podobné referáty

Otázky a odpovede z knihy – Peniaze a bankovníctvo
Peniaze môžeme definovať: teoreticky – definícia ... viac...

Pasívne operácie bánk
Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykoná ... viac...

Obchodné banky
A/ Vznik a historický vývoj obchodného bankovníctv ... viac...

Finančný trh a jeho segmenty
Funkcie finančného trhu V trhovej ekonomike sa ... viac...

Bankový systém SR
Banka - finančný sprostredkovateľ (medzi verit ... viac...

ico refreklama

Centrálna banka


Hodnotenie:
Zobrazení: 3581


Centrálna banka
- charakteristika CB a jej nástroje (priame a nepriame)
- emisné operácie CB
- ostatné operácie CB

Charakteristika centrálnej banka a jej nástroje
Centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od ostatných bánk a zároveň má nadradené postavenie. Spravidla je vo vlastníctve štátu. Má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj k tomu zodpovedajúcu právomoc – musí byť vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.

Jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiže nie je komerčne orientovaná. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu meny a určovať menovú politiku.

Menová politika reguluje vývoj peňažnej emisie, ktorá okrem tradičného vydávania bankoviek a mincí zahŕňa i emisiu peňazí v rámci bezhotovostného platobného styku, ktorého podstatnou súčasťou je poskytovanie úverov. Prostredníctvom poskytovanie úverov sa dnes emituje prevažná časť peňazí.

Okrem menovej politiky CB plní i nasledovné úlohy:

- emisia bankoviek a mincí,
- správa štátnych zlatých a devízových rezerv,
- sledovanie, príp. Regulácia platobnej bilancie štátu,
- zabezpečovanie vzťahov s centrálnymi bankami v zahraničí a medzinárodnými finančnými a bankovými inštitúciami,
- dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi,
- vedenie účtov štátnych rozpočtov,
- ostatné úlohy.

Platobná bilancia
- obsahuje všetky príjmy a výdavky štátu so zahraničím. Rozhodujúce pre charakteristiku vonkajších ekonomických vzťahov každého štátu je saldo platobnej bilancie. Pozitívne pre štát je aktívne saldo platobnej bilancie, kedy príjmy zo zahraničia prevažujú nad výdajmi. Pasívne saldo znamená väčšie či menšie hospodárske problémy. Centrálne banky sledujú vývoj platobnej bilancie a v prípade nepriaznivého vývoja upovedomia vládu a prípadných rizikách, eventuálne predkladajú návrhy na opatrenia.

V rámci zahraničných vzťahov centrálne banky zabezpečujú:

- vzťahy s centrálnymi bankami v zahraničí,
- vzťahy s medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Centrálnej banky zohrávajú významnú úlohu v oblasti tzv. verejných financií, ktoré v krajinách s trhovou ekonomikou zahŕňajú hospodárenie vlády a orgánov miestnej správy. Táto úloha vychádza z tradičnej funkcie centrálnej banky ako banky štátu, keď táto banka spravovala štátne finančné prostriedky a bola hlavným veriteľom štátu.

Hlavnou úlohou bankového dohľadu, nazývaného aj bankovou supervíziou, je dozor nad činnosťou ostatných bánk a ich usmerňovanie, aby táto činnosť prebiehala v súlade s cieľom menovej politiky CB a v záujme veriteľov. Bankového dohľadu podliehajú všetky banky na území určitého štátu, vrátane zahraničných.

Centrálna banka nekonkuruje ostatným bankám, sú jej zákazníkmi súčasne s vládou. Ostatným fyzickým a právnickým osobám poskytuje len vybrané špeciálne bankové služby vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Keď sa niektorá z ostatných bánk, aj napriek všetkým zákonným opatreniam a pravidlám, dostane do problémov, ktoré nie je schopná sama riešiť, CB sa jej snaží pomôcť. Dôvodom je obava, aby krach jednej banky, nezapríčinil reťazovú reakciu, a tým aj krach celého bankového systému.

Právne postavenie CB ako nositeľa menovej politiky nie je vo všetkých štátoch rovnaké. Podľa stupňa závislosti CB od iných orgánov riadenia sa stretávame s rôznymi typlmi centrálnych bánk, ktorých právomoc siaha takmer od úplnej samostatnosti po úplnú závislosť od centrálnych orgánov.

Národná banka Slovenska má podľa zákona č. 566/1992 Z. z. podporovať hospodársku politiku vlády v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Plnenie svojich úloh však zabezpečuje nezávisle od pokynov vlády.

Centrálne banky môžu využívať v trhových ekonomikách pri presadzovení menových cieľov celý rad nástrojov. Nie vždy sa využívajú v každej centrálnej banke všetky nástroje, využíva tie, ktoré sa preferujú vzhľadom na konkrétne podmienky tej – ktorej krajiny.

Nástroje CB:

- sa najčastejšie členia podľa adresnosti na priame a nepriame.

Priame nástroje sú adresné, administratívne, direktívne, nepriame nástroje sa charakterizujú ako trhové, ekonomické a všeobecné, na ktoré sa pritom kladie najväčší dôraz.

V trhovej ekonomike používajú centrálne banky priame nástroje len na prechodnú dobu, a to hlavne v takom prípade, ak dochádza v niektorých obchodných bankách k zvyšovaniu riskantných úverov, ktoré ohrozujú vkladateľov a zároveň ohrozujú bankovú likviditu, a tým aj samotnú činnosť banky. Priame nástroje sa však považujú za deformujúce trhové prostredie.

Priame:

1. Úverové kontingenty – najtvrdší nástroj s priamym dopadom na ponuku peňazí. Môžu sa stanoviť ako limity úverov alebo ako tzv. úverové stropy.

2. Pravidlá likvidity – stanovuje sa záväzná štruktúra aktív a pasív a väzby medzi nimi. Sú tvrdým priamym nástrojom. Ovplyvňujú celkovú ponuku a časovú štruktúru peňazí. Vplývajú aj na platobnú bilanciu v prípade, ak sa dotýkajú podielu vkladov v zahraničných menách.

3. Stanovenie maximálnych úrokových sadzieb z vkladov

4. Povinné vklady – týkajú sa štátnych orgánov. Majú povinnosť ukladať vklady, otvárať bežné účty, uskutočňovať zúčtovacie operácie výhradne cez CB, ktorá priamo kontroluje ponuku peňazí aj účel ich použitia.

5. Výzvy a dohody – priame nástroje s vysokou účinnosťou. Týkajú sa vždy priameho vzťahu medzi emisnou bankou a obchodnými bankami. Výzvy (persuasions) nemusia mať písomnú formu, majú dosť tvrdý charakter. Písomnú formu však majú dohody (gentleman`s agreement) obsahujú určité záväzky, ktoré plynú obchodnej banke voči emisnej banke.

Nepriame:

1. Diskontná sadzba – úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní úverov od emisnej banky. Určuje ju výlučne centrálna banka. Od nej sa odvíjajú ostatné úrokové sadzby. Môže ovplyvňovať dopyt obchodných bánk po úveroch CB a prostredníctvom neho sa zároveň nepriamo ovplyvňuje ponuka peňazí. Diskontná sadzba ovplynňuje aj cenu peňazí.

2. Povinné minimálne rezervy – predstavujú povinne vytvárané pohľadávky obchodných bánk v emisnej banke. Tieto pohľadávky však obchodné banky nemôžu použiť ani výnimočne. Stanovujú sa spravidla určitým percentom z krátkodobých a dlhodobých vkladov. Ich mechanizmus fungovania je taký, že za nezmenených iných podmienok pôsobí zvýšenie povinných minimálnych rezerv na zníženie úverového potenciálu obchodných bánk a naopak.

3. Operácie na voľnom trhu – ide hlavne o nákup alebo predaj štátnych cenných papierov (obligácií a najmä pokladničných poukážok štátu) emisnou bankou. Pritom nákup štátnych cenných papierov emisnou bankou zvyšuje úverový potenciál obchodných bánk. Operácie na voľnom trhu však majú väčšiu šancu zvyšovať ponuku bezhotovostných peňazí, pretože obchodné banky obchodujú pri týchto operáciách s emisnou bankou bezhotovostne. Nezanedbateľným efektom pôsobenia operácií na peňažnom trhu je aj možnosť ich využitia na krytie schodku štátneho rozpočtu. Tento nástroj pôsobí na stabilizáciu kurzu štátnych cenných papierov, pôsobí taktiež na ich cenu.

4.Devízové operácie a kurzová politika – plní nasledujúce úlohy:

- napomáha k zabezpečeniu rovnováhy platobnej bilancie,
- podporuje stabilitu kurzu domácej meny,
- napomáha regulácii objemu domáceho obeživa.

Stabilita menového kurzu je zabezpečovaná intervenciami (zásahmi) na rozhodujúcich menových trhoch. Ak chce CB dosiahnuť zníženie kurzu svojej meny, zvyšuje jej ponuku v zahraničí, ak chce naopak kurz zvýšiť, nakupuje svoju menu v zahraničí za cudzie meny zo svojich devízových rezerv. SR vzhľadom na to, že nemá voľne zameniteľnú (konvertibilnú) menu, devízové intervencie na zahraničných trhoch nerealizuje.

5. Refinancovanie (reeskont zmeniek, aukčný úver, lombardný úver) – poskytovanie úverov centrálnou bankou komerčným bankám a sporiteľniam. Pri poskytovaní refinančných úverov vystupuje centrálna banka ako „banka bánk“, neposkytuje ich nebankovým organizáciám.

Z hľadiska CB plní refinancovanie 4 hlavné úlohy:

- umožňuje uvoľňovať do obehu hotové peniaze,
- aktivizuje a zhodnocuje voľné zdroje CB,
- upevňuje stabilitu bankového systému,
- reguluje množstvo peňazí v ekonomike.

Emisné operácie centrálnej banky
Centrálna banka je jediná peňažná inštitúcia, ktorá má právo emitovať hotovostné peniaze. CB uvádza peniaze do obehu tak, že nakúpi vládne cenné papiere (prípadne iné cenné papiere), ktoré potom tvoria aktíva centrálnej banky. CB zaplatí za cenné papiere emitovanými bankovkami a tým ich uvedie do obehu.

Do emisných operácií je možné zaradiť aj primárny predaj emisie vládnych obligácií.

Ostatné operácie centrálnej banky
1. maximálne odchýlky od diskontnej sadzby

Centrálna banka môže pre komerčné banky stanoviť maximálne možné odchýlky úrokových sadzieb z úverov alebo vkladov od diskontnej sadzby. V súčasnosti sú tieto odchýlky už zrušené.

2. povinné vklady

CB môže uložiť povinnosť pre niektoré subjekty ukladať vklady, otvárať sekovateľné účty a vykonávať niektoré operácie výhradne cez CB. Najčastejšie sa táto povinnosť týka orgánov miestnej správy.

3. doporučenia a výzvy

- moral suasions (doporučenia) – majú charakter vyjadreného želania CB ako by sa mali obchodné banky chovať.
- výzvy – nemusia mať písomnú formu. Nie sú právne záväzné, ale sú účinné z dôvodu vysokej autority CB.



ako to funguje?