Friedrich Nietzsche
- predstaviteľ voluntaristickej antropologickej filozofie
životopis
- Narodil sa roku 1844 v Rôckene u Lútzenu v Nemecku v rodine evanjelického farára.
- V piatich rokoch stráca otca, je vychovávaný prevažne ženami v duchu protestanskej zbožnosti, stal sa z neho slabý chlapec, čo si však uvedomoval a pokúšal sa tomu čeliť prísnou sebakázňou.
- Najskôr študoval teológiu, no prestupuje na klasickú filológiu, ktorú študuje v Bonne a Lipsku, kde sa zoznamuje s filozofiou Schopenhauera, ktorý ma výrazný vplyv na jeho život a teda filozofiu. Ďalší výrazný vplyv mal naňho Richard Wagner, pretože Nietzsche hudbu zbožňoval.
- Na doporučenie svojho učiteľa získal profesúru klasickej filológie v Bazileji. Stretáva sa tu s mnohými významnými osobnosťami. Úspešné pôsobenie na bazilejskej univerzite prerušila vojna, Nietzsche sa jej zúčastnil ako dobrovoľný ošetrovateľ, veľmi skoro ochorel na úplavicu, a vracia sa domov, zo zdravotných problémov sa však už nikdy poriadne nevyliečil.
- Po vojne dochádza k mocenskému vzostupu Nemecka, čo Nietzsche sluduje s nedôverou a pochybnosťami, neubráni sa ani kritike, ktorú zhrnul v diele v Nečasových úvahách. V tomto období dochádza k roztržke medzi Wagnerom a ním, pretože Nietzsche mu vyčítal, že sa pokoruje pred kresťanským popieraním života- znamená to obrat v živote Netzscheho, odvrátil sa od svojich dovtedajších ideálov a zaujal kritický postoj k umeniu i metafyzike.
- Po prvom fyzickom zhrútení Nietzsche odchádza na penziu a žije prevažne v severnom Taliansku, ale i vo Francúzsku, Nemecku, či Švajčiarsku. V tomto období vzrastá jeho osamelosť, čo však zvyšuje jeho sebavedomie. Rok 1888 znamená vrchol jeho tvorby, napísal množstvo spisov i autobiografiu Ecce homo. Nietzsche je však vyčerpaný, oslepol, prekonal ďalší záchvat. Ujala sa ho jeho matka, so zastreným vedomím žil ešte 12 rokov, kým v 1900 neumrel.
Diela:
- Tak vravel Zarathustra - vylíčil tu tri vývinové obdobia človeka: závislosť na autoritách - vyslobodenie sa od nich - obrat k vlastným hodnotám a cieľom
- Mimo dobra a zla
- Genealógia morálky
- Ľudské príliš ľudské - venovaná Voltairovi
- Vôľa k moci - súbor fragmentov vydaných posmrtne
- Súmrak idolov a Antikrist - obidve knihy sú útokom na kresťanstvo
Filozofia
- Nietzsche nevytvoril filozofický systém, jeho diela sú písané v básnických obrazoch, metaforách a aforizmoch. Medzi základné tématické okruhy jeho filozofie patrí vôľa k moci, večný návrat rovnakého, nihilizmus, nadčlovek a prehodnotenie všetkých hodnôt.
- Základom jeho filozofie je skepticizmus a biologický voluntarizmus, Nietzsche chcel svojou filozofiou rozbúrať tradičné metafyzické hodnotové systémy, stavia sa proti modernej kultúre, v ktorej vidí plytkosť, falošnosť.
Vôľa k moci
- Základom života je podľa Nietzscheho vôľa, život je prejavom objektivizácie vôle, nie však abstraktnej ako u Schopenhauera, ale vôle konkrétnej, určitej, vôle k moci. Nietzsche tvrdí: „ Život je vôľa k moci“, tá sa chápe predovšetkým ako iracionálny, inštinktívny princíp, ktorému sú podriadené myšlienky, city a skutky človeka. Vôľa k moci presahuje hranice života, považuje ju za akýsi kozmický princíp, za základ a hybnú silu svetového procesu.
- Nietzsche tvrdí, že vznikajúci svet je nepoznateľný, pretože náš rozum nie je určený k poznaniu vecí, ale k ich ovládnutiu s cieľom biologického prežitia a posilnenia vôle k moci.
- Práve nutnosť orientovať sa v zmätku zmyslových vnemov nás núti, aby sme hľadali stálosť vo svete a to tým, že mu dávame stabilné formy, ale kedže svet je absolútne vznikanie a premena, je jeho interpretácia založená na stálosti falošná. Nietzsche tvrdí, že všetky vedecké pojmy, ktoré používame pri vysvetľovaní sveta sú fikciou, ktorú sme sami vytvorili, že to čo sa vo vede nazýva pravdou je užitočný druh omylu. Táto lož, či omyl je však potrebná, aby človek, ktorého život nemá akýkoľvek zmysel vydržal žiť v nezmyselnom svete. Nietzsche hlása absolútnu skepsu, nihilizmus, ktorý povyšuje na princíp.
Večný návrat rovnakého
- Podľa Nietzscheho úlohou filozofie je vytvárať mýty a práve jedným z týchto mýtov je večný návrat rovnakého, Nietzsche tvrdí, že nezmyselný chaos vznikania vytvára veľký, ale konečný počet kombinácii, ktoré sa opakujú v obrovských časových intervaloch. Všetko, čo sa deje teraz, sa už dialo mnohokrát a bude sa ďalej opakovať. Môžeme povedať, že táto idea sa stáva pre Nietzscheho jediným stabilným momentom v upadajúcom svete akousi náhražkou za božskú prozreteľnosť, ktorú odvrhol, no bez ktorej sa nemohol zaobísť. „ Proti paralyzujúcemu pocitu všeobecného zániku.................... som vyslovil ideu večného návratu.
Prehodnotenie všetkých hodnôt
- Nietzsche tvrdí, že existuje – morálka pánov, ktorí majú vládnuť.
- morálka otrokov, ktorí sa im majú podriaďovať
morálka pánov :kladie malý dôraz na cnosti, pokoru chápe ako slabosť a bohatstvo nie je zdrojom zla, ale nevyhnutným predpokladom dobrého života. Zlý znamená: obyčajný, obvyklý, sprostý, bezcenný.
morálka otrokov: pre nich znamená dobrý: mierny, pokojný, dobrotivý, súcitný. Protikladom je zlo - všetko čo povyšuje človeka nad stádo: neobvyklé, smelé, nevypočitateľné, teda skoro všetko, čo považujú páni za dobré.
Podľa Nietzscheho sa práve hebrejským prorokom podarilo spojiť bohatý, zlý, bezbožný, násilnícky a zmyselný. Toto radikálne prevrátenie všetkých prirodzených hodnôt je pomstou nízkych a ponížených, ktorí sa teraz javia dobrí a aristokratické hodnotenie dobrého prestáva platiť. Silné a zdravé inštinkty sa pod vládou otrokov nemôžu prejaviť a obracajú sa dovnútra, čo je pôvod zlého svedomia, silný človek sa stáva zvieraťom a týra samého seba. Nietzsche tvrdí, že za všetkými slovami o súcite v náboženstve počuť hlas menejcenných, ktorí sami sebou pohŕdajú.
Nadčlovek
- Ideál Nietzscheho, cieľ života, je to súhrn všetkého, čo môže obsahovať a poskytovať život a vrchol životnej sily; vzor samovlády, disponujúci bezohľadne vykonávanou mocou, účinne potláčajúci všetko, čo človeka pozbavuje nadčlovečenstva . Nadčlovek je ideálom silného, ktorý má všetko v sebe, vo vlastnom organizme, nepozná nijaké hranice a nepotrebuje nijaké iné ideály. Nadčlovekom sa však nemôže stať každý, aby sa ním človek mohol stať musí poprieť existenciu Boha, existenciu niečoho, čo je viac ako on.
Nietzsche ako filozof ovplyvnil najmä filozofiu života a v 20. storočí filozofiu existencie M. Heideggera. Niektoré Nietzscheho názory, hlavne filozofia nadčloveka, boli zneužité fašizmom za účelom vytvorenia ideálu nadradenej árijskej rasy, čistého plemena.