Dobrovoľníctvo

PROSOCIÁLNE SPRÁVANIE

Prosociálne správanie predpokladá komplex prosociálnych schopností. Tieto schopnosti patria predovšetkým do sociálnych schopností a k ich osvojeniu je potrebné predovšetkým pravidelné cvičenie. Dnešná doba je zaplavená množstvom informácií a človeku akoby nezostáva čas na to, aby žil vo vzťahoch. Je iba vysielačom a prijímačom informácií. Život vo vzťahu je však niečo ďaleko viac. Jedná sa o obohacujúce poznanie, ktoré dáva človeku radosť zo života. Vzťah je vnútorná väzba medzi „ja“ a „ty“, ktorá usiluje o dobro druhého. Prosociálne konanie tento vzťah predpokladá.

S prosociálnym konaním sa určite nezlučuje exploatačné (vykorisťujúce) alebo egoistické konanie. Aj napriek tomu máme dojem, že sa vyskytuje tento typ v spoločnosti veľmi často. Na druhej strane nesmieme zabudnúť upozorniť na skupiny a organizácie, ktoré vyvíjajú snahu a pomáhajúce alebo dokonca altruistické správanie. Medzi tieto skupiny patria napríklad terapeutické a lekárske tímy, ošetrujúci zdravotnícky personál, ale aj mnohé ďalšie pomáhajúce profesie. S altruistickým správaním sa potom môžeme stretnúť predovšetkým v jednotlivých prípadoch.

Základnými sociálnymi schopnosťami v oblasti prosociálneho konania sú: spolupráca, priateľstvo, delenie sa, pomoc a darovanie.

Spolupráca
Spoluprácu niektorí autori nezaraďujú do prosociálneho správania, pretože údajne vykazuje očakávanie odmeny ako nevhodný prvok. Táto skutočnosť sa odôvodňuje tým, že onen „prvý krok“, ktorý je k spolupráci potrebný, sa uskutočňuje bez premýšľania o možných výhodách, ktoré môžu zo spolupráce vyplynúť. Tu je treba zdôrazniť, že nikdy neexistuje ani pri spolupráci absolútna rovnosť medzi vkladom a ziskom.

Delenie sa
Delenie predpokladá, že človek nie je závislý na všetkom, čo má. Už tu je implicitne obsiahnutá tiež schopnosť zriecť sa niečoho v prospech druhej osoby. Človek tak niečo stráca, ale v skutočnosti zažíva radosť z darovania. Radosť alebo uspokojenie potreby druhého je pre neho tiež radosťou.

Pomoc
Pomoc je už výrazne explicitnou formou prosociálneho správania. Aj keď sa s ňou stretávame v tzv. pomáhajúcich profesiách, nie vždy je motivácia pomoci rovnaká. Prosociálna pomoc odhliada od prípadného zisku (pri pomáhajúcich profesiách vo forme finančnej odmeny) a je sústredená len na dobro druhého. Človek, ktorý už má vžitý tento spôsob konania patrí medzi tých, ktorí nezištne pomáhajú druhým a to aj neznámym osobám (pani, ktorá spadne na chodník, slepec prechádzajúci cez ulicu, staršia osoba v prostriedku hromadnej dopravy a pod.).

Darovanie
Aj u darovania sledujeme výrazne explicitne prosociálny prístup. Dar je symbolom zrieknutia sa časti seba a teda výrazom lásky. Od tohto druhu je treba odlíšiť výraz tzv. „danajský dar“, kedy sa daná osoba chce zbaviť nejakého nepohodlného predmetu, ktorý často krát skomplikuje život obdarovanému (typickým darčekom sú nechcené domáce zvieratká).

Prosociálne konanie je teda konanie, ktoré má veľmi blízko k láske.

DOBROVOĽNÍCTVO

Dobrovoľníctvo je jedným druhom prosociálneho správania. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Ťažko by sa hľadal niekto, kto ešte nikdy nebol v niečom ako dobrovoľník.
Kto je to vlastne dobrovoľník?

Je to človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu poskytuje svoj čas, svoju energiu, vedomosti a schopnosti v prospech ostatných ľudí alebo spoločnosti. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca pomoci mohol na ňu v dohodnutom rámci spoľahnúť.

Slobodne a dobrovoľne zvolená aktivita a pomoc sú tým, čo činí z dobrovoľníka nositeľa procesu zmien v spoločnosti. Jeho tvorivá energia je silou, ktorá pomáha hľadať a otvárať zdroje a možností nových riešení. Tým sa stáva mostom v procese spolupráce medzi štátom, komerčným sektorom a sektorom neziskových organizácií.

Terminológia dobrovoľníctva
Dobročinnosť – niekedy používame pojem filantropia, je to ľudomilnosť, pomoc sociálne slabým. Je jednou z občianskych cností, ktorá v našej kultúre má svoje korene kresťanskej a ešte hlbšie v židovskej morálke. Dobročinnosť môžeme rozdeliť na dve formy, a to darcovstvo a dobrovoľníctvo. Darcovstvo sa týka peňažných či nepeňažných darov určeným priamo občanom, ktorý túto pomoc potrebujú, alebo na zbierky, ktoré podporujú verejnoprospešné aktivity, nadácie alebo fondy. S dobrovoľníctvom je to zložitejšie. Pre dobrovoľnú činnosť zameranú prevažne na rodinu, príbuzenstvo a susedov môžeme použiť termín občianska výpomoc alebo susedská výpomoc. Pre dobrovoľnú činnosť prebiehajúcu obvykle v rámci komunity vytvorenej v obci, okolo fary, športového klubu a pod. používame termín vzájomne prospešné dobrovoľníctvo. Hranice medzi týmito dvoma typmi dobrovoľníctva nie sú ostré. Oba typy sa vyznačujú spontánnosťou a neočakávaním finančnej odmeny. Dobrovoľníctvo, na ktorom stavajú neziskové organizácie a ktoré organizujú dobrovoľnícke centrá, označujeme ako verejnoprospešné dobrovoľníctvo. Má podobné rysy ako občianska výpomoc, ale zároveň sa vyznačuje ďalšími znakmi. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca dobrovoľnej pomoci na ňu mohol v dohodnutom rámci spoľahnúť. Preto partnerom dobrovoľníka je obvykle organizácia, ktorá mu ponúkne príležitosť k dobrovoľnej činnosti.

Dobrovoľnícka organizácia – je to organizácia, ktorá sa zaoberá prevažne organizovaním dobrovoľnej činnosti.
Typy dobrovoľnej činnosti a služby
Z hľadiska historického vývoja rozoznávame dva modely dobrovoľníctva: európsky a americký model.

Európsky model dobrovoľníctva – komunitný
Je vývojovo starší. Na základe spoločných záujmov sa dobrovoľníci stretávajú v prirodzenom spoločenstve, akým je cirkev či športová alebo detská organizácia. Z niektorých komunít sa stávajú profesionálne dobrovoľnícke centrá, ale špecializované na určitú sociálnu alebo vekovú skupinu či určitý druh dobrovoľnej činnosti. Centrum si naďalej držia svoje komunitné charakteristiky, osobné priateľské vzťahy sú nosnou silou ich činnosti.

Americký model dobrovoľníctva – manažérsky
S dobrovoľníkmi pracuje profesionálne vedené dobrovoľnícke centrá, ktoré vyhľadávajú altruisticky zameraných občanov a ponúkajú im dobrovoľníctvo v radoch ľudskej činnosti a organizovania. Centrum je postavené na profesionáloch, ktorí majú dostatok sociálneho cítenia a emocionálnej inteligencie, aby mohli úspešne vykonávať svoju profesiu.

Komunitný model prevláda tam, kde sú dobré medziľudské vzťahy, čiže hlavne u charitatívnych a humanitárnych organizáciách cirkvi a náboženských spoločností. Manažérsky model má svoje miesto vo väčších mestách, jeho záber je širší a môže účinnejšie prepojovať potreby dobrovoľnej pomoci s ponukou od občanov. Z hľadiska cesty, ktorou sa dobrovoľníctvo uberá, rozlišujeme dobrovoľníctvo, ktoré vzniká „zdola nahor“ (je založené na neformálnej skupine priateľov, ktorí sa pustili do spoločnej činnosti a postupne dozrieva k neformálne štruktúrovanej skupine a ďalej až k registrovanej neziskovej organizácii) a dobrovoľníctvo, ktoré pôsobí „zvonka dovnútra“ (ide o štruktúrovanú organizáciu, v ktorej pracujú profesionáli).

Podľa role, ktorú dobrovoľník zohráva v organizácii, môžeme organizácie rozdeliť do troch typov:
- Na dobrovoľníkoch je priamo závislý chod organizácie. Tento typ je charakteristický napr. pre zaisťovanie humanitných akcií, pre ekologické iniciatívy a kampane. Dobrovoľníci sú v tomto prípade rozhodujúcou silou organizácie. Bez ich účasti by nebolo možné realizovať príležitostné akcie, ktorými organizácia prezentuje a naplňuje svoje poslanie.
- Dobrovoľníci vykonávajú činnosť spolu s profesionálnymi zamestnancami. Dobrovoľná činnosť nie je základom existencie organizácie. Tento typ sa najčastejšie objavuje v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach. Keby tu neboli dobrovoľníci, tieto miesta by museli byť zaplnené profesionálmi, čiže dobrovoľníci významne prispievajú k zníženiu finančných nákladov organizácie.
- Činnosť dobrovoľníkov nie je pre vlastný chod organizácie nepostrádateľná., ale dobrovoľná činnosť pomáha skvalitňovať poskytované služby či uľahčovať prevádzku. Ide tu o aktivity, ako sú prechádzky s klientmi, výtvarné či jazykové krúžky a iné voľno časové aktivity. Dobrovoľníci tu predstavujú doplnenie služieb či zvýšenie ich kvality, ale organizácia by bez nich mohla existovať.

Z hľadiska časového vymedzenia rozlišujeme dobrovoľné zapojenie sa pri jednorázových akciách (zbierka, benefičný koncert...), dlhodobá dobrovoľná činnosť (poskytuje sa opakovane a pravidelne, napr. tri hodiny, raz do týždňa po dobu jedného roka) a dobrovoľná služba (dobrovoľný záväzok na niekoľko mesiacom až rokov, obvykle mimo svojej krajiny).

Charakteristické oblasti dobrovoľníctva
Ochrancovia životného prostredia – patria k najlepšie organizovaným organizáciám s celoštátnou pôsobnosťou a prepojením na medzinárodnú sieť. Zapojujú sa do riešenia problémov tiež ako politický subjekt, čo sa týka problematiky jadrových elektrárni, stavbou diaľnice a iných problémov. Spolupracujú s nimi dobrovoľne aj významní odborníci, majú širokú publicitu v masmédiách, pretože dokážu na seba a na vybrané problémy výrazne upozorniť. Najznámejšie z nich sú Deti zeme a Greenpeace.

Humanitné organizácie a organizácie na ochranu ľudských práv – Vznikali prevažne po roku 1989 a v posledných rokoch sa významne zviditeľnili v súvislosti s tragickými udalosťami na Balkáne, v Čečensku a ďalších konfliktných oblastiach sveta. Pádom železnej opony získali naši občania povedomie o problémoch v okolitom svete a tiež možnosť aktívne do diania zasahovať. Okrem pôsobeniach vo vojnových oblastiach sa dobrovoľníci z humanitných organizáciách podieľajú na vnútroštátnych akciách. Medzi takéto organizácie patria aj Amnesty International a Ľudia proti rasizmu.

Kultúrna oblasť – zahrňuje celú škálu neziskových organizácií, ktoré sa zameriavajú hlavne na ochranu a revitalizáciu kultúrnych pamiatok. Ich pôsobnosť je obvykle regionálna, daná miestnymi podmienkami a potrebami. Často krát bývajú spojené priamo s konkrétnou kultúrnou pamiatkou, hradom, zámkom, divadlom, galériou či múzeom.

Športová a vzdelávacia činnosť – ide hlavne o tradičné záujmové krúžky, telovýchovné a turistické oddiely, v minulosti to boli hlavne skauti a pionieri.

Zahraničná dobrovoľná služba – na Slovensku sa tento typ dobrovoľníctva objavuje až po roku 1989, keď k nám prišla rada dobrovoľníkov predovšetkým z USA a zo západnej Európy. Ich činnosť bola prevažne zameraná na vyučovanie jazyka. Postupne aj u nás vznikajú organizácie, ktoré sa venujú vysielaniu dobrovoľníkov do zahraničia, sú to hlavne mladí ľudia, ktorí sa zúčastňujú letných „workcampov“ , ale aj dlhodobých pobytov v zahraničí.

Bariéry rozvoja dobrovoľníctva
Dobrovoľníctvo je našou verejnosťou doteraz chápané ako niečo výnimočné. Hlavnou bariérou väčšieho rozvoja je pasivita pri vyhľadávaní a získavaní dobrovoľníkov, ďalšími bariérami sú: nedostatočné riadenie činnosti dobrovoľníkov, nezáujem o dobrovoľníkov, obavy z rizika úrazu, obavy zo zneužitia klienta dobrovoľníkom, nedôvera v četné motívy dobrovoľníka, pracovná vyťaženosť súčasných pracovníkov, nedostatok informácií o dobrovoľníctve a názor, že u nás nie sú záujemci o dobrovoľníctvo.

Čo dobrovoľníkov podporuje
• Majú pocit, že sú oceňovaní.
• Uvedomujú si, že ich prítomnosť niečo znamená.
• Majú nádej na zmenu, postup vo svojej činnosti.
• Dostáva sa im uznania na verejnosti aj súkromne.
• Majú pocit, že dokážu zvládnuť predkladané úlohy.
• Majú pocit spolupatričnosti a tímovej práce spolupracovníkov.
• Podieľajú sa na riešení problémov, na rozhodovaní a na stanovení cieľov organizácie.
• Uvedomujú si, že v dôsledku ich činnosti sa deje niečom podstatného.
• Ich osobné potreby sú uspokojované.

Čo dobrovoľníkov brzdí
• Zistí veľký rozdiel medzi svojimi očakávaniami a skutočnou činnosťou.
• Majú pocit, že ich pomoc je k ničomu.
• Nedostanú žiadnu spätnú väzbu, ani pochvalu či ocenenie.
• Úlohy sú príliš rutinné, žiadna rozmanitosť.
• Cíti nedostatočnú podporu spolupracovníkov.
• Úloha neprináša žiadnu prestíž.
• Činnosť im nedáva možnosť osobného rastu.
• Majú príliš malé možnosti prejaviť iniciatívu či tvorivosť.
• Cíti napätie medzi spolupracovníkmi.