú okolo 9°C). Zrážky sa tu pohybujú okolo 674 m.m. Typ dna Pocet dní ( v r
1999)
Jasných 33
Zamracených 141
Tropických 6
Letných 63
Mrazových 109
Ladových 36
Spolu 388
Obyvatelstvo:
Košice sú s 241 874 obyvatelmi druhým najväcším mestom na Slovensku. Z tých 241
606 obyvatelov je 48, 1% mužov a 51, 9% žien. Hustota osídlenia je 991 obyv./km2.
Prirodzený prírastok sa pohybuje okolo 2,35/1000 obyv. ale celkový prírastok(úbytok)
je –0,22/1000 obyv. je to hlavne kvôli tomu, že pocet pristahovaných (1777) je nižší
ako pocet vystahovaných (2412). Pocet sobášov v r. 1999 bol síce 1326 avšak v tom
istom roku tu bolo 612 rozvodov. Národnostná štruktúra obyvatelstva mesta Košice:
Slovenská 217 889 - 90, 5%
Ceská 3 322 - 1, 4 %
Madarská 10 818 - 4, 5 %
Rómska 4 689 - 1, 9 %
Polská 156 - 0, 1 %
Nemecká 321 - 0, 1 %
Rusínska 700 - 0, 3 %
Ukrajinská 1 144 - 0, 5 %
Ruská 209 - 0, 1 %
Iná 1 445 - 0, 6 %
Mesto Košice sa delí na 4 okresy a 22 mestských castí:
Pocet obyvatelov mestských castí:
Okres Košice I.
66 853
1. Džungla 379
2. Kavecany 922
3. Sever 22 145
4. Sídlisko Tahanovce 18 234
5. Staré mesto 23 631
6. Tahanovce 2007
Okres Košice II. 82 285
7. Lorincík 323
8. Luník IV. 3 027
9. Myslava 1640
10. Pereš 745
11. Polov 1016
12. Sídlisko KVP 27 241
13. Šaca 4490
14. Západ 43 803
Okres Košice III.
15. Dargovských Hrdinov 30 119
16. Košická Nová Ves 1950
Okres Košice IV.
17. Barca 2620
18. Juh 25 845
19. Krásna 3136
20. Nad Jazerom 26 936
21. Šebastovce 538
22. Vyšné opátske 1324
Kultúra:
Košice sú mesto bohaté na kultúru. Každorocne sa tu organizujú Dni mesta Košice, ale
aj vela rôznych podujatí s tých najdôležitejších napr. 1. Oslavy dna mesta Košice/Máj/
2. Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe/Júl/
3. Challenge Day/ Máj/
4. Medzinárodný Maratón mieru /Október/
Nachádzajú sa tu 3 divadlá ,dva muzeálne komplexy ,galéria, Št. Filharmónia atd.
Tradicne kultúrnymi a športovými podujatiami sú tiež:
Košická hudobná jar, Medzinárodný orgánový festival, Festival sakrálneho umenia,
Medzinárodný folklórny festival a iné.
Školstvo:
Školy
Druh Školy Pocet Škôl
Materská 515
Základná 350
Gymnázium 29
SOU 62
SOŠ 58
Vysoká 3
Spolu 1 017
Študenti
Druh Školy Pocet
Materská 24 965
Základná 94 396
Gymnázium 11 515
SOU 17 556
SOŠ 18 240
Vysoká 16 383
Spolu 183 055
S tých troch vysokých škôl je najvýznamnejšia Univerzita veterinárneho lekárstva.
Potom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a nakoniec Technická univerzita. Zdravotníctvo
V Košiciach je 7013 lôžok v 15 nemocniciach. Je tu aj 9 lekární. Lekárov primárnej
starostlivosti je 820 v tom: -271 lekárov pre dospelých
-156 pediatrov
- 61 gynekológov
- 332 stomatológov
Denne je v Košiciach 15 163 práce neschopných. ZOO Košice:
Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO
Košice sa buduje od roku 1979.
Jej zameranie má byt v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch,
ktoré sa svojou velkostou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha
areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej casti Košice-Kavecany. Chovné
zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré
tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény,
rehabilitacnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie
rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej
fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a dalších záujemcov, ale tiež s cielom
ich reintrodukcie do volnej prírody.V ZOO Košice sú v súcasnosti chované prevažne
zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika,
Afrika. Od mája 2000 je vybudovaný aj velmi zaujímavý letný výbeh pre korytnacky a
kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mládatá zvierat, ktoré môžu návštevníci
aj pohladkat a krmit zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni .
.
HISTOTORICKÉ PAMIATKY:
1. Dóm Sv. Alžbety:
Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola,
ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba
Dómu sv. Alžbety sa zacala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byt stavba bazilikálneho typu s
piatimi lodami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom
bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna
koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená
hlavná lod s rovnako vysokou priecnou lodou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri
nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv.
Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a
dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné
Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, pocas obliehania Košíc, bol dóm velmi
poškodený. Opravu prevádzal stavitel a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod
dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokoncil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa
považuje za rok ukoncenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. V
dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne
narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v
rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátit sa k
pôvodnej pät lodovej koncepcii.
Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekcne ich pripravoval Imrich
Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahrnala
odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bocných lodí na sietové a
dotkla sa aj kamenných clánkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou
lodou vybudovaná krypta, ktorú realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof.
F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho
druhov z Turecka
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva pätlodovú dispozíciu s krížením hlavnej a
priecnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežicka. Na
južnej strane je predsien, nad nou královské oratórium po stranách kaplnky. Južná
veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775
dotvárajú západné priecelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v
Getsemanskej záhrade, Pieta a Rucník sv. Verony. Najbohatší a umelecky
najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad
sebou, okolo je dalších pät reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv.
Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv.
Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky
Stará radnica:
Od konca 13. storocia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z
nich vlastnil v druhej polovici 15. storocia významný košický rodák, kancelár královstva
a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od zaciatku 17. storocia tu stála Curia
Civitatis - radnica mesta. Terajšia radnicná budova bola postavená v rokoch 1779 -
1780, ked bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba
mestského palácového typu bola postavená podla projektu Jána Langera. Fasáda je
bohato clenená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou
balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne.
Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené
schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpocívadle je
umiestnená pamätná tabula Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú
dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišta namaloval významný maliar
Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Malbu v zasadacej sieni
nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická
reštaurátorka M.Spolocníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia
radnicnej vinárne v suteréne objektu.
V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa
prestahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova
slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia,
podla bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica prestahovala do
nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku zacala aj rekonštrukcia
budovy, po ktorej bude opät sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta
Košice. Žobrákov dom:
K domu na Hlavnej c.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil
z nažobraných penazí. Základy domu sú zo 14. storocia, upravovaný bol v rokoch 1720
a 1760. Alegorická malba bola desatrocia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994.
Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Erb a pecat ako osobitný
historický pramen najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupen
dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho
postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopociatkoch
je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadrit svoju identitu formou, ktorá je
všeobecne poznatelná, jasne odlíšitelná, lahko identifikovatelná a pritom vo svojom
obsahu má Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinMiklušova
väznica:
Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z
prvej polovice 15.storocia, pricom nárožný dom coskoro v druhej polovici toho istého
storocia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do zaciatku
17.storocia. Podla nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia
dielne nájdených pri vyprázdnovaní zasypaných pivnicných priestorov možno
usudzovat, že v casti budovy pracovala už od 16.storocia hrnciarska dielna. Zaciatkom
17.storocia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre
mestskú väznicu s muciarnou. Od roku 1872, ked nastala reorganizácia súdnictva a
odclenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou
mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty
dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre
expozicné úcely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii
mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storocia
Opevnenie mesta:
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ
mesta, ktoré bolo treba uzavriet dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala
vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh.
Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Malovaná" a „Mlynská
brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom.
Postavený bol z lomového kamena. Celková dlžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že
jeho súcastou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci
z hlavného obranného múru bol v 15.storocí opevnený deviatimi baštami. Boli
pomenované podla cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska,
zámocnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnciarska, povraznícka, obuvnícka a
kovácska. pôdorys opevneného mesta
Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých
privádzali vodu z Cermela a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili
pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými
polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nad terénom, hrúbka
0,8 - 1,0m, dlžka asi 2355m. Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556.
Kedže mestu hrozilo v 16.storocí turecké nebezpecie, rýchlo svoj hradobný systém
opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v
ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a
zaciatkom 17.storocia spevnili zemným valom s dalšími bastiónovými plošinami na
zachytávanie nepriatelských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením
cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou pätramennú citadelu. Túto
citadelu dal roku 1713 zbúrat Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predlžení tahu
Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a
vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len
záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od
16.storocia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa
zachovali viditelne casti hradových múrov na uliciach : Cajkovského, Hrnciarskej,
Podtatranského, Kovácskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojnicnej,
Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Cast hradobných múrov je použitá ako
oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali
popri hradbách.
Medzi najzachovalejšie casti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z
viacerých stavebných etáp
Zdroje /podakovanie/:
Web:
www.cassovia.sk
www.kosice.sk
Knihy:
-Podrobný atlas mesta Košice /3. vydanie rok 2000 zod. redaktor A. Magula/
-Slovensko prechádzky storociami miest a mesteciek / 1994 kol. autorov/
PRIEMYSEL
Nová etapa Košíc sa zacala až po druhej svetovej vojne, ked sa na základe princípov
stanovených v Košickom vládnom programe otvorila etapa budovania socializmu v
našej vlasti. Košice sa stali prudko sa rozvíjajúcim mestom s mimoriadne dynamickým
rozvojom priemyslu a infraštruktúry. Rozkvet podnietila hlavne spolocnost VSŽ, a.s.
ktorá oslávila v roku 1999 už 40. výrocie svojho vzniku. Za toto obdobie sa z pôvodne
hutníckeho kombinátu pretransformovala na najväcší podnikatelský subjekt na
Slovensku, poskytujúci rozsiahle služby v oblasti hutníckej a strojárskej výroby,
obchodu a financníctva s rozhodujúcim prínosom devíz štátu. Najväcšia dcérska
spolocnost VSŽ Ocel s.r.o. vyrába v uzavretom hutníckom cykle široké spektrum
plochých ocelových výrobkov. Zvyšovanie kvality produkcie, plnú
konkurencieschopnost na trhu, zabezpecuje vysoký odborný potenciál jej pracovníkov.
Neustála modernizácia výroby a zdokonalujúci sa servis umožnujú riešit aj nárocné
nadštandardné požiadavky odberatelskej sféry. Zo strojárenského priemyslu je to
Hutníctvo ( US STEEL a. s ), Strojárenský ( VSŽ a. s a Východoslovenské strojárne),
Potravinársky (Vinárske a Hydinárske závody) Energetický (Tepelná elektráren a
tepláren Košice sú taktiež sídlom regionálnych centier elektrotechnických a
plynárenských rozvodov. ) a tiež Elektrotechnický. Priemysel v Košiciach zamestnáva
31 601 ludí (celkovo je v Košiciach 89717 zamestnaných ludí ). Priemerná mzda u
zamestnancov v priemysle je cca. 14 191 ( celková priemerná mzda je okolo 11 837).
V roku 2000 sa tržby z priemyselnej cinnosti vyšplhali na 58 mld. Sk.
Ner.Sur:
Magnezitová bana. Stavebníctvo : Významné stavebné firmy ako Inžinierske stavby
Košice a Cestné stavby. V stavebníctve je tu zamestnaných 6 636 fyz.
osôb .
PROBLEMY
Nezamestnanost
Rok: Percento :
1991 7,3%
1992 6,84%
1993 10,01%
1994 12,35%
1995 11,31%
1996 10,49%
1997 11,08%
1998 13,31%
1999 17,35%
2000 17,94%
Pomerne vysoká nezamestnanost ( vzhladom na to ,že Košice sú druhé najväcšie
mesto na Slovensku) je podla mna spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditelská
velkých zahranicných ale aj domácich podnikov bánk atd. sú sústredené hlavne do
Bratislavy. Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach volných len 167 pracovných
miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných = 125,6 cloveka na 1 volné prac. miesto.
S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv.
Dlhodobý test geotermálneho zdroja pri Durkove potvrdil, že z neho možno získat 100
megawattov tepla
O tri roky by Košice mohli kúrit teplom z podzemia .
Tri prieskumné vrty vo svinickom chotári nedaleko Durkova potvrdili, že projekt
využitia geotermálneho zdroja pre Košice a okolie má svoje opodstatnenie. Na povrch
sa z výdatného zdroja dostávala para s teplotou 126 stupnov Celzia. "Dlhodobý test
potvrdil bohatstvo štruktúry. Možno z nej dosiahnut výkon 100 megawattov tepla,"
povedal nám generálny riaditel Slovgeotermu Bratislava, výkonný riaditel a prokurista
Geotermu a.s. Košice, RNDr. Otto Halas, CSc. Spolocnost Geoterm Košice a.s., ktorú
tvoria mesto Košice, Slovenský plynárenský podnik a Slovgeoterm Bratislava,
zaregistrovali na súde v Košiciach. Hlavnou úlohou je získat dostatok penazí, aby podla
plánu, do roku 2005, prúdilo teplo z podzemia do nášho mesta a vykurovalo cast bytov.
Úspešne sa skoncili rokovania s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v Londýne.
"Terajšie imanie spolocnosti je 276 miliónov korún, ale celkové náklady predstavujú 2,8
miliardy korún. Predpokladá sa, že najneskôr do konca marca 2002 budú prostriedky
na to, aby sa mohlo v projekte pokracovat," uviedol O. Halas. Najneskôr v druhom
polroku 2002 zacnú s technologickými prácami a výstavbou horúcovodu do košickej
teplárne. uviedol O.Halas
Boris MACKO
Vedenie mesta muselo okamžite zacat konat s vedomím, že ocakávaný financný prínos
980 miliónov predajom lesa nezíska. Výsledky snáh prezentoval primátor Zdenko
Trebula:
"Samozrejme, že tento moment spôsobil okamžitú reakciu niektorých nebankových a
financných inštitúcií na slovenskom trhu, samozrejme, zareagovali aj banky. Ako prvá
zareagovala Credit Suisse First Boston Londýn, ktorá nás vyzvala, aby sme okamžite
uhradili dlžnú sumu, ktorá v tom case predstavovala zhruba 19,5 milióna mariek. Bola
to istina plus úroky za celé obdobie."
Mesto požiadalo o možnost odkúpenie záväzku, ktorý by bol krytý zmenkou s tým, že
by ju odkúpili cez niektorú bankovú inštitúciu. "Credit Suisse nesúhlasil s takýmto
riešením, žiadal, aby sme dali súhlas na odpredaj dlžnej sumy ním urcenej právnickej
osobe.
My sme mali urcité signály, ako by sa malo následne nakladat s touto pohladávkou voci
mestu. Preto sme požiadali o možnost, aby sme odkúpili túto zmenku sami. Táto
možnost nám bola daná."
Mesto financné prostriedky zabezpecilo s tým, že touto financnou operáciou, ktorá sa
uskutocnila a v pondelok poobede bola potvrdená, Košice získali úsporu 155 miliónov
na skonte. "Financné prostriedky sme zabezpecili v prvej splátke 50 miliónov korún z
vlastných zdrojov z Košíc, nieco ešte z financií, ktoré nám ostali z predaja spalovne a
na niecom sa podielali aj iné inštitúcie v rámci mesta. Následnú 200 miliónovú splátku
sme zabezpecili predajom volných komunálnych obligácií. Kupujúcim sa stali VSŽ,
výnos je pre nich o nieco vyšší ako zo zdrojov, ktoré sú uložené v bankách. Obligácie
sú ako reproobchod na obdobie troch až piatich mesiacov, následne by malo dôjst k
vráteniu obligácií a vyplateniu. "
Pri vyplácaní obligácií mesto kalkuluje s príjmami, ktoré by mesto malo získat z predaja
emisie obligácií vo výške minimálne 500 miliónov korún, ako to po zasadnutí vlády
hovorila ministerka financií. Podmienky emisie budú známe neskôr, pretože komisia na
úrovni podpredsedu vlády Mikloša rokovala práve v case tlacovej besedy. Ocakáva sa
ich reakcia na návrhy, ktoré podstúpilo Mesto Košice v spolupráci s Prvou komunálnou
bankou. "V každom prípade takto získané financné prostriedky budú použité na
vyplatenie existujúcich dlhov, zníženie dlhovej zataženosti mesta, ale nie v polohe
istiny, ale predovšetkým v polohe zníženia dlhovej služby. V závere minulého roka s
Ceskou sporitelnou a operáciou s Credit Suisse First Bostonom plus s urcitými
obchodmi, ktoré sa v minulom roku urobili a z predaja majetku sme znížili zadlženost
mesta Košice z 15. januáru 2002 na 1 miliardu 749 miliónov korún."
Pripomenme, že v závere roka 1999, kedy dlh kulminoval, bola dlhová zataženost
mesta 2 miliardy 200 miliónov Sk. "O odkúpenie záväzkov mesta mali záujem niektoré
inštitúcie. Takto získané zdroje mohli byt z ich strany použité na exekuovanie vecí,
ktoré sú pre mesto z hladiska budúcnosti strategické. To znamená rozvody tepla,
výmenníkové stanice a podobne. Sú to teda väzby, ktoré sa týkajú budúcnosti tepla v
meste. Vynaložili sme enormné úsilie nato, aby sa to nedostalo do cudzích rúk. Navrhli
sme vláde, že v prípade, ak ona odkúpi emisiu obligácií, aby im mesto mohlo rucit
práve rozvodmi tepla a výmenníkovými stanicami. Tým by malo poistené, že by v
žiadnom prípade na ne nikto nemohol siahnut. Všetko závisí aj od toho, na ako dlho
budú obligácie vydané, ci na 10, alebo 15 rokov.
Ešte neviem, na ako dlho to vláda schváli."
Mesto nadalej pokracuje na obchode s mestskými lesmi. Je tu možnost transformovat
mestskú spolocnost na akciovú, pricom by sa mesto stalo minoritným vlastníkom s
podielom 34 percent. Majetok by sa kapitalizoval, vložil do spolocnosti a na trhu by sa
ponúkli akcie na predaj. Zo získaných zdrojov by sa umorovali dalšie dlhy mesta.
"Znížili sme pocet pracovníkov na magistráte o 38, co je mzdová úspora na rok 4,3
milióna Sk. Prerozdelením nákladov medzi mestom a mestskými castami sme znížili
nápor na náš rozpocet o 56 miliónov Sk. Zvýšili sme príjem v kategórii nedanových
príjmov, hlavne v dôsledku spolupráce s mestskou castou Košice - Šaca. Tým sme
získali 40 miliónov Sk, ktoré používame na mestskú hromadnú dopravu. Predaj
majetku mesta, ktorý sme ucinili s bankovými inštitúciami v uplynulom roku, nám
priniesol 108,6 milióna Sk. Vlastný predaj majetku bol v roku 2000 až 2001 v sume
573 miliónov Sk. Zriadenie spolocného podniku so zahranicnou úcastou Kosit a predaj
spalovne nám priniesol 200 miliónov Sk. Všade však treba rátat s danou z prevodu
nehnutelností, o co sa hodnota znižuje. Presun požiarneho zboru, ktorý bol iniciovaný
zo strany mesta Košice a presúva sa od 1. 4. 2002 pod štát, prinesie úsporu
mestskému rozpoctu rocne 30 až 45 miliónov korún. Cesty prvej triedy od 1. 1. 2003
prejdú pod správu Slovenskej
Mesto riešilo dlhy voci Ceskej sporitelni v spolupráci s PKB, pricom išlo o záväzok vo
výške 3 milióny 949 tisíc dolárov, co realizovali so skontom 49 percent. Credit Suisse
First Boston realizovali so skontom 39 percent. Celková úspora dosahuje 235 miliónov
Sk len na týchto dvoch financných operáciách. 17. 1. 2002
HOSPODÁRSKO - EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
Mesto Košice má silnú hospodársku základnu, ktorá vytvára pracovné príležitosti i pre
obyvatelov okolitého regiónu. Najväcším zamestnávatelom je hutnícky závod U.S.
Steel, kde pracuje vyše 15 tis. pracovníkov. Z celkového poctu evidovaných
zamestnancov 89 tis. osôb, najväcší pocet pracuje v odvetví priemyslu 30,2 %. Silné
zastúpenie má i sektor školstva 13,1 % a dopravy 11,8 %. Donedávna velmi silné
odvetvie stavebníctva sa na celkovej zamestnanosti podiela len 5,8 %-tami.
Hospodársku základnu tvorí v súcasnosti 20.478 podnikatelských subjektov, ktoré
vytvárajú vyše 9 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V rámci týchto
subjektov je cca 600 spolocností, ktoré podnikajú so zahranicnou majetkovou úcastou.
Podla druhu vlastníctva prevláda súkromný sektor, ktorý zamestnáva spolu 56,6 % zo
všetkých zamestnancov.
Celkové tržby priemyselnej produkcie v Košiciach v roku 2000 dosiahli hodnotu 58 mld.
Sk a predstavovali takmer 84 % zo všetkých tržieb. Na týchto tržbách sa
najvýraznejšou mierou podielali tržby spracovatelského priemyslu. Stavebná produkcia
(podla dodávatelských zmlúv) dosiahla hodnotu 4.545 mil. Sk a oproti
predchádzajúcemu roku mierne narástla. Z dlhodobého hladiska je však táto produkcia
stále poddimenzovaná. Použitá literatúra
1.Košice ako na dlani (Vydavatelská agentúra JES Košice,vyr.r.2000)
2.Košice-sprievodca(Nár. výbor mesta Košíc, odbor obchodu a cest.ruchu,vyr.r.1989)
3.Košice na prelome tisícrocí(Alexander Jiroušek,vyr.r.1998)
4.Profili, Mestá a obce Slovenska(vyd.DONATUS,vyr.r.1999)
5.Podrobný atlas mesta Košice(vyd. MAPA Slovakia,vyr.r.1996)
6.Košice(Fedor Fico,vyr.r.1998)
Symboly mesta Košice
Vlajka mesta Košice
Erb mesta Košice
Štít a pecat mesta Košice
Partnerské mestá mesta Košice
Krajina: Mesto: Dokument:
Nemecko Wuppertal Dohoda o spolupráci medzi mestami podpísaná 22.5.1980,
obnovená 1996
Fínsko Raahe Dohoda o družobných vztahoch medzi mestami podpísaná 28.6.1987,
obnovená 1991
Polsko Rzeszów Prehlásenie o regionálnej spolupráci medzi samosprávami miest
podpísané 23.11.1991
USA - Alabama Mobile Dohoda o partnerstve podpísaná v Mobile 12.4.1991, v
Košiciach 20.3.1992
Nemecko Cottbus Dohoda o partnerských mestách podpísaná 6.7.1992
Taliansko Verona Prehlásenie o spolupráci samospráv podpísané 20.8.1992
Ukrajina Užhorod Dohoda o spolupráci podpísaná 16.1.1993
Ruská federácia Sankt Peterburg Protokol medzi mestami o partnerstve a spolupráci
podpísaný 28.10.1995
Madarsko Miškolc Dohoda o spolupráci podpísaná 7.5.1997 v Košiciach, 11.5.1997 v
Miškolci
Madarsko Budapešt Vyhlásenie o spolupráci v oblasti kultúry podpísané 9.5.1997
Turecko Bursa Dohoda o partnerských vztahoch a vzájomnej spolupráci medzi
mestami podpísaná 29.3.2000
Bulharsko Plovdiv Dohoda o spolupráci podpísaná 29.11.2000
Srbská republika Niš Dohoda o spolupráci podpísaná 22.3.2001
Ceská republika Ostrava Dohoda o spolupráci podpísaná 24.5.2001
Erb a pecat ako osobitný historický pramen najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej
skratke stupen dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale
najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze.
Najmä v prvopociatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadrit svoju
identitu formou, ktorá je všeobecne poznatelná, jasne odlíšitelná, lahko
identifikovatelná a pritom vo svojom
obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vztah, ktorý sa vníma a ko nemenný.
Klinika onkológie a rádioterapie vo FN L. Pasteura už týžden nemá lieky a situácia sa
tak skoro zrejme nezlepší Lekárov vyhlásenie Asociácie dodávatelov liekov, že prestane
distribuovat lieky do nemocníc ak nesplatia dlžoby, šokovalo. V tom prípade hrozilo
zatvorenie nemocníc. Aj ked neskôr od požiadavky zaplatit faktúry do 30 dní niektorí
dodávatelia ustúpili, ešte stále ostalo dost firiem, ktoré striktne na tom trvajú. Došlo to
až tak daleko, že pacienti jedného z dvoch onkologických oddelení košických nemocníc
nemajú lieky potrebné na záchranu ich životov. "Nemôžem a nechcem povedat priamo
ci na tom, že nie sú medikamenty pre onkologických pacientov, nesú vinu dodávatelia
liekov, štát alebo minister zdravotníctva. Iba zásluhou celého nášho kolektívu sa ešte
nestalo, aby choré deti nedostali potrebné lieky. Všetko, co malí pacienti potrebujú,
zháname svojpomocne." Miroslav SAMBOR
Kvôli nedostatku liekov možno pôjdu zdravotníkom výplaty na úcet v dvoch etapách
Jaroslava GAJDOŠOVÁ
Vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura predstavujú 49 percent všetkých nákladov na
lieky, mesacne sa na ne vydá tri a pol až štyri milióny korún. V týchto dnoch došlo k
situácii, že ich dodávka do zdravotníckeho zariadenia bola pozastavená, preto cast
pacientov muselo prerušit liecbu.Jednoducho niet dostatok zdrojov na zabezpecenie
chodu nemocnice. Naša potreba je šestdesiat miliónov korún mesacne -reálne
dostávame od zdravotných poistovní takmer o dvadsat menej.. Za január nám prišlo
iba cosi cez 41 miliónov, to hovorí za všetko. Dlhy nemocnice sa neustále nabalujú,"
zareagoval riaditel Fakutlnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Vladimír Pramuk. Na
zabezpecenie potrebných cytostatík pre nich padnú podla riaditela v najbližších dnoch
nielen posledné rezervy zdravotníckeho zariadenia, ale podla všetkého budú musiet íst
výplaty zamestnancom na úcty v dvoch etapách.. Vývoj nezamestnanosti v Košiciach v
roku 1991 - 2000
Ukazovatel 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Evidovaní nezamestnaní k 31. 12. 10592 9661 14278 14534 13227 11855 12350
14936 20132 20974
z toho: ženy 5930 5160 7481 7560 7193 6553 6524 7419 9305 10156
absolventi škôl 1309 780 1247 1627 1075 1893 1130 1298 1590 1372
osoby so zmenenou pracovnou schopnostou 466 558 1084 1179 1161 1040 962
951 992 1051
Miera nezamestnanosti k 31. 12.
v % 7,30 6,84 10,01 12,35 11,31 10,49 11,08 13,31 17,35 17,94
Volné pracovné miesta 895 813 497 629 677 1 075 631 546 238 167
Pocet uchádzacov o zamestnanie na 1 volné pracovné miesto 11,8 11,9 28,7 23,1
19,5 11,0 19,6 27,4 84,6 125.