podobné referáty

ico refreklama

Grécke umenie


Hodnotenie:
Zobrazení: 6978


GRÉCKE MESTSKÉ ŠTÁTY

Pod Gréckym umením rozumieme umeleckú tvorbu starovekej gréckej civilizácie. Presne určiťchronologické hranice je však ťažké. Je skutočne umenie, ktore sa rozvíjalo v Gréckom svete /na Kréte a v Mykénach/ v 2. tisícročí pnl intergalnou sučasťou gréckeho umenia? Táto otázka zostáva sporná. Avšak mykenske a minojské umenie nemožno pokladať za prvé prejavz gréckeho umenia, rozhodne znamenajú jeho zrod. Vrchol dosiahlo toto umenie v klasickom období, v 5. storočí pnl. Grécke umenie sa spočiatku obmedyovalo na úzky okruh Egejského mora, no vďaka kolonizačným hnutiam v 8. a 7. storočí postupne ovládlo celú oblasť Stredomoria. V Stredomorí zaujímalo Grécko centrálnu polohu. Krétska kultúra, nazývaná minojská , dosiahla vrchol rozkvetu medzi rokmi

1700-1450 pnl.

Kréťania vybudovali skutočnú obchodnú thalasokraciu /námornú prevahu/ v Stredomorí. Minojská spoločnosť sa organizovala okolo veľkých palácov, ktorých funkciu presne nepoznáme. Okolo roku 1450 pnl boli však krétske paláce zrúcané, pravdepodobne pri vpádoch do kontinentu. Mykénska civilizácia sa objavila takmer v rovnakom čase na Peloponéze , ale svoj vrchol dosiahla až v neskorej dobe bronzovej. Mykénska spoločnosť so silnou hierarchiou veľmi často viedla vojny. Na jej čele stáli mocný vodcovia, ktorých slávu ospieval Homérov epos Ilias. Mykénčania objavili písmo, lineárne písmo B, dnes už rozlúštené.

OBDOBIE TEMNA

Mykénska civilizácia zanikla v 12. storočí pnl z príčin zatiaľ neznámych. /Dórske vpády, alebo prírodná katastrofa/ S ňou sa zrutila všteka rovnováha stredomorského sveta, zaniklo písmo s mnohé techniky. Civilizácia sa vrátila do primitívnejšieho stavu, ktorý môžeme ťažko poznať.

UMENIE HLADAJÚCE DOKONALOSŤ.

Minojské umenie
Nástupu Kréty k moci zodpovedala v období okolo roku 1800 pred Kr. výstavba prvej generácie palácov, medzi nimi Knosskyý a Malijský. Tieto budovy mali štvoruhlasté náldvorie, okolo ktorého sa sústred'ovalo množstvo miestností procesiových chodieb a nadherných dverí. Tieto palaáce boli silne inšpirované východnými vzormi. Po násilnom zrucaní sa budovali znovu na tom istom mieste v 16.storočí pred Kr. "druhé krétske palce". Mali podobný pôdorys. Ich steny boli pokryte vel'kolepými freskami žiarivých farieb. Vyjadrovali radosť zo života, prirodzenosť, hoci boli namaľované na motívy naboženské alebo kvetinové. Malovana keramika preberala rovnaký naturalistický a živź štýl využívajúci sa v zobrazovaní namorných prvkov. Hojne sa vyrábali drobné predmety z dreva, kovu alebo slonoviny. Kréťania zhotovovali aj veľmi pekné zlatnícke šperky.
Kykladské umenie
Najstarším umeleckým svedectvtom gréckeho sveta je kykladske umenie. V starsej dobe bronzovej Kyklady zhotovovali početné predmety z terakoty /palenej hliny/ alebo z bronzu, ale najkrajším umeleckým prejavom bola bezpochyhy výroba kykladských “modiel“. Tieto mramorové sošky zobrazujú silne štylizované postavy. Hoci majú jednoduchý výzor, pri vypracovaní zachoválvajú vel'mi prísne proporcie, čo im dodálva tu vel'kolepú vyváženosť. Napriek početným hypotézam historikov nie je mozné zistiť ich presný zmysel. Ich výroba slabla koncom 2. tislcročia.
Mykénske umenie
Zatiaľ čo minojská civilizácia ešte doznievala, v Mykénach v 16. stor. pnl boli vybudované dve veľké hrobky, pravdepodobne kniežacie.
Ich bohatá výzdoba kontrastovala s pomerne chudobným prostredím .
Tieto hrobky obsahovali cenné predmety z kovu /šperky, čaše, vázy, nádherné zbrane atď./, z ktorých mnojé pochádzali z celej Európy. Domáce výtvory boli zdobené prevažne násilnými výjavmi, takmer v surovom štýle. Platí to aj o veľmi peknej maske AGAMENONA. Po zničení Kréty asi do roku 1400 pnl Mykénčania vybudovali mohutné pevnosti, ktorých výzor kontrastoval s krétskymi palácmi, veľkodušne otvorenými prírode. Ich múry boli vystavané z obrovskych kvádrov kameňa, takých mohutných, že podľa legiend ich boli schopný prepraviť len kyklopi.
Preto sa táto architektúra nazývala kyklopská.
Vnútri pevnosti boli paláce skromných rozmerov. Ich hlavná miestnosť sa stavala podla princípu megarónu, ktorý bol základom budúcej gréckej architektury. Mykénčania budovali aj hrobky homoľovitého tvaru ako výsledok veľkej technickej dokonalosti, ktorá ohromuje svojim objemom. Rozvíjali výrobu drobných, primitívnych a originalnych predmetov, ktore mali prevažne tvar gréckych písmen – fí, psí, tau.

ZÁNIK mykénskej civilizacie mal za následok strastu jej technickych výdobytkov a podstatne zníženie jej umeleckej výroby.



ako to funguje?