Drogy v histórii ludstva

Drogy v histórii ludstva
V histórii boli clovek a droga vždy úzko spätý a preto som sa zameral priblížit túto tému
trocha viac. V prvom rade si musíme vysvetlit, co to vlastne droga je. Na túto otázku
existuje vela odpovedí, ale povieme si len tri. Prvé dve sú vybrané zo slovníka cudzích
slov a tretie je definícia Svetovej zdravotníckej organizácie.
1. usušená, upravená i neupravená surovina rastlinného alebo živocíšneho pôvodu,
slúžiaca na výrobu lieciv alebo technicky dôležitých látok
2. omamný prostriedok
3. každá substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu môže zmenit jednu alebo
viacero jeho funkcií.
Pri užívaní drogy vzniká tkz. drogová závislost, ktorú charakterizuje podla troch bodov:
1. silné nutkanie pokracovat v užívaní drogy a snaha bezpodmienecne si zabezpecit
prísun dalšej dávky
2. tendencia zvyšovat dávky alebo skracovat interval užívania alebo obidvoje súcastne
3. vznik fyzickej alebo psychickej závislosti
- fyzická závislost - definuje sa bud v súvislosti s poškodením zdravia alebo ako
alternatíva psychickej závislosti
- psychická závislost - stav, ked úcinok drogy uspokojuje urcitú psychickú potrebu
cloveka, naplna ho pôžitkom alebo iným želaným pocitom, pricom vzniká unho potreba
dalej užívat drogu
Dejiny drog sú neobycajne dlhé a pestré. Spájajú sa s pociatkom ludstva, aj ked prvé
zmienky o užívaní drog máme až z približne roku 60 000 p.n.l. Ludia však
pravdepodobne objavili drogy už ovela skôr, pretože clovek si urcite všimol úcinok
niektorých rastlín na psychiku a zacal ich vedome exploatovat už niekde na zaciatku
svojho vzniku. My sa o týchto ludských nerestiach dozvedáme z troch druhov
pramenov a to sú:
a) archeologické pramene - sošky, rytiny, kresby, keramika, nástroje používané pri
príprave drogy a iné
b) pôvodné písomnosti - v dobách, ked už staroveké civilizácie poznali rôzne písma a
zanechali dostatocný pocet zápiskov
c) záznamy pozorovatelov - novodobé etnografické pozorovania, denníky a kroniky
starovekých cestovatelov a pozorovatelov
Ako prvú som si položil otázku, ako sa clovek dostal k drogám, kto ho prinútil ich brat.
V terajšej dobe, ale aj dobe minulej clovek sa ucí a spoznáva veci okolo seba,
prispôsobuje sa hlavne sociálnemu prostrediu okolo seba. Napríklad taký mladý indián
Kecua nemá racionálny dôvod odmietat listy koky, ked celé jeho okolie uctieva túto
posvätnú rastlinu. Ale v dávnej minulosti sa clovek dostal k drogám a psychotropným
rastlinám postupným skúmaním, pretože ako sa clovek vyvíjal, skúmal prostredie okolo
seba, skúšal rôzne rastliny a ich úcinky na cloveka. Týmto pádom sa dostal aj k
psychotropným látkam, ktoré spociatku asi nezneužíval, používal ich na liecenie a až
postupom casu sa ludská márnotratná povaha preukázala a zacala tieto rastliny
využívat aj inak ako na liecitelské úcely.
Už neandertálec (približne okolo roku 60 000) pravdepodobne poznal úcinky rastlín,
ktoré zmiernovali bolest, uspokojili jeho psychické potreby, priviedli ho k pocitu dobrej
pohody, štastia - jednoducho k navodeniu pozitívneho efektu. Mladí paleotickí lovci
pravdepodobne tvorili svoje jaskynné kresby pod vplyvom muchotrávky - pri tomto
tvrdení vychádzame z rôznych zdeformovaných ženských tvarov na týchto kresbách.
Ludia sa vtedy pravdepodobne snažili prekonat strach z úcinkov neznámych rastlín a
postupne
zistovali, kde sú hranice bezpecnej konzumácie a ktorá rastlina prináša so sebou
najmenšie riziko. Seriózne dôkazy tejto hypotézy sa našli v pri archeologickom
výskume jaskynných lokalít v povodí rieky Rio Pecos v americkom Texase a
severovýchodnom Mexiku. V suchom polopúštnom prostredí sa tam uchovalo mnoho
rastlinných zvyškov v identifikovatelnom stave. Našli sa tu stopy po pestovaných
plodoch bôbov, tráv a semien, ktoré majú psychotropné úcinky. Po skúmaní vzišlo
najavo, že psychotropné látky sú zo staršieho obdobia a postupne ich nahrádzajú
menej toxické rastliny.
Ak chceme uvažovat o postavení drog v živote paleotických lovcov alebo neolitických
rolníkov, musíme si pomôct súcastnými etnografickými poznatkami. Dnešné zaostalé
národy síce presne neodrážajú vtedajšie spolocenské usporiadanie, ale niektoré
spolocné javy sa dajú nájst. Napríklad každý kmen vyclenil zo svojho stredu jedného
predstavitela duchovného života - šamana, medicinmana, bruja, kúzelníka, curandera -
ktorý si prisvojil schopnost komunikovat s duchmi a tlmocil skupine ich odkazy a
želania. Spojenie sa zvycajne nadväzovalo vo zvláštnom psychickom stave - tranze,
ktorý si šaman casto podnecoval drogami. Tranz si mohol šaman podnecovat rôznym
sebatríznením, rituálnym tancom až do úplného vycerpania alebo rôznymi cvikmi
(jogíni), ale nie vždy sa šamanom podarilo takýmto prirodzeným stavom dostat do
tranzu, co znižovalo šamanovu autoritu a azda preto šamani odhalili ríšu rastlín, ktoré
ovplyvnovali vedomie a uvolnovali svet fantázie a preludov. Drogy úcinkovali spolahlivo
a na rozdiel od úmorného tanca aj rýchlo a bezpracne.
Na každom kontinente sa objavujú rozlicné psychotropné látky, co však skôr spocíva v
etnografickom ako botanickom základe. Pri kolonizácii Ameriky Európania spoznali -
objavili u indiánov mnoho dovtedy neznámych drog. Najmenej drog objavených na
kontinentoch bolo na území Austrálie, aj ked ani tu nie sú úplne bez nich. Dalo by sa
povedat, že každý kmen mal svoju zaužívanú drogu, akú to záviselo na geografických
podmienkach a znalostiach toho urcitého kmena.
V staroveku sa stavali grandiózne stavebné diela, velké chrámy, pyramídy,
zavlažovacie systémy, co si vyžadovalo koordinovanú prácu velkého poctu ludí a je
nepravdepodobné, že by dokázali usmernovat prácu stovák intoxikovaných. Panovníci
si vydržiavali velké pocty služobníctva, vojska a museli zabránit tomu aby sa vojaci
navzájom zabíjali, co vyžadovalo mat istotu, že ich priania a príkazy budú správne
plnené - tým pádom bolo obmedzené užívanie drog, ktoré znižovali koncentráciu.
Individuálne zneužívanie drog sa obmedzilo na urcitú tolerovanú mieru a nahradilo sa
úcelovým používaním, ktoré kontrolovali vyclenené skupiny ludí prostredníctvom
zákonov. Miera obmedzenia konzumu jednotlivých drog sa líšila v závislosti od
nebezpecenstva alebo prospechu, ktoré príslušná droga prinášala spolocenstvu.
Vlastnosti niektorých dovolovali, aby ich ludia využívali bez výraznejšieho obmedzenia
(napr. alkohol, ktorý poznali takmer všetky civilizácie). Niektoré drogy sa vtedy stali
božstvami, napr. sóma u Árijcov, koka u Inkov, peyotl v Strednej Amerike. Hašiš našiel
uplatnenie v niektorých gréckych veštiarniach, marihuana sa stala afrodiziakom, ópium
úcinným liekom.
V histórii Ríma a Grécka, t.j. antiky, sa môžeme stretnút hlavne s alkoholom, však víno
bolo lahodným nápojom a bolo všade. Homér vo svojich veršoch dalej spomína akési
tajomné bylinky, ktoré môžu mat psychotropné úcinky. Príkladom sú známe eposy Ilias
a Odysea, kde carodejnica Kirké ponúkla Odyseovi carovný nápoj a on po nom stratil
súdnost a ostal v erotickom opojení celý rok. A jeho druhovia dokonca stratili ludskú
podobu, co mohlo byt následkom po užití psychotropných látok a následných
halucináciách. Dalšie príklad bude priamo citát z eposu:
"Do vína v kráteri, z ktorého pili, naliala štavu
- tíšila bolest i hnev a dávala zabudnút na zlo,
Ten, kto preglgol štavu, ked bola zmiešaná s vínom,
nemusel za celý den ni slzu vyronit z ocí,
ani ak by mu zomreli vlastná matka a otec,
ani ak by mu vlastného brata, ci malého syna
vraždili bronzovým mecom a sám by sa pozeral na to"
Homéros: Odysseia, 4. spev, 220 - 226
Medzi vedcami koluje názor, že pridaná štava do nápoja bolo podla opísaných vlastností
ópium. V celej gréckej mytológii sa môžeme stretnút s rôznymi druhmi drog, rôznych
vlastností a zloženia. Na miestach, kde dakedy dávno stáli veštiarne dnes vedci a
archeológovia nachádzajú zvyšky hašišu, ktoré miestny knazi pravdepodobne používali
na navodenie posvätného spánku a zlepšenie antického potenciálu, ako aj
profesionálnej povesti veštiarne. Podrobnosti antického postupu zostali neobjasnené,
ale viaceré indície nasvedcujú, že knazi povzniesli na veštenie na takmer vedecky
prepracovanú úroven.
Dalšími príkladmi by mohli byt výroky Rétora Demokritosa, ktorý pokladal nápoj z vína,
konopy a mandragory za prícinu morálnej skazy svojich spoluobcanov, pretože
vyvolával snové stavy a halucinácie. Dioscorides vo svojom diele "De Materia Medica"
uvádzal dokonca dávkovanie rôznych drog.
Úsilie objavovat psychotropné rastliny neobišlo ani staroveký Egypt, kde však
etnobotanici narážali na dve prekážky. Po prvé - suché egyptské podnebie je
mimoriadne priaznivé na uchovanie rastlinných a biologických zvyškov a archeológovia
objavili velké množstvo identifikovatelných rastlín, ale ani jednu psychotropnú bylinu.
Po druhé - zo starého Egypta sa zachovala záplava papyrusov, nápisov na budovách,
chrámoch, stenách hrobiek, pocetné medicínske ucebnice, ale zo žiadneho textu
nevyplýva, že by "Synovia Ciernej zeme" zneužívali drogy. Poznáme len niektoré
náznaky využitia niektorých drog, ale aj tu sa názory jednotlivých vedcov líšia.
Napríklad v jednej medicínskej knihe je vyše 900 receptov a medzi nimi aj návod na
utíšenie kriku detí pomocou maku, t.j. ópia.
Medzi Inkami bola rastlina koka dokonca posvätná, aj ked zoznam drog, ktoré používali
a poznali je ovela väcší, pocnúc alkoholom a konciac halucinogénni. Koka bola
všadeprítomná, bola nepostrádatelná v kultúrnom i sakrálnom živote. Bola posvätná i
zneužívaná, platidlo ludu i platidlo bohom. Do života Juhoamericanov zasahovala
tisícrocia, no v Inkskej ríši dosiahla vrchol. Kecuovia verili, že posvätná Mama Cuca
(Matka koka), je dar Manco Capaca (Syna Slnka), svojim ludom. Jej podlhovasté listy
boli emblémom vládcu - Inku, ktorý zosobnoval Slnko na zemi. Kecuovia pristupovali k
vykonaniu obety v Chráme Slnka v Cuzcu jedine s kokou v ústach.
Okrem týchto obradov sa koka využívala v cisto praktických a racionálnych odvetviach,
lekári ju prikladali na rany a tlmili bolest, zahánali nou únavu pri behu v riedkom
vysokohorskom vzduchu. Koku žuvali aj vojaci, aby vydržali dlhé vojenské výboje.
V Mexiku boli drogy používané hlavne na zajatcoch, ktorých obetovávali bohom. Zajatci
omámený drogou sa poslušne dali obetovat, nekladúc pri tom skoro žiadny odpor,
dokonca to pod vplyvom drogy - poväcšinou durmanu, považovali za poctu. Starý
Aztékovia boli taktiež vášniví bojovníci a na dlhých pochodoch a výbojoch sa dopovali
peyotlom.
V Indii uctievali Árijci sómu, trblietavá rastlina, ktorú básnici prirovnávajú k slnecným
lúcom i samotnému Slnku, ohnu, považovali sómu za pilier nebies, pupok sveta, blesk,
hrom. Sóma symbolizuje plodnost a prosperitu, je pánom ci panou sily, zdravia,
potravy. Sóma je nesmrtelná a prináša nesmrtelnost, volá sa "Nicitel útocníkov".
Básnici opisovali úcinok drogy nadšenými slovami. Pod vplyvom tejto drogy sa
dostávali do extázy, vstupovali do sveta nesmrtelnosti, upadali do bezvedomia. Prežili
záchvaty hektického opojenia a nepochopitelných emócií. Psychotropný efekt sa
prejavoval eufóriou, nekonecným sebavedomím, pocitom sily a duševnej pohody. Po
botanickej stránke ostala sóma záhadou, vedci len sa len domnievajú ako táto rastlina
vyzerala. Podla niektorých záchytných bodov jej opis vyzerá asi takto: nemala listy,
vetvy ani konáre, korene, kvety ale iba stopku ci "hlavu", alebo plod cervenej farby.
Farba vylisovanej štavy pripomínala zlato a aktívna droga sa vylucovala mocom, lebo
po jej vypití sa dostavovali príznaky opojenia. Najcastejším kandidátom na sómu bol
alkohol, lenže ten Védy nielen poznali ale dokonca odlišovali od sómy - "Sóma je
pravda, rozkvet a svetlo, alkohol je lož, bieda a tma". Dalšími drogami spomínanými v
Indii bolo samozrejme konope a hašiš. Tieto dve boli údajne už od prvého tisícrocia
p.n.l. úcinnými liekmi.
O Cíne sa dlho tradovalo, že to bola dokonalá ríša a preto v nej ludia nemohli klesnút k
niecomu takému ako sú drogy. Preto sa tvrdilo, že Cínania síce psychotropné látky
poznali ale vraj ich vládnuca vrstva držala v tajnosti, aby pred nimi uchránila národ.
Toto ale tvrdil historický romantizmus, realita však bola iná. Najstaršie dôkazy týkajúce
sa drog sa datujú do obdobia asi 4200 p.n.l. Vtedajšie kusy oblecenia sa totiž vyrábali z
konope, ci ju Cínania zneužívali známe nie je, ale máme dôkaz, že ju poznali. V
neskorších knihách sa uvádzajú už aj poznatky hovoriace o psychotvornosti tejto látky.
V jednej knihe ju opisujú takto: "Konopa má ostrú chut, je jedovatá a používa sa pri
tažkých chorobách a ochoreniach. Cistí krv a znižuje teplotu, zastavuje hnacku a
pomáha znášat reumatizmus, uvolnuje hnis. Ak sa používa nadmerne, vyvoláva
halucinácie a vrávoravú chôdzu". Velmi oblúbené boli v Cíne aj huby a alkohol. Ak sa
zamyslíme nad výberom psychotropných látok v Cíne, musíme priznat, že sa velmi
neodlišuje od výberu v iných civilizáciách.
V stredoveku boli drogy vytlacené na okraj spolocenského záujmu, ale toxikomani
existovali aj v tých casoch, aj ked ich bytie bolo neisté, kedže proklamovaná tolerancia
voci blížnemu sa rýchle koncila pri podozrení na "pakty s diablom". V Islame napríklad
hašiš narušoval štátnu stabilitu, prosperitu a v niektorých obdobiach dokonca i
existenciu tých-ktorých štátov. Mocenské štruktúry obidvoch velkých náboženstiev sa
usilovali vedome i nevedome, viac i menej úspešne zatlacit drogy do takých hraníc,
spoza ktorých by neohrozovali spolocnost.
Obdobie rýchlej mocenskej expanzie islamu sa skoncilo rovnako bleskovo, ako sa
zacalo. Jednotná ríša sa rozpadla na súperiace kalifáty, sultanáty a emiráty. Pôvodne
chudobní kocovníci objavili slasti pohodlného života a rafinovane ich pestovali. Jedným
z príjemných pôžitkov sa stalo fajcenie konope a hašiša. Drogy sa úspešne presadzovali
oproti alkoholu, ktorý prorok Mohamed veriacim výslovne zakázal a urcil prísne tresty
za porušenie zákazu. V tomto období prekvitala arabská medicína a vtedajší lekári už v
tých casoch varovali pred drogovou závislostou. Lekár Al Badrí povedal: ".... tí ktorí
užívajú hašiš sa ho sami nemôžu vzdat". Vtedajší panovníci sa snažili zakázat užívanie
drog, pretože vojaci tažko odolávali odporcom z vonku. Konope sa vtedy hovorilo
"hashichat-oul-fouquar'a&qu ot;, (v preklade tráva bedárov). Tí ju užívali aby zabudli na
nedostatok potravy. Boháci zase nachádzali v hašiši rozptýlenie a zvýraznenie slasti
nudy. Napokon si drogy podmanili aj panovnícky dvor. Tisíce ludí sa oddávali blaženým,
ale prázdnym snom a postupne upadala cinorodost obyvatelstva.
Hašiš na dlhé stárocia negatívne ovplyvnil spolocnost v takmer celej sfére arabského
vplyvu. Ešte aj v novovekej Otomanskej ríši sa prejavil jeho deštruujúci úcinok a
následkom chybnej politiky voci tabaku vláda sama zhoršila situáciu. Zákaz fajcenia
tabaku zaciatkom 17. storocia viedol k dalšiemu posilneniu konopy. Ludia sa oddávali
príjemným snom, ale zároven sa objavil aj amotivacný syndróm - nechut pracovat,
tvorit.
Pod dojmom masového rozšírenia konope v arabských krajinách niektorí odborníci
tvrdili, že droga utlmila vojenskú rozpínavost islamu, ktorý v 8.-9. storocí hrozil pohltit
Európu.
V tejto rozprave nesmiem zabudnút na Vikingov. Niektorí z týchto krvilacných
bojovníkov dostávali záchvaty bojového amoku - berserku. Nazývame ich preto aj
berserkovia. Takýto clovek - berserk zacínal triaškou, drkotaním zubov, pocitom chladu
v koncatinách a konecným zbrutálnením a výbuchom zúrivosti. Formulácia tamojších
zákonov (berserkovia - rušivý moment spolocnosti, boli stavaní mimo zákona kvôli ich
brutálnosti - ak sa niekto bude robit berserkom, bude potrestaný trojrocným
vyhnanstvom) nasvedcovala tomu, že bojovníci sa dostávali do takýchto stavov sami,
prispením nejakej bližšej neurcenej látky alebo praktiky a tento stav sa po case
spontánne koncil. V 18. storocí prevládal názor, že tieto stavy boli vyvolané rastlinou z
celade lulkovitých. Pozdnejšie vedci podozrievali posvätnú muchotrávku, ktorú
Severania poznali už tisícrocia. Svedcia o tom rytiny v Škandinávii z praveku.
S históriou stredovekých drog sa spája sa úzko spája lov na carodejnice a bosorky.
Drogy však nemožno pripisovat k všetkým carodejníckym procesom, skôr naopak,
drogy stáli na pokraji pozornosti vtedajšej justície. Vtedajší mocný však všetky kúzla
prisudzovali drogám, aj ked v skutocnosti však šlo cisto o teologický ci mocenský boj.
Novovek sa datuje od objavenia Ameriky, t.j. roku 1492, ale v mojom rozprávaní dám
prednost staršiemu datovaniu. S exploatáciou zámorských teritórií sa totiž objavuje
nová dimenzia drog - tie sa stávajú nástrojom ekonomického nátlaku a výhodným
obchodným artiklom.
S kolonizáciou prišli mimoriadne velké zisky, a tie priniesli orientáciu na psychotropné
látky. V Cíne uspelo ópium, v Južnej Amerike Španieli šikovne manipulovali s kokou, na
celom svete sa presadil destilovaný alkohol, Starý svet prepadol tabaku. Za drogy i
hladní ludia boli ochotný dat aj posledné peniaze.
Stretnutie dvoch svetou prinieslo vymienanie darov oboch svetov, medzi ktorými boli
samozrejme aj drogy. Európania prevzali tabak, Juhoamericania dostali od Európanov
alkohol. Zrazili sa dva svety, ale lepšie psychicky pripravený bol Starý svet.
Dobyvatelia sa vtedy dostávali do kontaktu s novými drogami pri obetných
slávnostiach. Rozvášnení indiáni vtedy vo svetle ohnov zvíjali pod pyramídami v
nekonecných tancoch. Rozvášnení muži v extáze obetovali svoju krv alebo sa dokonca
navzájom zabíjali. Staromexicania poznali desiatky drog a hojne ich požívali. Profesor
José Luis Díaz z Mexickej univerzity po výskume v roku 1979 narátal 81 rastlín s
jasným alebo možným psychotropným úcinkom. Drogy mali byt zámienkou
"prevýchovy" Indiánov, aj ked hlavnou zámienkou bola kolonizácia a zavedenie
krestanstva. Drogy však boli jednou z prekážkou pri šírení katolicizmu, dôkazom
správnosti starej viery. Drogy napokon neboli neprijatelné iba z náboženského
hladiska, ich používanie narúšalo aj zákony, vyvolávali násilie, hranicilo s travicstvom.
Vo velkých mestách a populacných centrách sa feudálnej i cirkevnej špicke sa podarilo
potlacit dokonca i spomienku na drogy.
Koncom 19. storocia dosiahlo fajcenie ópia v Cíne taký rozsah, že pre väcšinu
Európanov sa krajina stala synonymom tejto drogy. A predsa to nebola pravda.
Pestovanie maku sa v Ríši stredu udomácnilo až v 19. storocí. Fajcenie sa síce objavilo
už o storocia skôr, ale ku skutocnému zakoreneniu zlozvyku dopomohlo niekolko
prehratých vojen. Až tieto porážky spôsobili, že cínska ústredná moc kapitulovala a
útrpne prihliadala na šírenie tejto drogy. Táto droga spôsobovala dokonca vojny medzi
ópiovými gangmi Cíny a Velkej Británie. Obchody s týmito drogami totiž už vtedy
predstavovali velké peniaze a bohatstvo.
Drogy nás sprevádzajú od nepamäti a súcastné znalosti nás smutne ubezpecujú, že sa
ich neželaného tiena len tak lahko nezbavíme. Drogy sú velmi lahko prístupné, no o ich
presadení medzi ludmi nerozhoduje prístupnost drogy ale urcitá spolocenská situácia,
pripravenost spolocnosti prijat alebo odmietnut ju. Dôležitá je schopnost civilizácie
vybrat si pozitívne alebo negatívne vlastnosti drog. Sú to lieky ale aj jedy. Poskytujú
neopakovatelné nebeské opojenie ale aj kruté vytriezvenie.
Drogy poznali takmer všetky súcastné ale aj predošlé národy. Niektoré národy drogy
využívali vo svoj prospech, ale castejšie dochádzalo k pohromám zaprícineným práve
drogami.
Postoj k drogám môžeme rozdelit na:
1. volná konzumácia
2. úcelová konzumácia
3. ilegálna konzumácia
Obdobie volnej konzumácie prevládalo asi v praveku (dodnes ho možno pozorovat na
niektorých prírodných národoch). Jeho hlavnou crtou je asi to, že ludia rozhodujú, ci
drogu budú brat alebo nie. Mohli ich prímat bez toho aby prestupovali nejaký zákon
alebo zvyk. Jednoducho robia to, co patrí k životu.
Obdobie úcelovej konzumácie pravdepodobne zacalo s delbou práce a procesom
špecializácie. V prostredí, kde jeden clovek závisí od druhého, nesmie byt táto väzba
porušená neovplyvnitelnými faktormi. A drogy so sebou niesli necakané reakcie
toxikomanov. Psychotropné látky poškodzujú duševné i fyzické zdravie cloveka a teda i
celej spolocnosti.
Obdobie ilegálnej konzumácie sa zaiste zacína rozvíjat súcastne s úcelovou. Tam, kde
sú zákony, sú aj ludia, ktorí ich porušujú. Jednotlivci zacínali konzumovat alebo
rozširovat drogy zo súkromných dôvodov, ktoré obvykle neboli totožné so záujmami
celku. Drogy sa premenili z posvätného ci aspon váženého princípu na kontraband.
O tom, ktorý spôsob konzumácie prevláda, rozhoduje väcšina. Regulácia konzumu drog
už v staroveku predstavovala pre administrátorov tažký problém. Stále narastajúca
komplexnost spolocnosti sa spája so stále nižšou toleranciou odchýlok od duševnej i
právnej normy. V našom prostredí velkých miest i vyspelej technológie drogy
jednoznacne vedú k protispolocenskej a nerozumnej cinnosti. Odmietame ich a
usilujeme sa ich zatlacit do úzadia.
A tu sa stretávame s urcitým paradoxom. Niektoré drogy sme ochotný tolerovat, ako
napríklad alkohol a tabak, v Oriente je to hašiš, ale iné nie. Ale preco nie. Darí sa nám
aj tie tolerované skutocne udržat v urcitých hraniciach? Možno vôbec urcit túto hranicu
tolerancie? Znášala nejaká civilizácia v minulosti drogy bez škôd? Nie je dobrá
znášanlivost drogy iba odrazom prísnej sebaobrany spolocnosti? Alebo je užívanie
drogy dôkaz zlyhania tej urcitej kultúry.
Potencionálny toxikoman je v každom z nás a je len na nás, aká bude naša civilizácia.
________________________________________ __________________________
Zdroje: