podobné referáty

ico refreklama

Depresia a stres


Hodnotenie:
Zobrazení: 9277


Stres nás sprevádza od nepamäti. Spôsob, ako reagujeme na akýkoľvek podnet
alebo stimul, dokázal svoju pozitívnu silu, ktoránám umožnila vždy opätovné prežitie a vytvorila akýsi hnací impulz, deliacu čiaru medzi aktívnym spôsobom života a pasívnym žitím. Súčasné životné ťažkosti sú však oveľa zložitejšie, ako boli kedysi, a aj samotný život je tvrdší a menej prirodzený. Život uprostred veľkých a stále narastajúcich rýchlych zmien nás vystavuje väčšiemu, čoraz naliehavejšiemu a nevyhnutnému tlaku prispôsobovať sa, držať krok a konkurovať - prosto prežiť - viac ako kedykoľvek predtým. Dosiahnuť rovnováhu medzi príliš veľkým stresom sa stalo v osemdesiatych rokoch integrálnou výzvou života. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí žijú v ustavičnom tlaku - umelcov, novinárov ... Zvyčajne zistia, že výhody tohto spôsobu života sú neoddeliteľné od jeho tienistých stránok. Ba niektorí výskumníci, ktorí sa zaoberajú stresom , podozrievajú mnohých z nás , že sa stávame závislí od vlastnej, zvýšenej úrovne stresových hormónov, ako keby sme si sami predpisovali skúsi protilátku proti neznestiteľnej vyhliadke nudného života.
Cena ktorou platíme za stres je niekedy krutá. V USA sa odhaduje ročná strata v
priemysle zapríčinená absenciou v práci, zdravotnými nákladmi, zvýšeným poistením a zníženou produktivitou práce takmer na 75 biliónov dolárov. Samotné náklady, ktoré vznikajú následkom koronárnych chorôb zapríčinených stresom, predstavujú asi 30 biliónov dolárov. V Británii sa najmenej 40 miliónov pracovných dní neodpracuje následkom vplyvu stresu a odhaduje sa, že choroby zo stresu stoja zdravotné a sociálne zabezpečenie priemerne 55 miliónov libier ročne, čo predstavuje stratu 2 - 3 % z hrubého domáceho produktu. Termín " vysilenie stresom" už nie je iba bezvýznamné klišé. Stres nie je iba problémom tých , čo žijú v neustálom zhone. Aj tí, ktorí trpia na nadmermnú monotónnosť, nudu alebo frustráciu, čoho príčinou sú nedostačujúce podnety,tiež často chorľavejú.
Zvládnuť stres možeme v každej oblasti života. Ak sme chronicky pod vplyvom
stresu, je to často vyrovnaný signál, že sme prestali venovať pozornosť sami sebe. Neustále ignorovanie našich najvnútornejších potrieb trvale obmedzuje prirodzenú schopnosť rastu a strata kontaktu s našimi skutočnými pocitmi otupuje naše impulzy individuálneho sebavyjadrenia a obmedzuje našu schopnosť žiť šťastnejšie plnohodnotným životom. Vaša odvaha prehodnotiť staré názory, vyzvať na súboj - a azda aj zmeniť - svoje postoje voči sebe samému. Ak spoznáme, že máme pravo robiť chyby. Zmeníme aj svoj postoj ku stresu.
Obrana proti stresu : Nedávny výskum dotykajúci sa vzájomného prepojenia mysle
a tela potvrdil, že môžeme uviesť svoje telo do stavu pohotovosti voči stresovým situáciam celkom neuvedomele, vďaka nášmu psychickému a emocionálnemu postoju voči stresu.
Vplyv osobnosti na spôsob, ako reagujeme na rôzne udalosti a situácie, zohráva
najdôležitejšiu úlohu. Hodnoty, postoje a modely nášho správania sa, ktoré vytvárajú našu väčšiu či menšiu zraniteľnosť voči stresu. Najhlbšie zakoreneným komponentom našej osobnosti je náš hodnotový systém. Práve tento systém odzrkadľuje, ako hodnotíme sami seba vo vzťahu k iným a aký je náš celkový pohľad na svet. Takže pôvod väčšiny osobných stresových situácií vo vnímaní alebo koncepte osobnosti. Nízke sebahodnotenie môže viesť k množstvu problémov vyvolávajúcich stres : k neschopnosti adaptácie, ochote brať na seba númerne vysoké požiadavky a nedostatku sebavedomia. To môže vyústiť do slabého sebavyjadrenia a do potláčania takých negatívnych emócií, ako je hnev, strach, agresivita a úzkosť namiesto toho, aby sme si uľavili.


Medzi kľučové stresové momenty patrí : zmena, výkon, úzkosť a strach, nuda, žiaľ
Od tohto sa odvádza aj Holmes - Raheová stupnica.
Holmes - Raheová stupnica: - ak za rok získate 300 bodov, riziko ochorenia sa značne zvyšuje, pri rozpätí 150 - 299 sa znižuje o 30 % a pri hodnote nižšej ako 150 je pravdepodobnosť ochorenia zo stresu minimálna.

DEPRESIA

-je mentálna porucha prinášajúca trpiacemu smútok, skľúčenosť, stratu záujmu a entuziazmu vo väčšine činností. Môže narušiť schopnosť zvládať životné situácie v bežnom živote, ale najmä na pracovisku. Ľudia s depresiou trpia pocitmi beznádeje a bezcennosti a myslia často na samovraždu.
Depresia je najbežnejšia psychická porucha rozšírená na celom svete, hoci na rôznych miestach zemegule pacienti udávajú odlišné príznaky.
Vyskytuje sa u ľudí každého veku, stúpajúci trend má u mladších jedincov. Výskyt u žien a mužov je v pomere 2:1.
U detí a mládeži sú hlavnými sprievodnými znakmi bolesť žalúdka a hlavy. Strácajú motiváciu pre učenie a iné aktivity. Pociťujú nedostatok energie a majú problémy so spánkom. Veci, osoby a činnosti, ktoré im prinášali potešenie, stratili pre nich význam.

SPÁNOK A CHUŤ
Ľudia s depresiou menia svoje jedálne návyky, zvyčajne strácajú chuť do jedla a následne aj telesnú hmotnosť.
Ich spánok sa skracuje, neprináša im pôžitok, ráno je pre nich najsmutnejšou časťou dňa.

ZMENY VÝKONNOSTI
Depresia znižuje výkonnosť organizmu. Pohyby sa spomaľujú, človek sa cíti neaktívny. Objavujú sa ťažkosti pri myslení, s koncentráciou a pamäťou.
Napr.: Počas práce človek často odbočuje myšlienkami mimo povinnosti, zamýšľa sa nad vecami, ktoré ho trápia. Tak sa znižuje jeho pracovná výkonnosť a k nepríjemným myšlienkam sa pridávajú pocity vlastnej neschopnosti. Človek má tendenciu uzavrieť sa do seba, neustále myslí iba na svoju neschopnosť a prestáva dbať o bežný život, čo sa navonok prejavuje ako poruchy pamäte.

SEBAÚCTA A SEBAHODNOTENIE
Ľudia trpiaci depresiou majú tendenciu cítiť sa menejcenní a neschopní. Cítia sa vinní. Prepadajú pcitom podvedenia svojich blízkych a ľudí z okolia. Pripadajú si hlúpi.

EXTRÉMNE PRÍPADY
15% z trpiacich končí svoje muky samovraždou.
V silných štádiách sa okrem normálnych príznakov vyskytujú aj halucinácie alebo nepokojné snenie počas spánku.

PRÍČINY
Pokusy a pozorovania naznačujú, že sklon k depresiám môže byť geneticky dedený po predkoch.
Z chemickej stránky: slabé genetické poruchy spôsobujú abnormálne vylučovanie takých látok do mozgu, ktoré ovplyvňujú náladu a emócie jedinca.
Depresiu môže spôsobiť aj zlá rovnováha minerálov a nedostatok vitamínov B2 a B6 v organizme.

LIEČENIE
Proti depresii bolo vynájdených niekoľko liekov – antidepresantov, ktoré regulujú vylučovanie a činnosť spomínaných látok v mozgu. Antidepresanty môžu spôsobovať vedľajšie účinky ako závraty, ospalosť, rozmazané videnie alebo suchoty v ústach.
Mnoho odborníkov odporúča psychoterapiu, ktorá nepôsobí priamo na organizmus, ale obvykle liečenie pomocou jej metód zaberá dlhší čas.

PRÍČINY
Depresia vzniká po prežití stresových situácií, po konfliktoch v rodine, po smrti blízkeho, po výraznom neúspechu v zamestnaní alebo láske, po neúspechu pri nadväzovaní kontaktov s inými ľuďmi.
U niektorých ľudí môžeme príčiny hľadať aj v ich detstve, ak boli vystavení psychologickému vydieraniu.
Prichádza zo dňa na deň, ale aj postupne. Môže trvať niekoľko mesiacov – obvykle 8-9, pričom počas tohto obdobia sa vyskytujú ojedinelé veselé dni.
Napr.: Po dlhom období smútku môže trpiaci prežiť deň plný optimizmu a pocitu šťastia. Stále



ako to funguje?