Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km2) zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4807 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central, Ardeny, Vogézy) sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne atď.) Nerastné bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve (urán, kamenná soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden). Takmer tri štvrtiny spotreby energie zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel, výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať prisťahovalcov domov.
Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie, tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu. Pre mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle. Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch. V letných mesiacoch sú najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe.
Geografia a fakty
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 22 OKRESOV (RÉGION), 96 KRAJOV (DÉPARTEMENT),4 zámorské departmány, 2 zámorské pridružené územia, 4 zámorské závislé územia
ROZLOHA: 543 965 km2
POČET OBYVATEĽOV: 58 900 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 108 obyv./km2
HLAVNÉ MESTO: Paris (Paríž) 2 152 400 obyvateľov, s aglomeráciami 9 320 000 obyvateľov
Inévýznamnejšie sídla: Lyon 1 262 000 obyv., Marseille 1 231 000 obyv., Lille 959 000 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc, 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Loire, Garonne, Rhône, Seine, Saône, Rýn
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 14. júl ( Deň dobytia Bastily, 1789)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Francúzi (93,6 %), Alsasania a Lotrynčania (2 %), Bretónci (1,5 %), Katalánci (0,5 %), Taliani (0,3 %), Flámi (0,3 %), Baskovia (0,2 %), iné (1,6 %)
NÁBOŽENSTVO: rímsko- katolícke (81 %), islamské (5,1 %), evanjelické (1,6 %), židovské (1,2 %), iné (11,1 %)
URBANIZÁCIA: 75 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 73 rokov, ženy 81 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1,2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 12,4 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 28%, služby 70%
HDP: 26 270 USD/obyvateľ
Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km2) zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4807 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central, Ardeny, Vogézy) sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne atď.) Nerastné bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve (urán, kamenná soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden). Takmer tri štvrtiny spotreby energie zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel, výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať prisťahovalcov domov.
Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie, tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu. Pre mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle. Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch. V letných mesiacoch sú najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe.
KOLÓNIE A ZÁVISLÉ ÚZEMIA
FRANCÚZSKA GUYANA
ŠTATÚT: zámorský departmán (Južná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Cayenne (41 700 obyvateľov)
ROZLOHA: 83 534 km2
POČET OBYVATEĽOV: 170 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 2 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Leží na svernom pobreží Južnej Ameriky. Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90% obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi, sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m). V meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru. Odtiaľto štartujú rakety s družicami Ariane.
GUADELOUPE
ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Basse-Terre 14 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1705 km2, z toho: Basse-Terre 848 km2, Grande-Terre 590 km2, Iles des Saintes 13 km2, La Désirade 30 km2, Marie-Galante 158 km2, St. Barthélemy 21 km2, severná časť ostrova St. Martin 54 km2
POČET OBYVATEĽOV: 500 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 293 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Od roku 1635 je francúzskou kolóniou.Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu. V roku 1946 sa stalo zámorským depártmantom Francúzska.
MARTINIK
ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Fort-de-France 100 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1106 km2
POČET OBYVATEĽOV: 400 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 362 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov. Naň nadväzuje cukrovarnícky priemysel, výroba rumu a ovocných konzerv.
RÉUNION
ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Denis 122 000 obyvateľov
ROZLOHA: 2512 km2
POČET OBYVATEĽOV: 700 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 279 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges, 3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Významný je export cukru, rumu a vanilky.
MAYOTTE
ŠTATÚT:ZÁVISLÉ ÚZEMIE (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Dzaoudzi 8300 obyvateľov
ROZLOHA: 374 km2
POČET OBYVATEĽOV: 131 300 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 351 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra. Významným exportným artiklom je aj olej zo stromu ylang-ylang (základná surovina využívaná pri výrobe parfumov).
SAINT-PIERRE A MIQUELON
ŠTATÚT: závislé územie (Severná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Pierre 5700 obyvateľov
ROZLOHA: 242 km2, z toho: Saint-Pierre 26 km2, Miquelon 110 km2, Langlade 91 km štvorc., menšie ostrovy 15 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 6600 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,3 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu. Hlavným hospodárskym odvetvím je rybolov.
FRANCÚZSKA POLYNÉZIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Papeete 23 600 obyvateľov
ROZLOHA: 4167 km štvorc., 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km štvorc., Marquises 1274 km štvorc.,
POČET OBYVATEĽOV: 224 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština, tahitština
Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje len kopra a vanilka.
NOVÁ KALEDÓNIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Nouméa 65 100 obyvateľov
ROZLOHA: 19 103 km štvorc., z toho: Nová Kaledónia 16 750 km štvorc., ostrovy Loyauté 1981 km štvorc., menšie ostrovy 372 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 202 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 11 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a kobaltových rúd a ich spracovaním.
WALLIS A FUTUNA
ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Matâ ’Utu 800 obyvateľov
ROZLOHA: 274 km štvorc., z toho: Uvéa 60 km štvorc., Wallis 99 km štvorc., Futuna 64 km štvorc., Alofi 51 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 15 000 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54,7 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie Vanuatu.
FRANCÚZSKE JUŽNÉ ÚZEMIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Južný Indický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná stanica
ROZLOHA: 7822 km štvorc., z toho: Amsterdam 85 km štvorc., St. Paul 7 km, Crozetove ostrovy 515 km štvorc., Kergueleny 7215 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 210 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 0,02 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Pracujú tu viaceré výskumné stanice.
MONAKO
MONACKÉ KNIEŽATSTVO
ŠTÁTNE ZRIADENIE: kniežatstvo
Administratívne usporiadanie: 4 štvrte
ROZLOHA: 1,95 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 32 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 16 410 obyv./km štvorc.
HLAVNÉ MESTO: Monaco-Ville 1200 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Monte Carlo 13 200 obyv., La Condamine 12 700 obyv.
Najvyšší bod: 140 m
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 19. november
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Francúzi (15 %), Taliani (17 %), Monačania (17 %), iné (51 %)
NÁBOŽENSTVO: katolícke (87 %), iné (13 %)
URBANIZÁCIA: 100 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 72 rokov, ženy 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: menej ako 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 0%
Podiel na tvorbe HDP: priemysel 13%, služby 87%
HDP: 9635 USD/obyv.
Monako, ktoré leží na brehu Stredozemného mora vzniklo spojením troch miest (Monaco, La Condamine, Monte Carlo). Nezávislosť tohto kniežatstva, ktoré má colnú úniu s Francúzskom je medzinárodne uznávaná už od roku 1861. Hlavným zdrojom príjmov je cestovný ruch (hotely a pláže na Riviére) a množstvo kasín v Monte Carlo. Natrvalo sa tu usadilo aj mnoho cudzincov, ktorým vyhovujú tunajšie priaznivé daňové zákony.