Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako “skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu”.
Ak nám niekto drahý zomrie, máme smútok…. Ale človek môže byť aj “duchovne mŕtvy”. Ide o stav, kedy je bez “iskry večného života” Je vykradnutý o to najcennejšie: o večný život. Nemá v sebe milosť posväcujúcu.
Povedané moderným jazykom: Nemá Boží oživujúci zdroj. Tento stav vzniká smrteľným (ťažkým) hriechom. Preč od toho.
Hriech v duši človeka
Hriech rozbíja vnútorný život človeka. Do jeho života sa dostavil chaos. Hriech je zrada Pána, je to hrča na duši.
Podľa veľkosti zrady rozlišujeme:
Smrteľný (ťažký) hriech - spôsobuje smrť Božieho života v nás, neschopnosť žiť večný život. Ničí v srdci človeka lásku.
Zraňujúci (ľahký) hriech - zraňuje duchovný život, lásku k Bohu. Názov ľahký hriech nie je najšťastnejší, pretože každý hriech je tragédia.
Horšie, než zle
Smrteľný hriech je teda úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie božieho príkazu vo vážnej veci.
Ak chýba, čo len jedna z týchto troch podmienok, nie je to smrteľný (ťažký) hriech.
Čo robiť po nešťastí?
Keď niekto spáchal ťažký hriech, rýchlo ho má oľutovať a dať si predsavzatie, že ho vyzná čím skôr vo svätej spovedi. Je to určitá “poistka” pred náhlou smrťou.
Preto je vhodné často si vzbudzovať nadprirodzenú dokonalú ľútosť. Prináša nám odpustenie, milosť posväcujúcu.
Samozrejme, na sv. prijímanie ešte nemôžeme ísť, lebo sa musíme vyspovedať a prijať sviatostné rozhrešenie.
Nadprirodzená dokonalá ľútosť
Je “ plač duše”, bolesť ducha, človeka nad spáchanými hriechmi, preto, lebo zrazil Pána Boha.
Je to ľútosť nad hriechmi z lásky k Bohu a obsahuje pevné predsavzatie, že sa to už viac nestane.
Ide o postoj človeka, v ktorom ľutuje hriešnu minulosť a budúcnosť chce prežiť s Pánom.
“Bez ľútosti niet odpustenia”
Reklama hriechu
Ponuka diabla bola lákavá…Byť ako Boh…A k tomu stačilo zjesť ovocie, ktoré bolo:
Na jedenie chutné, (žiadostivosť tela)
Na pohľad krásne, (žiadostivosť očí)
Na poznanie vábivé, (pýcha života)
Adam a Eva poslúchli diabla a tragédia hriechu bola na svete. Následky cítime aj dnes. Diabol aj dnes útočí na ľudí tými istými spôsobmi. V ľuďoch prebúdza:
Žiadostivosť tela - (lenivosť, maškrtnosť, prejedanie, nečistota)
o ide o túžbu užiť si
Žiadostivosť očí - (lakomstvo, krádež, hrabanie bohatstva,…)
o ide o túžbu mať
Pýcha života - (nenásytnosť, nečestná kariéra, ponižovanie iných, hádky, …)
- v jadre je egoistické JA, JA, JA
S hriechom bojujem až do konca života. Ale tento súboj sa dá vyhrať a odmena, ktorá náš čaká po smrti, stojí za to, aby sa išlo do toho.
Použitá literatúra: Katechizmus katolíckej cirkvi
Jozef Luscoň : Tak, to som ja?