Podielové fondy
Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto - do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi -tzv. správcovskej spoločnosti. Z veľkého počtu malých súm sa zloží spolu veľká suma peňazí, ktorú správca investuje do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Každý vkladateľ má vo fonde svoj podiel, ktorým sa podieľa na všetkých investíciách fondu aj výnosoch z nich.
Podielnik pri investovaní do fondu dostane podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú alebo zaknihovanú podobu. Podielový fond môže byť uzavretý, alebo otvorený. Otvorený podielový fond je vedený na neurčitý čas a podielnici musia dostať po vrátení vlastnených podielov príslušnú aktuálnu cenu. Uzavretý podielový fond je spravovaný na určitý čas, pričom podielnik nie je oprávnený vrátiť ním vlastnený podielový list správcovskej spoločnosti. Po uplynutí lehoty, na ktorú bol uzavretý podielový fond založený, môžu nastať dve skutočnosti: buď sa pretransformuje na otvorený podielový fond, alebo sa podielnikom vyplatí aktuálna cena podielov. Tá v sebe zahŕňa pôvodný vklad i jeho zhodnotenie. Zhodnotenie je znížené o výnosy z cenných papierov termínovaných a vkladových účtov, ktoré sú vyplácané pravidelne každý rok počas lehoty uzavretia fondu. Výhodou investovania do otvoreného podielového fondu je rýchly prístup k vloženým peniazom. Treba však povedať, že investovanie do tohto typu fondu je z krátkodobého hľadiska pre podielnika menej výhodné. Na druhej strane, uzavretý podielový fond vytvára predpoklady vyššieho zhodnotenia. Podielové listy uzatvoreného podielového fondu sú zároveň verejne obchodovateľné, čo znamená, že podielnik môže, v prípade potreby, predať svoje podielové listy prostredníctvom trhu.
Výhody podielových fondov:
Nadpriemerný výnos V porovnaní s klasickými formami zhodnocovania finančných prostriedkov, akými je ich úročenie na termínovaných vkladoch prináša investovanie prostredníctvom podielových fondov podstatne vyšší výnos. Kolektívnym investovaním podielnikov fondu sa akumuluje veľký kapitál, čo robí z fondu veľkého investora a umožňuje mu zúčastňovať sa najlukratívnejších obchodov na finančnom trhu, vstupovať na medzibankový trh, využívať sofistikované produkty bánk určené pre veľkých klientov atď. To všetko pre podielnikov znamená nadpriemerný výnos.
Možnosť investovania malej sumy peňazí Mnohé formy zhodnocovania finančných prostriedkov sú z hľadiska vysokého minimálneho vkladu pre drobných investorov úplne neprístupné. Kolektívne investovanie, podstatou ktorého je zhromažďovanie menších vkladov, umožňuje podielnikom investovať aj malú sumu peňažných prostriedkov.
Minimalizácia rizika Účinnou metódou podstatne znižujúcou riziko investovaného kapitálu je zákonná diverzifikácia investícií. Diverzifikáciu je možné aplikovať o to účinnejšie, o čo väčšie je spravované portfólio. Z tohto hľadiska je podielový fond predstavujúci veľké portfólio podielnikov vo výhode voči malým investorom investujúcim individuálne.
Profesionálna správa investície Správu podielového fondu zabezpečuje licencovaná správcovská spoločnosť, ktorá zamestnáva portfólio manažérov, analytikov a má zodpovedajúce technické vybavenie.
Ľahká prístupnosť k svojim investíciám Častým problémom, s ktorým sa stretávajú drobní i veľkí investori, je viazanosť investície výpovednou lehotou. V prípade podielových listov otvoreného podielového fondu tento problém neexistuje, nakoľko podielnik má možnosť podielový list správcovskej spoločnosti predať späť za aktuálnu cenu bez akýchkoľvek obmedzení. Aktuálne ceny podielových listov pravidelne zverejňuje správcovská spoločnosť v periodickej tlači a na miestach predaja. Na vyspelých trhoch sa lehota medzi spätným predajom podielového listu správcovskej spoločnosti a vyplatením peňažných prostriedkov pohybuje medzi 1 až 7 dňami. V prípade podielových listov uzavretého podielového fondu je možné vystúpiť z investície prostredníctvom predaja podielového listu na burze cenných papierov.
Základné druhy podielových fondov:
1. Otvorený podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik má právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu.
2. Uzavretý podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik nemá právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu.
3. Špeciálny podielový fond - osobitný podielový fond určený pre maximálne 10 právnických osôb.
Základné typy otvorených podielových fondov
1. Fondy peňažného trhu
Investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Tieto fondy zaručujú minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre investorov bez predchádzajúcich skúseností. Takéto fondy majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách, pričom peniaze sú kedykoľvek bez sankčných poplatkov k dispozícii do 14 dní po predložení žiadosti o spätný predaj.
2.Dlhopisové fondy
Ukladajú peniaze podielnikov najmä do dlhopisov. Niekedy investujú aj malý podiel majetku do akcií. Prinášajú investorovi zvyčajne vyšší výnos ako fondy peňažného trhu, sú však aj o niečo rizikovejšie. Sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať peniaze na minimálne jeden rok, vzhľadom na poplatky však prinášajú zaujímavé zhodnotenie až po približne dvoch či troch rokoch. Predstavujú vhodnú alternatívu k dlhodobému termínovanému vkladu v banke.
Kategorizujú hlavne podľa priemernej kvality dlhopisových titulov v portfóliu, pričom sa využíva rating renomovaných spoločností a podľa priemernej dĺžky splatnosti dlhopisov (durácie) v portfóliu.
Kvalita sa rozlišuje nasledovne (napr. podľa raitingu Standard & Poor´s):
Štátne dlhopisy: AAA, AA ,A ,BBB ,BB ,B ,pod B bez ratingu – špekulatívne pásmo
Ak je kvalita väčšiny dlhopisov v portfóliu pod BBB ide o kategóriu High-yield, ak je vyššia ide o kategóriu High-grade, osobitne sa ešte označuje kategória vládnych dlhopisov (Government).
Podľa priemernej durácie portfólia dlhopisov rozlišujeme dlhopisové fondy na:
1.krátkodobé (1-3,5 rokov),
2.strednodobé (3,5-6 rokov)
3.dlhodobé (nad 6 rokov).
Kombináciou týchto dvoch ukazovateľov dostaneme 9 kategórii pre dlhopisové fondy.
Aj dlhopisové fondy sa však môžu zameriavať len na určité teritóriá alebo segmenty trhu, napr. medzinárodné dlhopisové fondy, emerging-markets dlhopisové fondy, komunálne dlhopisové fondy a pod.
Durácia
Durácia vyjadruje v jednoduchom čísle citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Duráciu preto môžeme použiť ako nástroj na udržanie alebo upravenie cenovej citlivosti portfólia (portfólio je v tomto prípade súbor cenných papierov v majetku podielového fondu). Nielen správcovské spoločnosti, ale aj poisťovne a penzijné fondy spravujúce dlhopisové portfólia ocenia duráciu, ako vynikajúci ukazovateľ pri riadení rizika súvisiaceho s cennými papiermi v portfóliu. Durácia je spôsob, ako porovnávať zdanlivo neporovnateľné - spôsob ako porovnať dva cenné papiere, dlhopisy, s rôznymi kupónmi a rôznymi maturitami (dobami do splatnosti). Je to číslo, ktoré sumarizuje citlivosť výnosu dlhopisu do jednoduchej podoby, a to, ako je cena ovplyvňovaná splatnosťou dlhopisu a kupónovou sadzbou. Pri kúpe dlhopisu s kupónom (úrokom z dlhopisu) sa vlastníkovi dlhopisu vypláca postupne kupón, teda odmena za to, že investoval do dlhopisu. Durácia je vážený priemer súčasných hodnôt všetkých hotovostných tokov (t. j. súčasná hodnota všetkých jednotlivých výnosov z kupónu, ako aj splatenie istiny). Durácia sa mení so zmenou splatnosti dlhopisu, so zmenou výnosu, kupónu a frekvenciou výplaty kupónu. Medzi základné pravidlá patrí, že so zvyšujúcou sa splatnosťou sa zvyšuje aj durácia. Ak sa zvyšuje výška výnosu dlhopisu, durácia sa znižuje. Durácia je ovplyvňovaná aj výškou platby a frekvenciou platby. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia kupónová platba, tým vyššia je durácia. Vyššia durácia zvyčajne znamená aj rizikovejší dlhopis. So zvyšujúcou sa frekvenciou kupónových platieb sa durácia znižuje. Durácia je tak jedným z kritérií, ktoré môže pomôcť pri výbere dlhopisového fondu, resp. fondu, ktorý má vo svojom majetku dlhopisy. Durácia fondu je počítaná váženým priemerom durácií jednotlivých dlhopisov v majetku podielového fondu. Čo platí pre citlivosť jednotlivých dlhopisov, to isté platí aj pre portfólio zložené z dlhopisov. Použitie durácie, ako nástroja pre riadenie rizika úrokovej miery je asi najdôležitejším použitím durácie. Použitím termínovaných kontraktov (futures) k "nastaveniu" durácie dlhopisu alebo portfólia dlhopisov môžu portfólio manažéri ochrániť alebo zvýšiť hodnotu portfólia
3.Akciové fondy
Akciové fondy investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Tieto fondy sú spomedzi všetkých fondov najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu. Prinášajú zvyčajne vyšší výnos až z dlhodobého hľadiska, preto sú vhodnou investíciou iba pre investorov s investičným horizontom nad 5 rokov, ktorým neprekážajú krátkodobé výkyvy a poklesy hodnoty podielu. Akciové fondy môžu byť zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Sú fondy, ktoré investujú napríklad výhradne do akcií technologických firiem - v takom prípade hovoríme o akciových technologických fondoch . Podobne môžeme hovoriť o akciových fondoch farmaceutických, telekomunikačných, biotechnologických a podobne. Protipólom takýchto jednosektorových akciových fondov sú fondy viacsektorové, ktoré nevyhľadávajú iba jedno odvetvie, ale rozkladajú riziko medzi viac ekonomických sektorov. Vždy platí, že čím užšie je akciový fond zameraný, tým vyšší potenciálny výnos či stratu, čiže riziko, so sebou investorovi prináša.
Kategorizujú na sektorovo orientované fondy a na sektorovo diverzifikované fondy. Sektorový fond je fond, ktorý investuje svoje aktíva do vymedzených sektorov ekonomiky, naproti tomu diverzifikovaný fond je fond, ktorý sa zameriava na všeobecné investície, nevymedzuje sa len do niektorých sektorov ekonomiky.
Základné delenie sektorov môže byť nasledovné:
•verejné služby (napr. elektrárne, telekomunikácie)
•energetika (napr. ropa, plyn)
•financie (napr. banky, poisťovne, reality)
•priemysel (napr. letectvo, stavebníctvo, chémia)
•tovary dlhodobej spotreby (napr. automobily, odevný priemysel)
•tovary krátkodobej spotreby (napr. potraviny, kozmetika)
•služby (napr. stravovanie, letecké spoloenosti, hotely)
•maloobchod (napr. obchodné domy)
•zdravotná starostlivosť (napr. lieky, medicínske zariadenia)
•technológie (napr. počítače, elektronika)
Sektorovo diverzifikované fondy sa ďalej kategorizujú podľa kombinácie priemernej veľkosti trhovej kapitálizácie akciových spoločností v portfóliu fondu a používaným investičným štýlom fondu.
Podľa trhovej kapitalizácie delíme akciové spoločnosti na:
1.veľké (large caps),
2.stredné (mid caps)
3.malé (small caps).
Trhová kapitalizácia znamená celkovú trhovú hodnotu podniku, ktorú získame ako súčin kurzu akcií a počtu emitovaných akcií.
Podľa použitého štýlu výberu akcií do fondu rozoznávame tieto investičné štýly:
•rastový (growth)
•hodnotový (value)
•vyvážený (blend)
Tieto štýly sa vypočítavajú pomocou ukazovateľov P/E a P/Book. Vo všeobecnosti to v podstate znamená, že rastový investičný štýl je založený na očakávaní rýchlejšieho rastu čistých príjmov podnikov držaných akcií oproti ostatným akciám na trhu. Hodnotový štýl zasa znamená, že manažér očakáva rast cien držaných akcií v dôsledku ich neskoršieho "objavenia" trhom, pretože ich považuje v súčasnosti za podhodnotené. Vyvážený štýl nie je vyhranený, je prienikom medzi rastovým a hodnotovým štýlom. Kombináciami trhovej kapitalizácie a investičného štýlu dostaneme 9 rôznych kategórii fondov.
4.Zmiešané fondy
Peniaze podielnikov ukladajú na rôznych trhoch a do rôznych aktív, nemajú pritom nijaké limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu. Preto by mal investor vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi. Investorovi ponúkajú stredné výnosy pri strednom riziku, investičný horizont by mal byť aspoň trojročný.
5. Fondy fondov
Väčšinu svojich aktív ukladajú do podielových listov a akcií iných investičných fondov. Medzi ich hlavné výhody patrí nízke riziko, ktoré vyplýva z väčšieho rozloženia investície. Podielnik takto zároveň môže investovať aj menšiu čiastku do fondov, ktoré si inak vyžadujú vysokú vstupnú investíciu.
Niektoré dôležité pojmy
Dividendy
Dividendy predstavujú jednu časť výnosov podielového fondu, ktoré podielnik získava pravidelne, spravidla na ročnej báze. Väčšina cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na kapitálových trhoch a do ktorých investujú tradične zamerané podielové fondy, ponúka investorom potenciál kapitálového výnosu a kupónového, resp. dividendového výnosu. Kapitálový výnos cenného papiera priamo súvisí s fluktuáciou jeho ceny na trhu, pričom na dividendový a kupónový výnos má vplyv predovšetkým reálne hospodárenie firmy a emisné podmienky daného cenného papiera. Hodnotu dividendy tvorí práve táto druhá skupina výnosov, inak povedané, celkovú sumu dividendy fondu tvoria dividendy z akcií a kupóny z dlhopisov, ktoré fond mal v priebehu roka v portfóliu ako i úroky z termínovaných vkladov. Hodnoty dividend sú v tak každom fonde rôzne. Rozdiel súvisí so zameraním fondu a jeho investičnou stratégiou. Akciové fondy sú prevažne rastovo orientované a podstatná časť zhodnotenia je dosahovaná prostredníctvom nárastu cien akcií. Súvisí to s tým, že podniky nevyplácajú celý zisk na dividendách, ale väčšiu časť zisku použijú na vlastné investičné projekty. Tým zvyšujú vnútornú hodnotu spoločnosti a aj cenu akcií. Dlhopisové aktíva sú zamerané na pravidelný fixný výnos, čoho príkladom je vyššia dividenda dlhopisových a zmiešaných fondov v porovnaní s akciovými. Dividendová politika firiem v súčasnosti naberá na význame pri investičnom rozhodovaní a investori sa vracajú ku kvalite, ktorú predstavujú práve zisk a dividenda firmy. Znamená to, že aj pri akciových fondoch zameraných hlavne na stabilné a ziskové odvetvia môže dividenda tvoriť zaujímavú časť výnosu. Na výšku dividendy nemá priamy vplyv dĺžka lehoty klientovej investície. Tá sa vypočítava každoročne k tomu istému dňu (u nás vypočítaná k 15. marcu a vyplácaná k 1. aprílu), pričom zohľadňuje všetkých aktuálnych podielnikov. Každý klient, bez ohľadu na to, kedy do fondu vstúpil, má nárok na rovnakú dividendu na jeden podiel ako ostatní podielnici. Výplatou dividend sa znižuje celková hodnota aktív fondu, preto aj kurz fondu následne klesne o výšku hrubej dividendy pripadajúcej na jeden podiel. Správca fondu nemá možnosť stanoviť maximálnu výšku dividendy a nie je to ani jeho cieľom. Dividendy zahŕňajú i úroky z bežných a termínovaných účtov, ktorých zastúpenie na majetku fondu musí byť min. 5 %. Dividenda obsahuje všetky výnosy, ktoré podľa zákona fond musí vyplatiť v tejto forme. Jej výška tak nemôže klesnúť na nulovú hodnotu.
Benchmark fondu
Poraziť benchmark (index, ku ktorému sa prirovnáva výkonnosť podielového fondu) znamená dosiahnuť vyššie zhodnotenie portfólia podielového fondu, ako dosiahol benchmark tohto fondu. To znamená, že ak napríklad technologický index Nasdaq poklesol o 20 % a technologický fond iba o 10 %, fond za sledované obdobie benchmark porazil. Cieľom každého portfóliového manažéra je dosiahnuť aspoň také zhodnotenie ako zvolený index, teda každý chce benchmark poraziť. Vzhľadom na to, že štruktúra benchmarku spravidla pozostáva z veľkého množstva titulov (niekedy až niekoľko stoviek titulov) nie je obvyklé, že portfólio fondu presne kopíruje zloženie a vývoj benchmarku (v portfóliu sa nachádza približne päťdesiat titulov). Skúsený portfóliový manažér by podľa aktuálnej situácie na trhu mal vedieť správne odhadnúť, v ktorej časti portfólia "pridať" prípadne "ubrať" cenné papiere. V praxi to znamená toľko, že sa vyberajú také cenné papiere, ktoré dosiahnu najlepšie výkonnosti, alebo také, ktoré zaručia najnižšie poklesy. Vývoj cenných papierov však musí portfóliový manažér predpovedať sám. K jeho rozhodnutiu, či kúpiť alebo nekúpiť daný cenný papier, využíva viaceré ekonomické ukazovatele a technické analýzy. Práve ich správne použitie totiž môže pre fond zabezpečiť, v porovnaní s benchmarkom, lepšiu výkonnosť. Obdobie, počas ktorého sa dá porážať benchmark, je rôzne dlhé. Nedá sa však vopred a jednoznačne povedať, že to bude presne jeden alebo päť rokov. Lepšia výkonnosť fondu v porovnaní s benchmarkom je výsledkom skúseností portfóliového manažéra, správne zvolenej investičnej stratégie fondu ako aj trochu určitého šťastia. Spoločnosti s dobrou tradíciou a s profesionálnym prístupom k riadeniu portfólia dokážu práve vďaka svojim skúsenostiam a vhodne zvolenej investičnej stratégie porážať benchmark dlhodobo.
Daňové zvýhodnenie
Podielový fond je iba "obalom", do ktorého je majetok investorov "zabalený", aby mohol byť efektívne spravovaný. Všetky výnosy z cenných papierov, ktoré inkasuje fond, ako sú dividendy, kupóny, úroky, sú vyplatené investorom vo forme dividend (dividendy sú zdanené zrážkovou daňou vo výške 19%). Kapitálové zhodnotenie cenných papierov však zostáva v majetku vo fonde a zvyšuje tak jeho hodnotu.
Pri zdaňovaní výnosov, ktoré investor dosiahne pri redemácii, je potrebné zohľadniť dátum nákupu podielového listu. Pre podielové listy zakúpené po 31. 12. 2003 platí, že výnos zo spätného predaja PL je oslobodený od dane, ak úhrn príjmov, znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 5 násobok sumy životného minima (t.j. v súčasnosti 21 050 Sk). Ak úhrn príjmov presiahne stanovenú hranicu, stáva sa predmetom zdanenia a podielnik si ho zdaní v plnej výške 19 % sadzbou dane.
Pre PL zakúpené pred 31.12. 2003 platí, že príjmy ktoré dosiahne investor redemáciou podielov, sú oslobodenéod dane z príjmov fyzických osôb za predpokladu, že doba medzi vydaním podielov a ich redemáciou presiahne 3 roky. Pokiaľ doba medzi nadobudnutím a redemáciou podielov nepresiahne 3 roky, oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb sú iba príjmy, znížené o výdavky, v sume do 50 000 Sk, dosiahnuté redemáciou v jednom kalendárnom roku.
Právne úpravy
Podielový fond nemôže skrachovať, pretože nemá právnu subjektivitu ako obchodná spoločnosť a zákon o konkurze a vyrovnaní sa naň nevzťahuje. Existenciu a fungovanie podielového fondu upravuje zákon o kolektívnom investovaní. Ten vymedzuje podielový fond ako majetok v spoločnom vlastníctve podielnikov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Použitie peňažných prostriedkov je striktne vymedzené okruhom finančných nástrojov, ktoré môžu tvoriť portfólio fondu. Nad dodržiavaním pravidiel má dohľad depozitár a predovšetkým Úrad pre finančný trh. Od vývoja benchmarku závisí vývoj podielového fondu. Úlohou správcovskej spoločnosti je benchmark prekonať. To však neznamená, že ak trh dlhodobo klesá, správcovská spoločnosť dokáže dosahovať pozitívne výkonnosti. Správcovská spoločnosť sa skôr snaží o zmiernenie negatívneho vplyvu trhu na majetok fondu. Pred pár rokmi, v dobe konjunktúry na akciových trhoch, fondy dosahovali viac než 100-percentné ročné zhodnotenie. Hneď nato tieto fondy zaznamenávali hlboké straty. Ani v tejto situácii však nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bankrote podielového fondu. Je to úplne normálny jav a je prejavom transparentnej správy a jasne definovanej investičnej stratégie.
Zákon ustanovuje dôvody, pre ktoré podielový fond môže skončiť svoju činnosť. Úrad pre finančný trh zruší podielový fond v prípade poklesu hodnoty majetku vo fonde pod úroveň 50 mil. Sk na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Tiež tak môže urobiť, ak kurz podielu fondu klesne o jednu tretinu v porovnaní s priemerným kurzom v posledných šiestich mesiacoch a správcovská spoločnosť tento pokles nemôže odôvodniť situáciou na finančnom trhu. Pre úplnosť treba dodať, že fond môže byť zrušený aj na základe žiadosti samotnej správcovskej spoločnosti. V každom prípade, pri zrušení fondu správcovská spoločnosť speňaží cenné papiere a ostatné aktíva fondu a najneskôr do šiestich mesiacov vyplatí podielnikom ich podiel na majetku vo fonde.
Priestor na tunelovanie podielových fondov je vďaka týmto právnym úpravám veľmi malý. Vznikom Úradu pre finančný trh (ÚFT) sa výrazným spôsobom posilnil dohľad nad kapitálovým trhom. V platnosti je tiež novelizovaný zákon o kolektívnom investovaní, ktorý je špecificky zameraný na podielové fondy. Samostatná časť spomínaného zákona je venovaná depozitárovi, kde sa významne posilňuje jeho postavenie voči správcovským spoločnostiam a súčasne jeho zodpovednosť za korektné narábanie s prostriedkami vo fonde. Dôležité je, že depozitár pôsobí preventívne a nereaguje ex post (až následne). Je vždy lepšie problému predísť, ako ho riešiť následne, napr. uložením sankcie. Sankcia obvykle už vzniknutý problém nevyrieši. Depozitár, okrem iného, musí schváliť každú transakciu v podielovom fonde, to znamená, že o všetkom vie ešte predtým, ako sa to vykoná. Pôsobením depozitára a ÚFT tak majú fondy dvojstupňovú kontrolu. Prípadnému tunelovaniu fondu by malo brániť aj to, že v majetku fondu sa nesmú nachádzať akcie spoločností, ktoré vlastnia viac ako 10 percent základného imania správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť nemôže investovať peniaze fondu ani do cenných papierov vydaných inými správcovskými spoločnosťami, či do akcií depozitára, ak jeho podiel v správcovskej spoločnosti prevýši 5 %.
Niekedy dochádza v laickej verejnosti k zamieňaniu pojmov tunelovania a štandardného poklesu hodnoty fondu v dôsledku investičného rizika daného pohybmi na finančných trhoch. Treba povedať, že aj keď to s tunelovaním nemá nič spoločné, zákon stanovuje určité limity pre portfóliá fondov, čím sa obmedzuje aj investičné riziko. Konkrétne ide o ustanovenia v § 32 a § 33 zákona o kolektívnom investovaní. Z nich vyplýva, napríklad, že hodnota cenných papierov, vydaných jednou spoločnosťou, nesmie presiahnuť desatinu celkového majetku fondu a mnohé ďalšie.
Kto má akcionárske práva v prípade akcií v majetku podielových fondov?
Akcionár, v našom prípade podielový fond, je oprávnený zúčastniť sa na každom mimoriadnom alebo riadnom valnom zhromaždení v zmysle Obchodného zákonníka. Podielový fond, ako akcionár, je oprávnený na valnom zhromaždení hlasovať, požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára, alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií. Podielový fond v zmysle zákona o kolektívnom investovaní nemá právnu subjektivitu. Správcovská spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky na základe verejnej výzvy za účelom ich investovania do majetku presne vymedzeného zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy. Keďže ho má v správe a podielový fond nemá právnu subjektivitu, správcovská spoločnosť koná za podielový fond, v konečnom dôsledku teda predstavenstvo spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a činnosť podielového fondu. Na valných zhromaždeniach spoločností, ktoré má daný podielový fond vo svojom portfóliu, sa zúčastňuje oprávnená osoba, ktorú predstavuje člen predstavenstva správcovskej spoločnosti alebo osoba splnomocnená členmi predstavenstva správcovskej spoločnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade sa nemôže stať, že podielový fond alebo podielové fondy v správe spoločnosti budú vlastniť celú akciovú spoločnosť. Na to existujú podľa zákona o kolektívnom investovaní presné pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, či už pre otvorený alebo uzavretý podielový fond, ktoré musí správca jednoznačne dodržiavať. Jedno z hlavných alebo základných kritérií rozloženia rizika hovorí, že správcovská spoločnosť musí zabezpečiť, aby v jej majetku a v majetku vo všetkých podielových fondoch, ktoré spravuje, nebolo viac ako 10 % súčtu menovitých hodnôt akcií vydaných jedným emitentom. Z toho vyplýva, že ak sa správca zamýšľa nad myšlienkou kúpy akcií tej-ktorej spoločnosti prostredníctvom trhu, môže podľa pravidiel kúpiť len 10 % zo základného imania spoločnosti. Jedno z ďalších pravidiel, ktoré správca musí dodržiavať hovorí, že hodnota cenných papierov rovnakého emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 % hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde, resp. 20 % hodnoty majetku v uzavretom podielovom fonde.
Čo má robiť investor, keď zistí, že v krátkom čase stratil značnú časť zo svojej investície?
Mal by si predovšetkým uvedomiť, že situácia, v ktorej sa nachádza, prináša nebezpečenstvo strategickej chyby. Investor, ktorý stratil značnú časť investície, prežíva stratu pod značným emočným tlakom. V čom tkvie nebezpečenstvo? Investor v strate sleduje veľmi krátku minulosť a je náchylný urobiť rozhodnutie, ktoré ovplyvní dlhú budúcnosť. Pôvodné investičné ciele investora sa trochu zmenili a treba teda prehodnotiť plány (napr. predĺžiť investičný horizont, znížiť očakávania zhodnotenia). Chybou by bolo extrémne riešenie vzniknutej situácie (všetko predať a uložiť na termínovaný vklad alebo naopak; v snahe dohnať stratu ešte viac riskovať). Správne riešenie je však niekde v strede a odvíja sa od prípadných chýb, ktoré investor urobil pred poklesom. Bolo by treba, aby odborník (finančný poradca) skontroloval portfólio a zistil, či neobsahuje chyby v rozložení aktív (veľa technologických akcií alebo veľa akcií malých spoločností), či nemá nekvalitné nástroje (nekvalitné či drahé fondy). V rámci reštrukturalizácie portfólia možno odporučiť nutné opravy a, pokiaľ je to možné, stratu prečkať. Investovanie nie je kasíno, ale dlhodobá systematická činnosť, ktorej plánovanie začína od dôkladného poznania klientových skutočných potrieb a tie sú tiež nielen o tom, čo chce (výnos), ale aj o tom, čo psychicky unesie. Pokiaľ nie je klient pripravený na kolísanie hodnoty akciovej investície, potom by si mal zvoliť iné konzervatívnejšie stratégie. Speňažiť investíciu by mal klient v situácii, keď dochádza k zmene jeho investičných cieľov, strate dočasných príjmov alebo riešeniu potrieb bývania či vzdelania. Najlepším riešením pre klienta je investovať pravidelne. Napríklad pri akciách vidíme, že tieto inštrumenty dokážu klesať a následne prudko rásť. Vtedy je dobré mať do nich zainvestované. Problémom je, že tieto trendy nevie nikto odhadnúť, a preto pravidelné investovanie umožňuje klientovi využívať dlhodobé trendy v prospech svojej investície.
Doinvestovávať sa však niekedy oplatí aj po dramatických udalostiach, ktoré sa stávajú vo svete. Stávajú sa rôzne politické, vojenské či iné krízy, ktoré krátkodobo zvyknú veľmi ovplyvňovať trhy a človek, ktorý má odvahu investovať, keď na trhu prevládajú vysoké emócie a poklesy, môže byť za to odmenený lepším výnosom. Predčasné ukončenie horizontu nie je náhodným javom. Klienti, ktorí majú chybne stanovený investičný profil s chybne stanovenou toleranciu na riziko a nemajú nikoho, kto by im pomohol zvládnuť psychologické riziká, investíciu väčšinou predávajú. Výskumy ukázali, že i keď mal fond dlhodobú pozitívnu výkonnosť, existovalo veľmi veľa klientov, ktorí boli v strate. Jednoducho porušovali horizont investovania. S dobrým produktom je múdre vydržať a nestrácať nervy.
Kolektívne investovanie na Slovensku
Rok 2002 bol rokom, v ktorom sa zásadným spôsobom zmenila právna úprava podnikania na kapitálovom trhu, výrazne sa zlepšilo medzinárodné hodnotenie Slovenskej republiky a s ním aj podmienky pre prílev kapitálu do slovenskej ekonomiky, ale v charaktere samotného kapitálového trhu došlo len k nepatrným zmenám. Vo všeobecnosti platí už dlhšie obdobie, že počet nových verejných emisií ako aj celkový počet pravidelne obchodovaných emisií je malý. Pri neexistencii dostatočne širokej a dôveryhodnej produktovej ponuky na kapitálovom trhu investori uprednostňujú tradičné spôsoby investovania svojich finančných prostriedkov, pričom využívajú služby komerčných bánk alebo presmerúvajú svoje investičné aktivity na zahraničné trhy. Situáciu len mierne vylepšujú otvorené podielové fondy, ktoré sú už tretí rok jediným rozvíjajúcim sa segmentom trhu.
Zásadnú zmenu znamenal rok 2002 pre podnikanie obchodníkov s cennými papiermi. Tí sa začali prispôsobovať novému zákonu o cenných papieroch. Ak chceli aj naďalej pôsobiť na slovenskom trhu, museli požiadať o vydanie nového povolenia na poskytovanie investičných služieb. Zmyslom prelicencovania obchodníkov s cennými papiermi, ktoré sa začalo v roku 2002, je preverenie splnenia podmienok stanovených zákonom o cenných papieroch pre výkon činnosti obchodníka s cennými papiermi za účelom priblíženia slovenského kapitálového trhu zvyklostiam, normám a etickým zásadám platným na vyspelých kapitálových trhoch. Cieľom procesu je vytvorenie predpokladov pre systematické zlepšovanie trhových podmienok, ochrany investorov, zavedenie a udržanie vysokej úrovne odbornosti a profesionality subjektov poskytujúcich investičné služby. Po vstupe Slovenska do Európskej únie budú môcť slovenskí obchodníci s cennými papiermi podnikať na základe tohto nového povolenia na celom európskom trhu.
Ďalšou významnou zmenou na kapitálovom trhu bol vznik Garančného fondu investícií, ktorý je národnou kompenzačnou schémou, teda inštitúciou zriadenou za účelom vyplácania náhrad za nedostupný klientsky majetok u obchodníkov s cennými papiermi. V roku 2002 začal tiež náročný proces zmeny charakteru Strediska cenných papierov SR, a.s. a prispôsobenie jeho činnosti podmienkam novej legislatívy. V septembri 2002 stredisko požiadalo úrad o udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. Po jeho udelení a vybudovaní potrebných kapacít sa zmení systém evidencie cenných papierov na dvojstupňový a zároveň sa centrálny depozitár stane miestom pre zúčtovanie a vyrovnanie burzových aj mimoburzových obchodov s cennými papiermi.
Segment otvorených podielových fondov je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí trhu. Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa naďalej rozširuje, pričom si je možné vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí a rôzneho stupňa rizika. Tuzemským podielovým fondom navyše prospel aj ďalší pokles úrokových mier v bankách. Stále sa zlepšujúci legislatívny rámec pre podnikanie subjektov s povolením pre oblasť kolektívneho investovania dnes zabezpečuje dobrú úroveň ochrany investora do fondov kolektívneho investovania a stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu činnosti správcovských spoločností zo strany bánk, vykonávajúcich funkciu depozitára a pre dohľad vykonávaný úradom.
Kolektívne investovanie je už niekoľko rokov jedinou rozvíjajúcou sa súčasťou kapitálového na Slovensku.Objem spravovaného majetku vo fondoch kolektívneho investovania dosiahol na konci prvého polroka 2003 hodnotu 25,1 mld. Sk, čo znamená medziročný nárast na viac ako dvojnásobok. Podstatná časť z tohto objemu pripadá na otvorené podielové fondy, ktorých pravidlá pre činnosť ako aj obmedzenie a rozloženie rizika vyhovujú európskej smernici UCITS. Výrazný nárast majetku v slovenských fondoch kolektívneho investovania je prevažne spôsobený postupne klesajúcou cenou peňazí na vkladových produktoch, čo vedie investorov k hľadaniu alternatívnych spôsobov zhodnocovania svojho majetku. Nezanedbateľným dôvodom rastu kolektívneho investovania je tiež stabilný a kvalitný legislatívny rámec zharmonizovaný s európskou legislatívou. Ten už od roku 2000 vytvoril pre slovenských podielnikov podmienky porovnateľné s Európskou úniou a do značnej miery znemožnil praktiky bývalých investičných fondov. Vzrast hodnoty aktív v slovenských fondoch kolektívneho investovania je primárne krytý vzrastom čistých predajov. Ten predstavoval v domácich podielových fondoch kumulatívne 8,9 mld. Sk, pričom podstatná časť smerovala do fondov peňažného trhu a dlhopisových fondov (8,4 mld. Sk), teda do fondov, ktoré na globálnom trhu stagnovali alebo rástli. Pritom podiel čistých predajov podielových listov domácich podielových fondov je na slovenskom trhu 87,3 %, zvyšok sú predaje zahraničných fondov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil kumulatívny rast aktív slovenských fondov je štruktúra slovenských podielových fondov: globálne neklesajúce fondy peňažného trhu a fondy dlhopisové majú na slovenskom trhu fondov podiel až 73 %, naopak globálne padajúce akciové fondy sú na Slovensku zastúpené iba 3 %. Pre porovnanie, v Európe bolo v prvom polroku 2003 najviac „nových“ peňazí investovaných do dlhopisových fondov (čisté predaje dosiahli hodnotu 32,707 mil. EUR) a celková čistá hodnota majetku v týchto fondoch sa zvýšila o 8 % oproti začiatku roka. Po dlhšej dobe viac investorov začalo prejavovať svoju dôveru aj akciovým fondom (čisté predaje dosiahli hodnotu 13,39 mil. EUR). Naopak, zmiešané fondy výrazne stratili (záporná hodnota čistých predajov –1,68 mil. EUR).
Vyhliadky slovenského trhu sú však konečne po rokoch stagnácie mierne optimistické. Základom pre toto tvrdenie môže byť nielen neustále sa zlepšujúce hodnotenie Slovenskej republiky ako krajiny smerujúcej do jednotného trhu EÚ a členského štátu OECD, ale aj zásadné prebudovanie legislatívneho rámca podnikania na kapitálovom trhu, ktoré bolo v roku 2002 prakticky ukončené. Summit Európskej únie, ktorý sa konal v decembri 2002 v Kodani rozhodol o rozšírení únie od mája 2004 o desať nových členov, vrátane Slovenskej republiky. S ohľadom na túto skutočnosť rozhodol Výbor európskych regulátorov pre obchodovanie s cennými papiermi CESR, ktorý je jedným z oficiálnych poradných orgánov Európskej komisie pre implementáciu európskych smerníc pre oblasť kapitálového trhu, že prizve regulačné orgány z prístupových krajín k členstvu v tejto organizácii so štatútom pozorovateľa až do doby ich plného členstva v EÚ. Úrad sa tak stal zástupcom Slovenskej republiky na rokovaniach tohto orgánu s možnosťou priamo ovplyvňovať tvorbu európskej legislatívy kapitálového trhu.
Dlhopisy, ich výnosnosť a rizikovosť
1.Charakteristika dlhopisu
Dlhopis je dlhodobý CP obchodovateľný na burze cenných papierov so stanovenou dobou splatnosti, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách, vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby, ktorá má právne oprávnenie vydávať dlhopisy, tieto záväzky plniť. Cieľom emisie dlhopisov je mobilizovať dočasne voľné peňažné prostriedky, prípadne ich preskupiť. Z hľadiska obsahu je dlhopis CP vystavený o pôžičke. Dlhopis je právne upravený v zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.
1.1.Náležitosti dlhopisov
1.názov a číselné označenie
2.označenie emitenta
3.NH (čiastka, ktorá musí byť vyplatená majiteľovi obligácie k danému termínu)
4.spôsob stanovenia výnosu
5.prehlásenie emitenta, že dlhuje nominálnu hodnotu majiteľovi
6.záväzok emitenta
7.pri dlhopisoch znejúcich na meno aj meno ich prvého majiteľa
8.dátum vydania a podpisy
9.miesto, podpis predstaviteľov emitenta
10.údaj o rozhodnutí príslušného MF o povolení emisie dlhopisov
1.2 Zloženie dlhopisov
nplášť = listina CP alebo dlhopisu, obsahuje informácie o emitentovi, nominálnu hodnotu CP, kupónovú sadzbu a termín splatenia,
nkupónový list (arch) = skladá sa z úrokových alebo dividendových kupónov a talónu (časť archu, na ktorý sa majiteľovi vydáva nový kupónový arch, v prípade, že kupóny starého archu sa stali splatnými. Náležitosti : nominálna hodnota, počet kusov, číslo ISIN, označenie série, poradové číslo, dátum vydania.)
Súčasťou dlhopisu býva taktiež kupónový hárok s talónom. Kupónový hárok je zložený z jednotlivých poukážok (kupónov), na základe ktorých majiteľ dlhopisu obdrží v danom termíne úrok. Talón oprávňuje majiteľa dlhopisu k obdržaniu ďalšieho kupónového hárku, čo je veľmi praktické hlavne pri dlhopisoch s dlhou dobou splatnosti. Súčasťou dlhopisu nakoniec môže byť tiež opčný list zakladajúci pre jeho vlastníka právo kúpiť či predať akciu, iný dlhopis či iný cenný papier len na základe držby dlhopisu. V posledných rokoch sa rozširuje stále viac vydávanie dlhopisov bez kupónového hárku. Stále viac sú nové emisie dlhopisov vykonávané už v zaknihovanej podobe. Potom sú všetky údaje o dlhopise evidované v centrálnom počítači Strediska cenných papierov. Majiteľ je o stave svojich dlhopisov informovaný pravidelným výpisom.
1.3 Umiestňovanie dlhopisov na trhu
Keď už návrh emisie dlhopisu prejde celým povoľovacím procesom a burza prejaví ochotu dlhopis umiestniť na svoj trh, mala by tento cenný papier uviesť na trh inštitúcia, ktorá investorom dáva svojím menom isté záruky. Zvyčajne sú to renomované banky. Emitent totiž musí brať do úvahy, že investori sú veľmi ostražití a práve banka, ktorá dlhopisy uvádza na trh, im dáva záruku, že dlhopis je dobrý. Túto funkciu síce môže zastať aj obchodník s cennými papiermi, no máloktorý je taký renomovaný, že dáva investorovi rovnakú záruku bonity dlhopisu ako banky.
1.4 Druhy dlhopisov
ndlhopis na doručiteľa = dlhopisy, ktoré sú neformálne prevoditeľné odovzdaním ďalšej osobe, pričom dochádza i k prevodu práv z nich vyplývajúcich. Tento druh dlhopisu je obchodovateľný na burze CP.
ndlhopis na meno = dlhopisy, na ktorých je uvedené meno majiteľa, ktorý jediný má právo požadovať platenie. Sú prevoditeľné rubopisom.
Členenie dlhopisov podľa doby splatnosti:
·krátkodobé - splatné do 5 rokov
·strednodobé – splatné od 5 do 10 rokov
·dlhodobé – splatné v lehote väčšej ako 10 rokov
Medzi základné druhy dlhopisov patria podnikové a bankové obligácie. K osobitným druhom patria hypotekárne záložné listy, štátne dlhopisy, komunálne a zamestnanecké obligácie.
Členenie dlhopisov podľa emitenta
·Štátne dlhopisy
emituje ich štát (MF SR), aby sa pokryl deficit ŠR, alebo na financovanie nákladných investičných projektov ako je vybudovanie ciest a iných infraštruktúr a pod. Štátne dlhopisy sú medzi investormi veľmi obľúbené pre ich takmer nulové riziko a nižšie nominálne hodnoty (spravidla 10.000 Sk), a to i napriek tomu, že ich výnos je nižší.
Vláda schválila emisiu dlhopisov v zahraničí
Napriek odporúčaniu NBS, aby sa na refinancovanie štátneho dlhu splatného v roku 2003 použil radšej prebytok likvidity na domácom trhu, odsúhlasila vláda vydanie štátnych dlhopisov v zahraničí v maximálnej sume 250 mil EUR. SR tak otvorila a zvýšila emisiu eurobondov z mája 2003 v počiatočnej hodnote 500 mil EUR, čo je v prepočte asi 20,6 mld Sk, do konca minulého roka. Priamy predaj dlhopisov v nominálnej hodnote 1000, 10 000 a 100 000 EUR sa začal 24. novembra 2003 pri emisnom kurze 99,814 %. Dátum splatnosti je stanovený na 23. máj 2005, pričom úrokový výnos je pohyblivý 3-mesačný EURIBOR + 0,05 % p.a.
·Pokladničné poukážky
Istotu návratnosti poskytujú tiež pokladničné poukážky centrálnej banky. Ich doba splatnosti je spravidla kratšia ako pri štátnych dlhopisov. Ich nominálna hodnota však nie je vždy taká nízka, čo zhoršuje prístupnosť poukážky pre široké masy. Pokladničné poukážky na rozdiel od štátnych dlhopisov nie sú obchodovateľné na burze cenných papierov.
·Komunálne dlhopisy
emitujú ich miestne správne celky (obce) ako sériové obligácie (jednotlivé série splatné v určitom období) alebo ako termínové obligácie (fixný termín splatnosti)
Typy : - generálne = s najlepšou „povesťou“
-dôchodkové = môžu sa splácať len určitými zdrojmi príjmov samosprávnych jednotiek obligácie priemyselného rozvoja – IDP
Prostriedky z dlhopisov bývajú používané na zdokonalenie infraštruktúry v obci (plynovody, kanalizácie, elektrifikácie, komunikácie a pod.). Jedná sa tak ako pri štátnych dlhopisoch o málo rizikovú investíciu. Okrem istoty ponúkajú aj solídne zhodnotenie, prípadne ďalšie výhody, napríklad v podobe daňových úľav alebo možnosti predčasnej výpovede či predčasného odkúpenia.
Jedným z príkladom je emitovania komunálnych dlhopisov je prípad mesta Košice, ktoré využili túto možnosť na získanie finančných prostriedkov. Mesto malo problémy so splácaním týchto dlhopisov.
·Podnikové dlhopisy
- emitujú ich súkromné podniky ako alternatívu úveru
- typy:
-zabezpečené - kryté dlhopisy (pevné alebo pohyblivé zabezpečenie),
-nebezpečné (nie sú kryté žiadnymi aktívami, druhotné CP),
-dlhopisy so zárukou (záruku dáva tretia strana),
-obligácia zaručená zložením vedľajšej istiny (krytá aj inými ako sú akcie, zmenky…),
-dôchodkové obligácie (vo finančnej tiesni),
-certifikáty o správe zriadenia (typ finančného leasingu),
-obligácie na financovanie kontroly znečistenia (pomoc pri nákupe zariadenia na kontrolu znečistenia).
Príkladom podnikových dlhopisov je emitovanie vlastných dlhopisov úspešnou spoločnosťou Železiarne Podbrezová
Železiarne Podbrezová už druhý raz využili emisiu vlastných dlhopisov na získanie dlhodobých zdrojov financovania. Ich dôvodom bolo, to že chceli získať dlhodobé finančné zdroje za rozumnú cenu a práve tento spôsob sa im po minulej úspešnej emisii videl ako výhodnejší. Spoločnosť zhodnotila emisiu dlhopisov za istejšiu formu a kvalitatívne vyšší stupeň financovania než je pôžička. Mimo to, dlhopisy majú voči ostatným formám financovania jednu neopakovateľnú výhodu – za získané prostriedky sa neručí žiadnym majetkom, len dobrým menom firmy a výsledkami, ktoré spoločnosť dosahuje. Nákladové úspory síce emisia nepriniesla, ale nezanedbateľnú sumu spoločnosť ušetrila na bankových poplatkoch a takisto významnou úsporou je odľahčenie administratívy, keďže odbudlo písanie podnikateľských zámerov a rôznych analýz pre banky. Prvá emisia Železiarní Podbrezová mala hodnotu 800 miliónov korún s fixným úrokom 12,1 % na 5 rokov. Spoločnosť ju splatila o rok skôr, v roku 2000. Nová emisia bola vydaná minulý rok v objeme 15 miliónov eur a pri pohyblivej úrokovej sadzbe, odvodenej o 6-mesačného EURIBORU plus marža 1,6 % na rok. Menovitá hodnota dlhopisy je 10.000 eur, lehota splatnosti je 5 rokov s možnosťou splatenia za 4 roky. Dlhopisy sa vydávali v zaknihovanej podobe a boli vydávane na doručiteľa a nespájali sa s nimi žiadne predkupné a výmenné práva.
Vydanie a upísanie dlhopisov a služby s tým súvisiace obstarala Slovenská sporiteľňa spolu s HVB Bank Slovakia. Funkciu administrátora vykonáva Slovenská sporiteľňa. Predali sa všetky dlhopisy a sú obchodovateľné podľa rozhodnutia Úradu pre finančný trh na Burze cenných papierov v Bratislave na kótovanom paralelnom trhu. Práve skutočnosť, že sú zaradené práve tam hovorí o ich bonite. EuroTel podpísal syndikovaný úver v súvislosti s možným refinancovaním emisie dlhopisov
Fakt, že s emisiou dlhopisov môžu byť problémy i keď je emitent bonitný ukazuje príklad EuroTelu, mobilného operátora na Slovensku. EuroTel emitoval dlhopisy v celkovom objeme 175 miliónov eur, pomocou dcérskej spoločnosti Slovak Wireless Finance company, B.V. v súlade s dohodou Indenture, podpísanou 23. marca 2000 medzi EuroTelom SWFC a The Bank of New York. Avšak nastali problémy s predajom dlhopisov, nebol o ne dostatočný záujem. V súčasnosti EuroTel Bratislava podpísal syndikovaný úver v súvislosti s možným refinancovaním emisie dlhopisov. Spoločnosť podpísala niekoľko úverových zmlúv na zabezpečenie úverov v celkovom objeme do 6 miliárd Sk. Úverové zmluvy spoločnosť podpísala s Citibank, VÚB, HVB Bank Slovakia, Tatra bankou a ČSOB, ING a Slovenskou sporiteľňou. Podľa podmienok Indenture môže SWFC dlhopisy splatné v roku 2007 predčasne splatiť počínajúc marcom 2004. ·Zamestnanecké dlhopisy
Tieto cenné papiere emitujú firmy pre vlastných zamestnancov. V prípade rozviazania pracovného pomeru má majiteľ tohoto dlhopisu nárok na predaj dlhopisov za nominálnu hodnotu a podiel úroku. Práva vyplývajúce zo zamestnaneckých dlhopisov sa dedia. Možnosť emitovať zamestnanecké dlhopisy využila napríklad firma Matador, ktorá takýmto spôsobom získala finančné prostriedky. Tieto dlhopisy boli medzi zamestnancami veľmi obľúbené, lebo ponúkali nadpriemerný výnos pri minimálnom riziku.
·Bankové dlhopisy
Zvláštnu skupinou (možno podskupinou podnikových dlhopisov) sú cenné papiere vydávané bankami. Tie si môžu predaj dlhopisov (emisie) sprostredkovávať i samy. Dlhopisy možno nakupovať prostredníctvom pobočkovej siete banky. ·Dlhopisy Fondu národného majetku
Slovensko má i ďalšiu, špecifickú formu dlhopisov dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré sú nástrojom "dlhopisovej metódy kupónovej privatizácie". Začiatkom roku 1996 emitoval Fond národného majetku 3,33 mil. dlhopisov v nominálnej hodnote 10 000 Sk, s ročným výnosom rovným diskontnej sadzbe NBS, splatných v roku 2001.
Túto špecifickú formu dlhopisov upravuje zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa platných nariadení mohli dlhopisy Fondu národného majetku ich majitelia použiť dvanástimi spôsobmi:
·na predaj právnickým alebo fyzickým osobám na splatenie záväzku voči FNM alebo Slovenskému pozemkovému fondu (SPF),
·ako vklad do obchodnej spoločnosti so záväzkom voči FNM alebo SPF,
·na predaj oprávnenej banke,
·na doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie,
·ako platidlo za prevod bytu do vlastníctva,
·na bezodplatný prevod blízkej osobe na nadobudnutie bytu do vlastníctva,
·na prechod dlhopisu na základe dedenia,
·pri nadobúdaní akcií z majetku FNM,
·vyplatenie dlhopisu pred lehotou splatnosti,
·na splatenie záväzku voči FNM,
·na splatenie záväzku voči SPF a
·na výplatu v roku 2001. Peniaze za dlhopis ešte nemá 40-tisíc ľudí, lehota sa končí
Viac ako 40-tisíc ľudí si ešte nevyzdvihlo peniaze za svoj dlhopis FNM z druhého kola veľkej privatizácie. Od roku 2001 štát postupne za dlhopisy vyplácal viac ako 13-tisíc korún. Najčastejším dôvodom, prečo fond ešte nevyplatil peniaze, je, že majiteľ dlhopisu zomrel a dedičské konanie sa ešte neskončilo. Ďalšími dôvodmi sú dlhodobý pobyt majiteľa v zahraničí či to, že dlhopis bol exekvovaný, no majiteľ neprišiel o celú sumu. Keďže fond mal dlhopisy splatiť do 31. decembra 2001, po trojročnej premlčacej lehote, ktorá sa končí tento rok, už peniaze vyplácať nebude. Kto peniaze za dlhopis chce, musí si ich od fondu vypýtať čím skôr. Zatiaľ máme taký výklad zákona, že na konci roka nárok na peniaze z dlhopisu vyprší. Ako cenný papier bude premlčaný. Samozrejme, sa bude ďalej vyplácať peniaze, ale iba tým, čo sa prihlásia v tomto roku. Podvodníci s dlhopismi FNM sú stále na slobode
V súvislosti s vyplácaním dlhopisov sa vyskytlo množstvo podvodov, ich počet sa pohybuje na úrovni niekoľkých desiatok tisíc. Mnohé prípady sa riešia súdmi, stále je však množstvo takých, na ktoré doteraz nebolo podané trestné oznámenie. Podvody s dlhopisy robili hlavne spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktoré sa starali o správu dlhopisov občanov na základe podpísania zmluvy o obstaraní predaja ich predaja. Objavili sa tiež prípady neoprávneného prevádzania dlhopisov. Spoločnosti, ktoré takto okradli občanov boli firmy Goldsmith&Laroche, Akar, a iné.
Zaujímavé druhy dlhopisov
Na kapitálových trhoch sa môžete stretnúť aj s nasledujúcimi typmi dlhopisov:
► Nulové dlhopisy (zero-bondy)
Jedná sa o cenné papiere, ktoré si nezakladajú nárok na úrok.
Výnos ich majiteľa spočíva v rozdiele medzi nominálnu hodnotu uvedenou na dlhopise a cenou, za ktorú investor dlhopis v dobe emisie skutočne nakúpil. Výhody zero-bondov možno hľadať hlavne v daňovej oblasti. Zatiaľ čo pravidelný úrok ostatných dlhopisov podlieha každoročnému zdaneniu, zisky z nulových dlhopisov sa dania až na konci doby splatnosti.
► Prémiové dlhopisy
Tieto zriedka vydávané dlhopisy sú určené predovšetkým pre investorov, ktorí radi riskujú. Výnos z prémiových dlhopisov je čiastočne ponechaný na náhodu. O vyššom výnose niektorých majiteľov dlhopisu rozhodne v deň splatnosti úroku los.
► Odberné dlhopisy
Majiteľ odberného dlhopisu si jeho vlastníctvom zaisťuje právo na odber akcií emitenta (prípadne iných dlhopisov alebo iných cenných papierov). Dlhopisy pri odbere akcie nezanikajú, a tak úroky z nich ďalej plynú ich majiteľovi. Pri odbere akcií je kľúčový tzv. odberný pomer, tzn. koľko akcií za jeden dlhopis dostanete. Výmena nemusí byť s ohľadom na aktuálny kurz na burze atraktívna! Veľmi dôležité je pri odberných dlhopisov sledovať, kedy bude možnosť akcie odobrať. Vyskytujú sa aj výmenné dlhopisy. Po výmene dlhopisov za akcie už ďalej úverový vzťah nepokračuje. Majiteľ svoj dlhopis odovzdáva a zastávajú mu len akcie. Ceny odberných a výmenných dlhopisov sú užšie previazané s vývojom kurzu akcií, za ktoré sa dlhopis mení.
► Dlhopisy v cudzej mene
Jedná sa o dlhopisy, ktoré nie sú vydávané v korunách, ale v zahraničnej mene. Majiteľ takýchto cenných papierov riskuje straty spôsobené znehodnotením zahraničnej meny voči slovenskej korune. Je rozdiel, či inkasujete za 1.000 USD 40.000 korún (pri kurze 1 USD = 40 SK) alebo 39.000 Sk (pri kurze 1 USD = 39 SK). Kurzové riziko je len veľmi zložito kalkulovateľné. Kto investuje radšej s menšou mierou rizika, mal by sa vkladu svojich peňazí do cudzomenových dlhopisov radšej vyhnúť.
► Junk – bondy
Junk - bondy sú cenné papiere vydávané podnikmi v ťaživej hospodárskej situácii, ktoré už nemajú veľkú nádej na vypožičanie prostriedkov od investorov ani od bánk prostredníctvom akcií alebo úveru. Do tejto skupiny dlhopisov radíme tiež tituly emitované štátmi so zlou bonitou (ratingom). Aby bol o junk - bondy záujem, láka emitent investorov vysokým zhodnotením, prípadne predajom dlhopisu za cenu hlboko pod nominálnou hodnotou (tzv. emisia "s disážiom").
► Konzola
Jedná sa o večný dlhopis. Úroky z takéhoto cenného papieru sú vyplácané až do smrti majiteľa, v prípade prenositeľnosti na dediča aj dlhšie.
1.5 Odvodzovanie ceny dlhopisu
Cena dlhopisu sa odvodzuje z hodnoty budúcich hotovostných tokov, ktoré obdrží jeho majiteľ (tj. úroky a splatenú nominálnu hodnotu dlhopisu). Vplyv na cenu majú i úrokové sadzby na peňažnom trhu (BRIBOR, sadzby Národnej banky), resp. zhodnotenie alternatívnych investícií (napríklad termínovaných vkladov).
Príklad:
Cena jednoročného dlhopisu s nominálnou hodnotou 1000 Sk a úrokovou sadzbou 10 % by pri rovnakej úrokovej sadzbe na peňažnom trhu tvorila práve 1000 Sk [=(100+1000)/(1+0,1)]. Hodnota 100 značí výšku kupónu (10 % z 1000 Sk). Pozor! Pokiaľ by hodnota úrokovej sadzby na peňažnom trhu klesla, cena dlhopisu by vzhľadom k nižšiemu menovateľovi (napr. 1+0,09) vzrástla a naopak pri raste úrokov na peňažnom trhu. To by za dlhopis jej majiteľ zaplatil nižšiu čiastku.
1.6 Výnosy z dlhopisov
Dlhopisy sú obľúbeným investičným nástrojom predovšetkým pre svoje výnosy v podobe pravidelných úrokov. Úrok sa počíta z ceny (nominálnej hodnoty) dlhopisu. Platby úrokov, ako nominálnej hodnoty dlhopisu sú zaistené rôznymi spôsobmi. Do úvahy prichádzajú nehnuteľnosti, zariadenie firmy, cenné papiere, ručenie tretej osoby alebo štátu. Do obehu sú však vydávané aj nezaistené obligácie (tzv. junk-bondy).
1.7 Formy úroku
► Pevný úrok
Úrok zostane počas celej platnosti dlhopisu stabilný. Takéto zhodnotenie ponúka prevažná väčšina dlhopisov. Nevýhoda tohoto typu úročenia sa prejavuje predovšetkým v dobe, kedy rastú úrokové sadzby. Investor by mohol v prípade alternatívneho uloženia peňazí docieliť vyššie zhodnotenie.
► Úrok závislý na ziskoch vydavateľa
Tento výnos z dlhopisu nenápadne pripomína dividendu vyplácanú majiteľom akcií. Rozdiel spočíva v tom, že majiteľ dlhopisu sa na rozdiel od akcionára nestáva spoluvlastníkom spoločnosti.
► Úrok zvyšujúci sa s rastúcou infláciou
Tento typ zhodnotenia obligácie prichádza vhod v dobe, kedy ceny rastú. Vydavateľ dlhopisu sa zaviaže vyplácať úroky v závislosti na raste či poklese cien v ekonomike. Zhodnotenie majiteľa obligácie bude vyššie pri inflácii 10 % než pri raste cien v výške 5 %.
► Pohyblivý úrok
Tento úrok sa bude odvíjať od úrokových sadzieb na kapitálových trhoch. V našich podmienkach by takou sadzbou mohol byť napríklad BRIBOR alebo úrokové sadzby Národnej banky Slovenska. Dlhopis s pohyblivým úročením sa najviac podobá klasickému bankovému úveru. Sadzby úverov sú tiež vo veľkej miere naviazané na úrokové sadzby centrálnej banky, resp. kapitálových trhov.
► Rozdiel medzi nominálnou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom
Dlhopis nemusí byť predávaný za jeho nominálnu hodnotu, ale za cenu nižšiu. Rozdiel medzi týmito dvomi cenami je výnosom investora. Dlhopisy, ktoré nenesú žiadny úrok, sa nazývajú zero-bondy (alebo nulové dlhopisy).
1.8 Faktory vplývajúce na výnosy dlhopisu
Keď cena obligácie na burze rastie, klesá zároveň výnos dlhopisu do doby splatnosti. Keď cena dlhopisu na burze klesá, výnos do doby splatnosti rastie. Úrokové sadzby a ceny dlhopisov sa pohybujú v opačnom smere. Čím dlhšia je doba splatnosti dlhopisu, tým väčšia je zmena ceny (kurzu) dlhopisu pri zvýšení či znížení úrokových mier. Zisk majiteľa dlhopisu bude pri poklese úrokovej sadzby vyšší ako strata pri rovnakom raste úrokovej sadzby. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška straty majiteľa dlhopisu pri klesajúcej úrokovej sadzbe dlhopisu. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška zisku majiteľa dlhopisu pri rastúcej úrokovej sadzbe dlhopisu.
Výnosnosť dlhopisov, a teda aj dlhopisových fondov, ovplyvňujú dva faktory - citlivosť na vývoj úrokových sadzieb (durácia) a kredibilita emitenta (vydavateľa) dlhopisu, čiže úverová kvalita.
1.9 Faktory ovplyvňujúce hodnotu dlhopisu
Hodnotu dlhopisov ovplyvňujú rôzne faktory. Najdôležitejšie sú tieto:
Bonita firmy, politická stabilita krajiny, ekonomická situácia, podnikateľské prostredie, legislatívne podmienky
2. Meranie výnosov a rizika obligácií
Spôsobov ako určiť výnos z dlhopisu je viacej. Líšia sa podľa priorít rôznych investorov. ·Čistý výnos – je to rozdiel medzi sumou výnosov z obligácie a čiastkou, ktorá bola investovaná do kúpy obligácie
·Percentuálny výnos – vypočíta sa ako pomer medzi výnosom z kupónu obligácie a NH obligácie. Počíta sa podľa vzťahu: C/NH *100
·Bežný výnos – počíta sa ako pomer medzi výnosom z kupónu a trhovou cenou obligácie. Môže byť vyšší alebo nižší ako je percentuálny výnos v závislosti od ceny obligácie. Nižší bežný výnos ako percentuálny výnos nie je vždy pre investora zlým signálom. Bežný výnos má väčší význam pre investorov špekulačného typu, než pre dlhodobých investorov. Za normálnych okolností by mal klesať s blížiacou sa výplatou úroku (splátky) obligácie, pretože cena sa zvyšuje, ale percentuálny výnos ostáva nezmenený. Výpočet: C/P *100
·Celkový výnos – na rozdiel od bežného výnosu berie do úvahy možné kapitálové zisky alebo straty plynúce z rozdielu medzi aktuálnym kurzom obligácie a jej NH. Počíta sa podľa vzťahu: (C+Pt+1 – Pt)/Pt
·Jednoduchý výnos do splatnosti – napráva nedostatok bežného výnosu započítaním kapitálových ziskov a strát. Nezohľadňuje však úroky z úrokov. Výpočet: (C/P + (NH-P/T*P))*100
·Výnos do doby splatnosti – berie do úvahy vplyv zloženého úroku. Je to najčastejší spôsob merania výnosov z obligácií u dlhodobých investorov, ktorí si želajú obligáciu ponechať až do doby splatnosti. a/ výnos do doby splatnosti obligácie s nulovým kupónom
b/ výnos do doby splatnosti perpetuity
c/výnos do doby splatnosti obligácie s rovnakým kupónom a splatnosťou NH v poslednom roku životnosti ogligácie
·Výnos po dobu držania – používa sa na meranie výnosnosti ogligácie v prípade, keď investor drží obligáciu iba určitú dobu a potom ju predá inému investorovi skôr, než je obligácia splatná.
2.1 Riziká spojené s investovaním do obligácií
Investovanie do cenných papierov, to nie sú len výnosy, na druhej strane sú to aj určité riziká. Tieto riziká sa týkajú aj dlhopisov ako jedného z nástroja na kapitálovom trhu. Najčastejšími rizikami sú tieto:
Trhové riziko, inflačné riziko – toto riziko sa investori snažia kompenzovať požadovaním vyšších výnosov.
Riziko trhovej likvidity – v jeho dôsledku dochádza k stratám v prípade malej likvidity trhu
Politické riziko – je spojené s možnosťou zmien zákonov a regulácií
Menové riziká – vedú k stratám v dôsledkoch neočakávaných zmien menových kurzov
Riziká spojené s druhom podnikania:
Finančné riziko – napríklad, že dlžník sa stane insolventný - Ukazovateľom, ktorý napovie o schopnosti podniku splácať jeho záväzky, je rating. Ratingové agentúry ako Moody´s alebo Standard & Poor´s pravidelne ohodnocujú či už samotné spoločnosti alebo aj jednotlivé emisie dlhopisov. Rating AAA vyjadruje najvyššiu úverovú kvalitu a D najnižšiu.
Operačné riziko – vzniká v dôsledku ľudských chýb, podvodov alebo informačných systémov
Úrokové riziko – týka sa hlavne obligácií s pevne stanoveným výnosom z kupónu
Reinvestičné riziko – znamená, že investori budú musieť výnosy z obligácií k určitému časovému obdobiu v budúcnosti reinvestovať do pôžičiek alebo cenných papierov s nižším výnosom.
2.2 Meranie rizika
Durácia – nástroj na posúdenie rizikovosti dlhopisov
Jedným z kritérií, ktoré môže pomôcť pri výbere dlhopisov je durácia. Durácia vyjadruje v jednoduchom čísle citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Čo je durácia? Durácia je spôsob ako „porovnávať hrušky s jablkami" - spôsob, ako porovnať dva cenné papiere, dlhopisy, s rôznymi kupónmi a rôznymi maturitami.
Je to číslo, ktoré sumarizuje citlivosť výnosu dlhopisu do jednoduchej podoby - ako splatnosť dlhopisu a kupónová sadzba ovplyvňuje jeho cenu. Dlhopisy s nižšou duráciou sú relatívne menej rizikové (menej citlivé na zmenu úrokovej miery) ako dlhopisy s dlhšou duráciou.
Faktory ovplyvňujúce duráciu
Durácia - citlivosť dlhopisu na zmenu úrokovej miery - sa mení so zmenou splatnosti dlhopisu, so zmenou výnosu (do splatnosti), kupónu (hodnoty úrokového výnosu) a frekvenciou výplaty kupónu.
·Durácia a splatnosť dlhopisu (maturita) - So zvyšujúcou sa splatnosťou sa zvyšuje aj durácia.
·Durácia a výnos - Ak sa výška výnosu dlhopisu zvyšuje, durácia sa znižuje.
·Durácia a výška kupónovej platby - Durácia je ovplyvňovaná aj výškou platby, aj frekvenciou platby. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia kupónová platba, tým je vyššia durácia. Vyššia durácia zvyčajne znamená aj rizikovejší dlhopis.
·Durácia a frekvencia výplaty kupónu - So zvyšujúcou sa frekvenciou kupónových platieb sa znižuje durácia.
Použitie durácie
Durácia má dve dôležité úlohy:
1. Meria citlivosť dlhopisu na zmenu úrokovej mieryKeďže durácia je nástroj na meranie citlivosti dlhopisu na zmenu úrokovej miery, môže byť preto použitá na zoradenie dlhopisov podľa rizika na úrokovú mieru.
2. Nástroj na riadenie rizika úrokovej mieryPoužitie durácie ako nástroja na riadenie rizika úrokovej miery je asi najdôležitejším použitím durácie. Použitím termínovaných kontraktov (futures) k „nastaveniu” durácie dlhopisu alebo portfólia dlhopisov môžu portfólio manažéri ochrániť alebo zvýšiť hodnotu portfólia.
Na posudzovanie a meranie rizika sa používajú rôzne spôsoby, od štatistických po heuristické. Na posúdenie úrokového rizika sa najčastejšie využíva durácia a konvexita. Durácia predstavuje priemernú dobu, za ktorú získame príjmy z obligácie. Investori na základe nej môžu porovnať pohyb cien rôznych obligácií porovnaním ich durácií.
Na duráciu vplývajú hlavne tieto tri faktory:
a/ Doba splatnosti – durácia sa zvyšuje s predlžovaním doby splatnosti, hraničné prírastky priemernej doby splatnosti príjmov z obligácie sú však klesajúce,
b/ Trhová úroková sadzba – čím je vyššia trhová úroková sadzba, tým menšia je hodnota durácie obligácie,
c/ Výška sadzby z výnosu a kupónu – vedie k poklesu durácie, pretože vysoké výnosy z kupónov vytvárajú vysoké CF pred dobou splatnosti obligácie.
Konvexita
Je takisto mierou cenovej citlivosti obligácií na zmeny úrokových sadzieb
2.3 TOP stratégie pri obchode s dlhopismi
► Reinvestičné stratégie
Majiteľ dlhopisu obdrží pravidelný úrok, ktorý môže znova vložiť (čiže reinvestovať) do výnosných aktív (termínované vklady, akcie, investičné fondy, kapitálové životné poistenie a pod.). Týmto procesom zvyšuje svoj výnos o úroky z úrokov. Taký výnos je vzhľadom k pohybom úrokových sadzieb a pohybu kurzov akcií veľmi zložité akokoľvek prognózovať.
► Imunizačné stratégie
Táto stratégia spočíva vo vytvorení takého portfólia dlhopisov (aspoň dvoch), ktoré je nedotknuteľné (čiže imúnne) voči zmenám úrokových sadzieb na finančných trhoch. Imunizácia umožňuje dosiahnuť taký výnos, aký chceme dosiahnuť. Investované prostriedky môžete použiť na úhradu dopredu známych platieb. Princíp stratégie je založený na priemernej splatnosti dlhopisu (tzv. durácii). ► Konzervatívna (dlhodobá) stratégia
Investora zaujíma v rámci tejto stratégie jednoznačne iba výnos z úroku a záväzok emitenta splatiť do dlhopisu vložený kapitál. Pohybu kurzov na burze neprikladá veľký význam a ani neočakáva, že by na výkyvoch cien mohol nejako zbohatnúť. Dlhodobý investor porovnáva riziko a výnos dlhopisu. Prednosť dáva spravidla štátnym a komunálnym dlhopisom, prípadne titulom známych, veľkých a ziskových firiem.
► Riskantná (krátkodobá) stratégie
Investor v tomto prípade vyhľadáva na burzách také dlhopisy, ktoré sľubujú maximálny výnos. Neodradzuje ho skutočnosť, že také dlhopisy sú spojené s možným rizikom nesplatenia. Veľkú pozornosť prikladá tiež pohybom kurzov (hlavne tým smerom nahor). Akonáhle kurz dlhopisu vzrástol natoľko, že výnos vydá viac než len na úhradu poplatkov obchodníkom s cennými papiermi, rozhoduje sa krátkodobý investor predať svoje dlhopisy a nakúpiť iné s nízkymi (ku kúpe provokujúcimi) kurzami. Riskantná stratégia stojí nielen finančné prostriedky vzhľadom ku poplatkom, ale tiež veľa času na sledovanie vývoja na trhoch.
Pre ich realizáciu je nutná aj veľká miera skúseností a znalostí
2.4 Výhody a nevýhody investora do dlhopisov
Výhody investora do dlhopisov (čiže majiteľa dlhopisu):
► možnosť nákupu dlhopisu na burze alebo v bankách
► stály prehľad o vývoji investícií (kurzové lístky burzy, internet, tlač)
► nižšie výkyvy kurzu dlhopisov než pri akciách
► ľahká prognóza výnosov v budúcnosti
► pravidelný a istý výnos (hlavne pri štátnych a komunálnych dlhopisov)
► vyšší výnos ako z termínovaných vkladov
► možnosť predaja dlhopisov pred koncom splatnosti na burze
► možnosť vziať si krátkodobý lombardný úver proti založeným dlhopisom
Nevýhody investora do dlhopisov