Cína

Cína
Štátne zriadenie: republika
Oficiálny názov: Cínska ludová republika
Prírodné podmienky:
Poloha
Rozpriestiera sa na severnej pologuli; približne medzi rovnobežkami 53°- 20°. Z
východu ju obmýva Japonské, Žlté a Východocínske more, Juhocínske more z juhu.
Hranice z okolitými štátmi: sever – Mongolsko, Rusko, Kazachstan; východ – KLDR a
Kóprejská republika; juh – Vietnam, Laos, Mjanmarsko, Barma, Bangladéš, Nepál,
India, Pakistan; východ - Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko. Rozloha
9 572 395 km2
Povrch
Cína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve
tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Cíny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16
% pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a
dalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Najvyšší bod Mount
Everest/ Qomolangma Feng/ Sagarmatha 8 848 m n.m..
1. SEVEROZÁPAD
V tejto casti sa nachádzajú dve hlavné panvy, Džungárska panva na severe a Tarimská
na juhu. Rozdeluje ich pohorie Tian Šan. Na Tarimskej panve sa rozprestiera rozlahlá
púšt Taklamakan, ktorá je najsuchšou púštou v Ázii. Turfanská preliacina je najväcšia
oblast pod úrovnou mora v Cíne (-154 m). V Džungárskej panve sú úrodné stepné
pôdy, na ktorých sa uplatnuje závlahové hospodárstvo, ale obsahuje aj menšie oblasti
piesocných a kemenistých púští.
2. HRANICE S MONGOLSKOM
Oblast leží na severe Cíny v strede. Je to náhorná rovina s piesocnatými, kamennými a
štrkovými púštami, ktoré sa smerom na východ menia na step s úrodnými pôdami.
Pozdlž východnej hranice je lesnaté pohorie Velký Chingan.
3. SEVEROVÝCHOD
Zahrna celú oblast Dongbei Pingyuan (pravdepodobne v preklade Dongbeiská nížina)
východne od Velkého Chinganu. Zaclenuje aj Mandžuskú nížinu, ktorá má rozsiahle
pásy úrodnej pôdy a jej susedné pahorkatiny s pocetnými širokými dolinami a
miernymi svahmi. Poloostrov Liaodong na juhu má dobré prírodné prístavy.
4. SEVERNÁ CÍNA
Oblast sa rozprestiera medzi oblastou hraníc s mongolskom na severe a povodím rieky
Jang’c tiang na juhu a pozostáva z niekolkých ucelených castí. Huangtu Gaoyuan na
severozápade je tvorený nahromadenými sprašami. Tento región je znacne terasovitý a
obrábaný. Velká cínska nížina, najväcšia nížina v Cíne, pozostáva z úrodných pôd
vzniknutých zo spraší. Nakoniec je to Šandongská vysocina na Šandongskom
poloostrove.
5. JUŽNÁ CÍNA
Túto oblast obkolesuje roklinu rieky Jang’c tiang.
Oblast tvorí séria paniev s úrodnými aluviálnymi pôdami. Tieto panvy sú križované
riekami a posiate jazerami. Sicuanská panva umiestnená na západe je uzavretá
horskými výbežkami Centrálnych vrchov a predstavuje relatívne izolovanú oblast
kopcovitého terénu. Táto oblast je známa intenzívnym terasovitým farmárstvom.
Vrchoviny tejto casti sa tiahnu od východu Tibetskej náhornej plošiny až k moru.
6. TIBETSKÁ NÁHORNÁ PLOŠINA
Vysoká, horami lemovaná náhorná plošina je umiestnená na juhozápade Cíny.
Najvyššia náhorná plošina, Tibet má priemernú výšku 4877 m.n.m. Susedné pohoria sú
Himaláje na juhu, Pamír a Karakoram na západe a Kven-Lun na severe. Plošina je
posiata slanými jazerami a mociarmi, prekrižovaná horskými chrbtami a obsahuje aj
pramene významných cínskych riek jako Indus, Brahmaputra, Chuang-Che,
Jang’c-Tiang, Mekong. Krajina je
pustá, neúrodná a posiata skalami.
Podnebie
Velkú cast celkového podnebia má pod kontrolou ázijský monzún. V zime prichádzajú z
oblasti vysokého tlaku na sibíri studené suché vetry a prinášajú nízke teploty do oblastí
na severe od Jang’c-Tiang a sucho do väcšiny krajiny. V lete teplý vlhký vzduch prúdi
do krajiny z Tichého oceánu a produkuje dažde vo forme cyklónov. Ovela menej
daždov je dalej od mora a na záveterných stranách pohorí. Vzdialené nížiny na
severozápade prímajú málo zrážok. Letné teploty sú pozoruhodne rovnaké v celej
krajine, ale v zimy sú charakteristické extrémnymi rozdielmi v teplote medzi severom a
juhom.
Juhovýchodná Cína na juh od Jang’c-Tiang má subtropické podnebie, ktoré prechádza
do tropického v najužnejších oblastiach. Priemerná letná teplota je 26˚C a v
zime je to 18˚C úplne na juhu a 4˚C pri rieke Jang’c Tiang. Priemerne 8
tajfúnov za rok hlavne medzi júlom a novembrom prináša tažké dažde a vetry do
pobrežných oblastí. Zrážky presahujú 990 mm rocne po celej južnej cíne.
Severná Cína, ktorá nemá žiadne pohoria, ktoré by ju chránily od chladných vetrov zo
sibíru, prežíva studenú a suchú zimu. Priemerné zimné teploty dosahujú 4˚C
dole pri rieke Jang’c Tiang až –10˚C na severe. Júlové teploty prekracujú
26˚C a vo Velkej Cínskej nížine sa približujú k tridsiatke. Skoro všetok rocný
dážd tu napadá v lete. Celkové rocné zrážky nepresahujú 760 mm a klesajú smerom
na severozápad, kde je suchšie stepné podnebie. Každorocné zmeny zrážok plus
možnosti prachových búrok a krupobití zneistujú polnohospodárstvo v tomto regióne.
Oblast Dongbei Pingyuan má podobné podnebie, ale chladnejšie ako severná cína.
Priemerná januárová teplota je –18˚C a júlové teploty prekracujú 22˚C.
Zrážky sú koncentrované na leto a sú okolo 510 až 760 mm na východe a klesajú
smerom na západ na 300 mm pri pohorí Velký Chingan. Púštne a stepné podnebie
prevláda v oblasi hraníc s Mongolskom a v Severozápadnej Cíne. Januárové teploty sú
tam pod –10˚C všade okrem Tarimskej panvy. Júlové teploty presahujú
22˚C. Rocné zrážky sú pod 250 mm a casto sa vyskytnú oblasti pod 100 mm.
Velké výšky znamenajú pre Tibetskú plošinu polárne podnebie. Júlové teploty ostávajú
pod 15˚C. Vzduch je celý rok cistý a suchý, rocné zrážky nepresiahnu 100 mm
okrem oblastí úplne na juhu.
Vodstvo
Najvýznamnejšie rieky: Žltá rieka (Huang He), Jang-c´tiang (Chang Jiang),
Brahmaputra,
Amur. Najvýznamnejšie jayerá: j.Lobnor, j.Kukunor, j.Tengrinor, j.Dongting. Väcšina
cínskych riek sa vlieva do Žltého (brehy Cíny obmýva v dlžke 18 000
km),Východocínskeho a Juhocínskeho mora.
Obyvatelstvo:
Cína je najludnatejší štát sveta. Cínania tvoria 91,9% obyvatelov. Pôrodnost 2,1%,
úmrtnost je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 clenov. Dlžka života u mužov je 67 a u
žien 76. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie.Pocet obyvatelov – 1 273 600 000;
hustota zaludnenia – 133 na km2. Úradný jayzk: cínština, v autonómnych oblastiach aj
miestne jazyky. Rasové a národnostné zloženie: Cínania – Chanovia 92%, Cuangovia –
1,5%, Mandžuovia – 0,5%, Chuejovia – 1%, Miaovia 0,5%, Ujgurovia 0,5%, Tibetania
0,5%, iní 3,5% (cca 60 národností).
Náboženstvo: bez vierovyznania 69%, konfucionizmus 15%, budhizmus 9%, taoizmus
3%, islam – suniti 2%, krestanstvo 1 %, iné 1%.
Urbanizácia: 32%; dojcenská úmrtnost: 47%; analfabeti: 18,5%; nezamestnanost:
7%.
Sídla
Administratívne usporiadanie: 22 provincií – bez Taiwanu (seng); 5 autonómnych
oblastí: Guangxi (Kuang-si), Ningxia (Ning-sia), Xinjiang (Sin/tiang), Tibet, Vnútorné
Mongolsko;
3 mestské kraje (sih): Peking, Šanghaj, Tiencin; 2 osobitné administratívne oblasti:
Honkong a Macao.
Hlavné mesto Peking (Beijing) – 6 840 000 obyvatelov, s aglomeráciou 11 250 000
obyv. Iné významnejšie sídla: Cunking –4 060 000 obyv., Šanghaj – 9 220 000 obyv.,
Chengdu – 3 010 000 obyv..
Hospodárstvo
Od konca sedemdesiatych rokov cínske hospodárstvo postupne prechádzalo od
sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmernovanému tržnému
systému. Znacná cast stredných a velkých podnikov je ale stále v štátnom alebo
družstevnom vlastníctve.
Polnohospodárstvo
Najhlavnejší produkt cínskeho polnohospodárstva je ryža.
Jej pestovanie sa sústreduje okolo rieky Jang’c Tiang a na juhu. Dalšími plodinami
týchto oblasí sú cukrová trstina, caj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Velkej cínskej
nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny
a zelenina. Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ale rozsiahle
trávnaté oblasti Cíny su dobrými pastvinami pre velké stáda hlavne oviec a kôz ale aj
koní a oslov. Velmi významnou súcastou cínskej stravy sú ryby, ktorých je hojno v
okolitých moriach a v cínskych riekach. Rozsiahle lesy po Velkom a Malom Chingane sú
dobrým zdrojom dreva, ale v dnešej dobe sa musí drevo do cíny ešte dodatocne
dovážat aby sa pokryla spotreba.
Rastlinstvo a živocíšstvo:
Cína má zo všetkých zemí najväcšiu variabilitu živocíšnych i rastlinných druhov. Žije tu
do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového
výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda velká, zlatá opica, biely
jelen, cínsky riecny delfín, cín. aligátor atd. V Cíne rastie viac ako 7 000 druhov drevín,
z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, urcité
druhy cyprusa, jedle, cerveného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i
botanických zdrojov viedla v Cíne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou
plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súcasnej doby sa podarilo v Cíne
zachovat viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.
Priemysel
Cína má velké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii cierneho
uhlia a významná je aj tažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v tažbe
rúd wolfrámu a na druhom v tažbe cínu. Významná je produkcia antimonu, medi,
olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty.
Okolo 80% elektrickej energie získava Cína zo spalovania uhlia. Zvyšok pripadá na
vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by
mali pokryt vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na tažký
priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a lahké
strojárstvo. Cína je jedným z najvýznamnejších výobcov umelých hnojív a cementu.
Zaujíma celné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a
motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a
petrochémia. Doprava
Dopravná siet zahrna 53 000 mil. km železnic,1 mil.
km ciest a 109 200 km vodných ciest.
Uprednostnuje sa bicyklová doprava – vo velkých mestách – je to ovela rýchlejšie ako
cesta autom.
Politický systém
MOMENTÁLNY POLITICKÝ SYSTÉM
Od 49-teho až do dnes sa stále Cína oficiálne nazýva Cínska Ludová Republika. Celý
štát ovláda jedna komunistická strana, ktorej starší clenovia zároven zastávajú
najvyššie štátne funkcie. Podla najnovšej ústavy z roku 1982 je najvyšším
zákonodarným zhromaždením Celocínske Zhromaždenie Zástupcov Ludu. Toto
zhromaždenie, ktoré je volené volicmi cez obecné a okresné zhromaždenie, volí
prezidenta, predsedu vlády a clenov štátnej rady. Toto zhromaždenie však zasadá za
celý rok v celku iba málo krát. Preto si menuje stály výbor o velkosti 155 clenov, ktorý
vykonáva bežnú legislatívnu cinnost. Ale prakticky má v rukách celú moc politbyro
komunistickej strany. Cína má znacne prepracovaný systém oblastnej a miestnej
štátnej správy. Na najvyššej úrovni sa krajina delí na 21 provincií a tri mestá – Peking,
Tiencin a Šanghaj, ktoré sú pod primou štátnou správou. Provincie sa dalej delia na
okresy a obce. V Cíne formálne existuje pät autonómnych oblastí : Tibet, Sin-Tiang,
Vnútorné Mongolsko, Ningsia a Kuang-si.
Zaujímavosti
Cína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Cínania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny
program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili
teraz svoju v poradí už tretiu lod „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie
ludskej posádky. Vesmírnu lod „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý
pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus.
Takisto sa overila funkcnost záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na
obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu cínskej
technológie bol i prezident Tiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Cínou prípravou na vstup
do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslat ludí do vesmíru. Zatial to dokážu len
Rusi a Americania. Podla oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých
astronautov. Peking hodlá uskutocnit kozmické lety s ludskou posádkou do roku 2005 a
potom chcú poslat cloveka na Mesiac. Jazyk:
Hlavným jazykom je cínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom
rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými
dialektami nie sú také velké ako medzi južnými, ktoré sú stále castejšie považované za
samostatné cínske jazyky. Tieto jazyky sa casto medzi sebou líšia nielen výslovnostou,
ale i gramatikou, a na -
priek tomu, že používajú cínske znakové písmo, doplnujú ho v rade prípadov i
vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z cínskych jazykov je tzv.
mandarínština, severná cínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná
cínština. Väcšina obyvatelov južnej Cíny sa však štandardnú cínštinu ucí takmer ako
cudzí jazyk. Písmo:
Cínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä
výtvarného umenia nielen vo vlastnej Cíne, ale i v dalších zemiach. Najstaršia
dochovaná podoba cínskych znakov pochádza z vešteckých kostených došticiek,
korytnacích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie ci
reformu cínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60.
rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci
50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Cíne, ale tiež
napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne velký slovník,
obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ludia v súcasnosti používajú 6-8
000 znakov, na cítanie novín a casopisov je potrebné poznat 2-3 000 znakov. História
Cíny
2000 p.n.l. - centralizovaný štát
izolácia - Cínsky múr
vynájdenie obrázkového písma
úradníci a knazi - vláda v štáte
objavy - kompas, pušný prach, papier, hodváb, keramika, porcelán...
rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek cínskej filozofie.
________________________________________ __________________________
Zdroje: