Ivan Krasko patrí medzi spisovateľov, ktorý výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru. Patril medzi básnikov moderny. Úvodné slovo k jeho prvotine Nox et solitudo mu napísal Vajanský.
Solitudo: Krasko v tejto básni vyjadril svoje pesimistické nálady a osamelosť. Používa pritom biblickú symboliku. Prosí Boha o prijatie svojej modlitby.
Báseň obsahuje 16veršov v jednej strofe a nepravideľný rým. Báseň neobsahuje žiadne farby.
Štylistické a rečnícke figúry: paralelizmus- kým príde veľké mlčanie
Kým príde veľké mlčanie
Trópy použité v básni: Bože úbohých a ponížených- epiteton
Veľkosť úbohosti svojej
Nízkej zeme- epiteton
Nepatrnosť biedna- epiteton
Príde veľké mlčanie- metafora
Modlitbu moju smutnú- epiteton
Moje piesne: Autor v symboloch hovorí o slovenskom národe. Hovorí o pasivite a nečinnosti ktorá zavládla na Slovensku a o tom ako by chcel túto pasivitu a všednosť vyhnať Rád by videl rast Slovenska a utrpenie našich utláčateľov. V básni používa množstvo farieb napr.: Tú šedosť- mlhu niekedy vyhnať chce. Striebro riavy
Moje piesne obsahujú združený rým. Skladajú sa z 12 veršov v jednej strofe a jedného verša na konci.
Trópy použité v básni: mlha šedá- epiteton
Jednotvárne sedá- personifikácia
Tú všednosť mlhu niekedy vyhnať chce sa- metafora
Zeleň lesa- epiteton
V dolinu, vzkvetlú tisícerým kvetom- metafora
(topoľ) jak siahať chcel by- personifikácia
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a božie muky dole v cintoríne…
Balada: V dosť pochmúrnej básni autor zrejme rozpráva o rozchode so svojou milou, kde ani odlúčenie nepomohlo a nenašli si opäť cestu k sebe. Na dni je vykreslené odlúčenie, k večeru má dôjsť k zblíženiu. To sa však nestalo preto báseň prechádza do smútku.
Báseň dostala názov balada avšak z balady si zachovala iba pocit tragičnosti- rozchod so svojou priateľkou a nenaplnená láska.
Balada sa skladá z 3 štvorveršových strof a obsahuje prerývaný rým. Báseň je plná pochmúrnych farieb.
Trópy použité v básni: krutú pýchu- epiteton
Skrotíme krutú pýchu- personifikácia
Srdce skučalo- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- po psovsky, po psovsky…
Epizeuxa- po psovsky, po psovsky
Balada o jednej milej: Opäť opisuje svoju milú. Spomína na časy keď boli spolu, spomína ako sa spolu prechádzali, spomína na jej krásu… V poslednej strofe už nespomína ale uvedomuje si krutú pravdu a smúti za svojou milou. Používa biblickú symboliku a aj táto báseň sa vyznačuje farebnosťou. (biela, zlatá)
Krasko použil združený rým. Balada o jednej milej obsahuje tri štvorveršové strofy.
Trópy použité v básni: ulicou zvlhlou- epiteton
S bájom bohyne- metafora
Zmĺkly chrám- personifikácia
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- by hriešny robil pokánia…
Romaneto: Túto báseň som veľmi nepochopil. Podľa mňa ňou vyjadroval svoju túžbu po láske a svoju vieru, že naňho v diaľke niekto čaká. V závere básne je vyjadrené jeho sklamanie V básni je použitá biblická symbolika a množstvo farieb hlavne červenej a čiernej. Krasko tiež použil veľa apoziopéz. Báseň sa skladá z 18 veršov a jedného verša na konci obsahuje združený a striedavý rým
Trópy použité v básni: podivné túhy- epiteton
Túhy v duši prehovoria- personifikácia
Rudé slnko- epiteton
Slnko mizne- personifikácia
Čiernej beznádeje- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopézy- keď rudé slnko mizne za pohoria…
Strnule hľadiac v šírošíre lesy…
Epizeuxa- V tú svätyňu tak tichú, tichú, tichú…
Plachý akord: Vyjadruje svoj smútok a opustenosť. Rozpráva o svojom putovaní bez cieľa a o hľadaní zmyslu života. Použil biblickú symboliku. Celá báseň je ladená tmavo a pesimisticky. Skladá sa z piatich štvorveršových strof, v každej strofe je prerývaný rým.
Trópy použité v básni: tmavej noci- epiteton
Čiernym nebesám- epiteton
Paprštek do tmy srdca- metafora
Božích múk- epiteton
Zabudli ruky na mňa- personifikácia
Svitnul biely deň- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopézy- pár chladných, mokrých rúk…
Keď svitnul biely deň…
Epizeuxa- ja blúdil sám a sám
Chladný dáždik: Na začiatku básne opisuje jesennú prírodu. Symbol pochmúrnosti jesene prenáša na svoje pocity, nálady a smútok z ktorého hľadá únik. Báseň pozostáva z dvoch štvorveršových strof. Obsahujú združené rýmy. V diele sú spomenuté farby jesene.
Trópy použité v básni: jeseň žltosť znáša- personifikácia
Srdce východ bôľu hľadá- personifikácia
Znášala ho, hej, tá ruka,- metafora
Srdce puká- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- preplnila, srdce puká…
Epizeuxa- chladný dáždik prší, prší.
Už je pozde…: Smutne až pesimisticky ladená báseň, v ktorej si Krasko uvedomil, že premárnil svoju príležitosť. Uvedomil si, že prechádzky pri mesiaci, ktorý mu teraz pripadá bledý „sťa mŕtvoly“ , už nebudú s jeho milou a, že už je pozde… V básni je použitá kancóna (4 štvorveršové strofy + jeden verš na konci) a prerývaný rým. Farby v básni vyvolávajú zlé pocity.
Trópy použité v básni: veľký mesiac- epiteton
Obličaj sťa mŕtvoly- prirovnanie
Mráčky tiahnu nebom- personifikácia
Kryjú mesiac- personifikácia
Tiene blúdia- personifikácia
Pokoj čuší- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- už je pozde…
Zrovna, zrovna ako vtedy…!
Epizeuxa- Zrovna, zrovna ako vtedy…!
Aminke: V úvode opisuje svoj smutný život. Postupne prechádza na spomienky na mŕtve malé dieťa. Ľalia ako symbol nevinnosti predstavuje malé dieťa, ktoré mu bolo veľmi blízke. Vo svojich temných myšlienkach sú pre neho hviezdami ktoré trocha rozjasnia jeho myseľ iba pekné spomienky. V básni využíva čiernu a šedú farbu.
Trópy použité v básni: Ľalia vodná- epiteton
Ľalia vodná hlávku kloní- metafora
V spomienke zaplá tvoje detské oko- metafora
Mozog treští od horúčky
Chladné, drahé, malé tvoje rúčky- epiteton
To dravé kúzlo časov zašlých…: Spomína na staré časy a porovnáva ich s vtedajšou dobou a nečinnosťou ľudí. Spomienka na dávne časy v autorovi prebúdza novú silu, spomína na ne radostne aj keď boli ťažké. Rád by vlial túto „pieseň žhavú“ do srdca každému. Ale zase si uvedomuje, že „je pozde“.
Báseň je rozdelená na štyri štvorveršové strofy. Je v nej prerývaný rým. Prevládajú v nej farby červená a modrá a šedá.
Trópy použité v básni: dravé kúzlo- epiteton
V moju trudnú cestu- metafora
Nežnej slohy- epiteton
V duši zhorklej- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- že bolo raz tak biedno, biedno…
- modrým liečiť pohľady…
- to dravé kúzlo časov zašlých…
epizeuxa- snov márnych, márnych roje vábi,
že bolo raz tak biedno, biedno…
Prší, prší…: Pochmúrnym a daždivým počasím vyjadruje básnik svoju náladu. Upadá do melanchólie a je mu do plaču. Je mu smutno za domovom a za matkou. Hovorí aj o rýchlosti plynutia času. Záver básne je pesimistický. Prší, prší má 16 veršov, ktoré sú rozdelené do štyroch strof so štyrmi veršami. Používa združený rým a bledú farbu ktorá vyvoláva melanchóliu.
Trópy použité v básni: prší jednotvárne- epiteton
Líce zeme starne- personifikácia
Plná hlava- epiteton
Hmlisté diale- epiteton
Mrazom skvitnú- metafora
Pusté stráne- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- prší, prší…
- prší, prší, neprestáva…
- tak by sa jej plakať chcelo…!
Použil paralelizmus- každá strofa začína slovami prší, prší
Hľa, luna bledá…: Touto básňou nám autor ukázal vtedajšiu situáciu na Slovensku. Obdobie nečinnosti bolo ako tá tichá voda nad ktorou sa skláňala vŕba. Poukazoval tiež na to, že sa to už deje dlhšiu dobu „dnes ako vloni“. Topoľ v tejto básni symbolizuje osamelosť. Farebne táto báseň prechádza od bledej farby, cez šedú až po čiernu. Báseň sa skladá z troch šesťveršových strof.
Krasko použil obkročný rým.
Trópy použité v básni: luna bledá- epiteton
Tíško si sedá- metafora
Tichú vodu- epiteton
Osamelého topoľa- epiteton
V ušiach mi zvoní- metafora
Pri pustej ceste- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- Hľa, luna bledá…
Hlavičku smutne pani v ňom…?
Paralelizmus- v každej strofe 4 verš začína: dnes ako vloni
Na cmiteri: V básni je viacero archaizmov. Cez počasie zobrazuje svoju momentálnu smutnú náladu. Smúti za človekom ktorého stratil, alebo tým môže vyjadrovať aj smútok nad slovenskom. Farebne báseň vyvoláva pochmúrnu náladu, používa šedú a čiernu farbu. Báseň sa skladá zo štyroch štvorveršových strof. Je použitý prerývaný rým.
Trópy použité v básni: sa mlha plazí- metafora
Šedým závojom- epiteton
Zvuky opozdené- epiteton
Smútiacich starých smrekov- personifikácia
Bôľny hlas- epiteton
Z čiernej zeme- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- v ducha ozvene…?
- Hrabal, hrabal von…
epizeuxa- hrabal, hrabal
Príznakové štylistické prostriedky: historizmy: Cmiter, zovie
Na Nový Rok: Báseň v ktorej opísal stav svojej mysle po tom, čo dostal list od svojej bývalej milej, na ktorú sa síce snažil, ale nemohol zabudnúť. Opismi pochmúrneho počasia zobrazuje svoju náladu. Spomína si na svoju milú aj po rokoch a po všetkom, čo odvtedy prežil. A ešte aj teraz mu list od nej „priamo na dušu čiaha“, avšak pri jeho čítaní už neprežíva tie pocity ako kedysi… Báseň je farebne ladená šedo. Krasko v básni použil aj biblickú symboliku. V tejto básni majú strofy rôzny počet veršov. V prvej strofe sú štyri verše a prerývaný rým, v druhej strofe 15 veršov je použitý združený rým a v tretej strofe sú iba dva verše a združený rým.
Trópy použité v básni: šedé nebo- epiteton
sťa oko s nevyplakanými žiaľmi- prirovnanie
a vietor za oblokom tiahle spieva žalmy- personifikácia
atrament ešte čerstvý, rudý- epiteton
z mysle nevymrela- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: epizeuxa- ja sám som, dumám, dumám
A predsa prešli roky, roky,
Vzal v prúd ma ďalej, ďalej
Apoziopéza- sťa oko s nevyplakanými žiaľmi…
Posiaľ mi ešte z mysle nevymrela…
A šedé nebo zaplakať chce veľmi…
Pieseň: Touto básňou nám autor zobrazuje obdobie nečinnosti.
Nehybné vody a sklonená vŕba symbolizujú Slovensko. Hovorí o mlčaní a kritizuje inteligenciu, ktorá nielenže nič nerobí ale aj prestala dúfať o možnej zmene. Celá báseň je písaná v pochmúrnej nálade. Farebne je ladená došeda. Ukázal svoje ovplyvnenie dielom Edgara Allana Poa- Havran. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof. V prvej a tretej strofe je použitý prerývaný rým, v druhej striedavý.
Trópy použité v básni: smútok lesov- personifikácia
Tvrdosť večera- epiteton, metafora???
Hmla už spadala- metafora
Nehybné vody- epiteton
Ťažký sen- epiteton
Šedivej nálade- epiteton
Padá na pery…- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: Apoziopéza- významné mlčanie, hľa, padá na pery…
Pieseň: Krasko začína opisom nočnej prírody keď nad horami jasne svietil mesiac. Avšak on myslí na niečo iné, nevníma krásy noci ale zaoberá sa „mysľou nezvanou“ aj keď by sa tejto myšlienky radšej zbavil. Chcel by sa usmievať ale nejde to. Zrejme myslí na to, že jeho milá má už iného a práve teraz je s ním. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof a jednej dvojveršovej. V básni použil obkročný rým. Na zafarbenie básne autor použil jasný mesiac, ktorý osvetľuje tmavú noc.
Trópy použité v básni: tak tíško dvíha mesiac biele čelo- metafora
Biele čelo- epiteton
V sladkej únave- epiteton
Hlava mi hučí- metafora
Ťažko vonia- metafora
Veľký mesiac- epiteton
Mesiac svieti- metafora
Zlostné mysle- personifikácia
Za noci mesačnej- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a ťažko, ťažko vonia rezeda…
A zmysli mámi v sladkej únave…
Za noci mesačnej a rosou po tráve…
Epizeuxa- a ťažko, ťažko vonia rezeda
Príznakové štylistické prostriedky: historizmus- rezeda
Balada: Báseň je plná osobnej tragiky. Autor odniekiaľ odchádza. Odchod ho bolí, trápi a často sa pohľadom vracia k miestu odkiaľ odchádza.
Jeho smútok je taký veľký, že nehľadí ani na to že prší. Chcel sa sám presvedčiť, že to čo sa stalo nie je dôležité. Používa pritom symboliku rytiera. Začal preklínať toho kto mu ublížil. Nakoniec nechal aj preklínanie ticho išiel ďalej aj zo svojimi starosťami. Na vyvolanie melanchólie opäť použil farbu hmly. Báseň sa skladá z dvoch 5veršových strof a jednej štvorveršovej. V prvej strofe je nepravidelný rým, v druhej prerývaný a tretej združený.
Trópy použité v básni: znavené oči, smutné a hmlisté- epiteton
Päste zdvihnul zlostne- epiteton
Nebo sivé- epiteton
Nútil oheň- personifikácia
Zašiel umlčaný- epiteton
Blativom poli- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: paralelizmus- na nebe sivé, na sivá nebe
Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- preds´
Stará romanca: Myslím že báseň je príbehom nenaplnenej lásky. Symbolika zimy znamená potrebu lásky ktorú symbolizuje oheň. Chlapec sa snažil prebudiť v mladej pani lásku, priložil aj svoju dušu. Mladá pani síce na chvíľu s chlapcom vydržal ale neskôr dala prednosť materiálnemu zabezpečeniu a odišla zo starým… Túto báseň by som tiež zaradil medzi „Kraskove balady“. Tragický osud lásky chlapca zapadá do koncepcie jeho balád. Báseň nie je výrazne farebne ladená.
Trópy použité v básni: mladá pani- epiteton
Skrehlé údy- epiteton
Mladý chlapec- epiteton
Srdca svojho triesočkami- metafora
Mrazy štípu- personifikácia
Mrazy kúšu- personifikácia
Platí popol toliarami- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: mrazy štípu, mrazy kúšu- epizeuxa
Balada: V tejto “balade“ využíva autor biblickú symboliku Pod horami roľa pooraná sa zdala: matky zeme otvorená rana… podľa mňa opisuje krajinu zničenú vojnou. Mne je táto báseň dosť ťažko pochopiteľná vzhľadom k tomu že nepoznám zmysel jeho symbolov. Podľa môjho názoru hovorí o nejakej vojne alebo útlaku. Báseň je napísaná v jednej strofe s jedenástimi veršami. Použil združený rým.
Celá báseň je ladená do krvavo- červena.
Trópy použité v básni: slnko plálo- metafora
Krvavých vodách- epiteton
Roľa pooraná- epiteton
Zem otvorená rana- metafora
Zamyslene stáli- epiteton
Božie muky- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- sa zdala matky zeme otvorená rana…
A vedľa božie muky tíško krvácali…
Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- preds´
Srdce moje: Myslím, že tu nám básnik opisuje svoj vnútorný konflikt medzi srdcom a rozumom. Jeho srdce stále po niečom túži a niečo hľadá ale nedarí sa mu to nájsť ani na poliach, ani na lúkach, ani v hájoch. Stále sa len ženie za niečím, čo by zrejme nemôže byť naplnené. V tejto básni je veľa opisov prírody. Použil množstvo farieb od veselých na lúke až po „stíny“ v háji. Táto báseň na mňa zapôsobila najmenej pesimisticky. Zrejme je to aj preto že nie je písaná v pochmúrnych farbách. Skladá sa z piatich štvorveršových strof. V každej je prerývaný rým.
Trópy použité v básni: bludné srdce- epiteton
Šírim poľom- epiteton
Kvetnetej lúke- epiteton
Túhy divé- metafora
Vysmiate má líce- personifikácia
Potok hudie- personifikácia
Hravé vlnky- epiteton
Z lúčov slnka vence vijú- personifikácia
Čierne oko lúdi- personifikácia
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- kam ťa čierne oko lúdi…
Epizeuxa- nechceš počuť, nechceš vidieť,
Šesť hodín je…: Ukazujú sa nám dva svety. Svet robotníka ktorý po ťažkej práci príde domov, kde ho čaká niekto milý a útecha. Druhý svet je pesimistický svet básnika, ktorý je opustený. Nikto ho doma nečaká. Doma má iba kríž- symbol kresťanstva, viery v Boha z ktorej čerpá silu… Báseň je krátka skladá sa z dvoch 5veršových strof. Trópy použité v básni: schablé sily- epiteton
Smutné štyri steny- personifikácia
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- šesť hodín je…
Kríž je Syna človeka…
Topole: Topole v tejto básni symbolizujú slovenský národ, ktorý bol v tej dobe akoby „bez žitia“. Topole stoja síce hrdo ale sú bez duše. Slovensko bolo bez národného žitia. Zamýšľa sa aj nad smerovaním Slovenska. „Hore…? Dolu…? Do nirvány…? –Ako havran ošarpaný do noci…“ Táto “tmavá“ báseň je tiež ovplyvnená Havranom od Poa. Skladá sa zo štyroch 5-veršových strof.
Použil prerývaný rým.
Trópy použité v básni: topole vysoké- epiteton
Šíre pole- epiteton
Špatnej vôle- epiteton
Stoja ošarpané- metafora
Nemo stoja- personifikácia
Prízraky sťa z nirvány by- prirovnanie
Hrdé , vysočizné topole- hyperbola
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- Ako vzhľad ich duch môj zmizne…
Hore…? Dolu…? Do nirvány…?
Do noci..
Quia pulvis sum: V básni je použitá rozsiahla biblická symbolika. V básni sa autor vyznáva z vín voči Bohu. Žobrák, ktorý vystupuje v básni symbolizuje Kraska. Sedí v prachu na zemi s „dušou ubitou ku fíku“ a čaká na svojho Spasiteľa. Báseň je pofarbená sivou farbou, čo dodáva pochmúrny pocit po jej prečítaní. Preto optimisticky vyznieva tretia strofa, ktorá je „svetlá“ opisuje Ježiša ako prináša na svet mier ktorý symbolizuje olivová halúzka.
Trópy použité v básni: sivá cesta- epiteton
Slnko páli- metafora
Divé fíky- epiteton
S dušou ubitou- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a plače… Synu Dávidov!!
Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- chodils´
Viedols´
bys´
Vesper dominicae: Krasko myslí na svoju matku ktorá mu tak veľmi chýba. Rozmýšľa nad tým čo asi práve robí. Básňou vyjadril svoj smútok za domovom, za matkou… V básni je mnoho kontrastov. Kontrast bielej a čiernej farby. Súmrak v tejto básni nepôsobí pesimisticky ale skôr upokojujúco. Báseň má 51 veršov a nepravideľný rým.
Trópy použité v básni: v čierňavých horách- epiteton
Dedinka biela- epiteton
Túli sa k zemi- personifikácia
Kostnatou rukou- epiteton
Starostí tiene- metafora
Zažltlé listy- epiteton
Pokoj sadne- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- nám syna, kterýž…“-
Zažltlé listy…
Skonáva, chválmež…
Poznanie k Bohu: V básni sa autor vyznáva zo všetkých svojich hriechov, vie, že naozaj veľa zhrešil, ale tvrdí, že mnoho jeho hriechov bolo z nevedomosti „mňa odev- pláštik nevedomia kryl“ a niektoré hriechy konal, lebo chcel urobiť niečo veľké „o veľkých činoch mozog pritom snil“. V závere rozpráva o zmene a o novej ceste životom, ktorou sa uberá. V básni sa objavujú iba dve farby: červená a biela.
Poznanie má 23 veršov s nepravidelným rýmom.
Trópy použité v básni: otrávenej dýky- epiteton
Teplé srdce- epiteton
Zverské hnevy- metafora
Zoral šľahu síňavami- personifikácia
Obsahom bol zvonivým som mešca- metafora
Pláštik nevedomia- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- ja dnes musím po nej kráčať nahý…
Jehovah: Autor je frustrovaný z národno-sociálnej situácie aká bola vtedy v našom národe. Preto napísal túto podľa mňa hrôzostrašnú báseň. Opäť využíva biblickú symboliku. Jehovah je napísaný na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu. Na svoje sklamanie reaguje zúfalým privolávaním pomsty „na vlastné plemä“, ktoré nechce vidieť „že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni poplašný zvon hučí.“ Báseň sa skladá z dvoch strof. V prvej je 28 veršov, v druhej sú tri verše. Je použitý nepravideľný rým. V básni je použitá sivá farba avšak celkovo nie je farebne ladená. Trópy použité v básni: hrozný Jehovah- epiteton
Pomstou stíhaš- metafora
Suchej púšti- epiteton
Pravicu Ti trestajúcu vyzývam- metafora
Volám pomstu- metafora
Doživotné hnusné nosí bremä- epiteton
Zbabelá ruka- epiteton
Vytrhni lásku- metafora
Slzy krvi- metafora
Okovy mu zvonia- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: anafora- čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia,
Čo vyhladil Si v suchej púšti semä
Nech prosí o chlieb z vlastnej práce;
Nech vodstvo riek mu zhorkne na blen žravý
Príznakové jazykové prostriedky: archaizmus- plemä
Historizmy: cmiter, skyva, túrňa
Zmráka sa…: Pochmúrne a tmavo ladná báseň, ktorou autor vyjadril svoje nálady, svoj smútok nad stavom v národe. Uvedomuje si že všetky nádeje sú stratené „…Vyplniť nádeje nebolo sily- zapadli, zapadli vo zhone žitia…“ Žaluje sa všetkým zo svojho sklamania. Nielen jeho nálada ale aj počasie je pochmúrne, blíži sa búrka, padá súmrak… Aj v tejto básni je vidieť ovplyvnenie Poaom. Báseň sa skladá z troch strof a jedného verša.
V prvej strofe je použitý nepravideľný rým, v druhej prerývaný a v tretej striedavý.
Trópy použité v básni: k noci sa chýli- metafora
Duše sa chytia- personifikácia
Vo zhone žitia- metafora
Z šíreho sveta- epiteton
Havrany veslujú- personifikácia
Spomienky hriešne- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- od hory, od lesa tak plače, kvíli…!
zapadli, zapadli vo zhone žitia…
Oblaky sú nízko, tak letia, letia…!
…Vyplniť nádeje nebolo sily-
Že veril, že čakal, že starne, starne…
Zmráka sa, pôjdeme… Noc už je spola.
Epizeuxa: zapadli, zapadli vo zhone žitia…
Oblaky sú nízko, tak letia, letia…!
Že veril, že čakal, že starne, starne…
Nad ránom… Autor hovorí o svojom vzťahu k Bohu. Hovorí aj o tom ako niektorý nechodia do kostola pravidelne. Hovorí však aj o sviatkoch kedy sa každý ponáhľa do kostola. Táto báseň je jako jedna z mála plná svetlých farieb. Skladá sa z troch strof a jedného verša. V prvej strofe je 6 veršov, v druhej sedem a v tretej tri. Je tu použitý združený rým.
Vlastný názor: Celé dielo Ivana Kraska na mňa pôsobí mimoriadne pesimistickým dojmom. Jeho tvorba je pre mňa veľmi ťažká na pochopenie a niektoré jeho básne a symboly som zrejme nepochopil správne. Myslím si, že na Kraskovu tvorbu som zatiaľ ešte nedorástol. Napriek tomu cítim z jeho zbierky Nox et solidu lásku k národu a k Bohu. Patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej moderny preto je jeho tvorba určite pre spoločnosť veľým prínosom aj keď mne jej význam a zmysel zatiaľ uniká….