podobné referáty

Termonukleární fúze
V posledních letech stále větší množství lidí, hl ... viac...

Současné zdroje energie
1.1 Fosilní paliva Spalováním fosilních paliv j ... viac...

Sluneční soustava
Naše sluneční soustava se nachází v galaxii Mléčná ... viac...

Proudové motory
ÚVOD Proudové motory se využívají v letectví, b ... viac...

Počítačová myš (kuličkový mechanismus)
Je to vstupní zařízení počítače pro ovládání kurzo ... viac...

ico refreklama

Cas


Hodnotenie:
Zobrazení: 582


Cas
CAS...
Pohyby Zeme a Mesiaca urcujú dlžku rokov, rocných období, mesiacov a dní. Kedysi
bolo také delenie postacujúce k tomu, aby si ludia mohli primerane usporiadat svoj
život, ale v dnešnej dobe je presnejšie urcovanie casu pomocou hodín a hodiniek pre
väcšinu z nás nepostrádatelné.
Jeden rok trvá, kým naša Zem jedenkrát obehne okolo Slnka. S tým, ako Zem obieha
okolo Slnka, sa mení poloha hviezd na nocnej oblohe a na zemi sa striedajú rôzne
rocné obdobia. Potom, ako bol odhalený súbeh cyklických zmien polohy hviezd na
oblohe s cyklom rocných období, mohli ludia zacat prakticky využívat výsledky svojich
pozorovaní nocnej oblohy. Napríklad objavenie urcitej hviezdy na oblohe znamenalo, že
je na poliach potreba zasiat, aby mohla vzíst nová úroda. Starí Egyptania vedeli, že
každorocné povodne na Níle
zacínajú skoro potom, ako sa nad horizontom objaví hviezda Sirius.
Fázy mesiaca
Mesiace sú oznacované podla pravidelne sa opakujúcich zmien k vzhladu Mesiaca.
Mesiac sa pohybuje okolo Zeme a pritom sa pravidelne mení jeho vzhlad k oblohe.
Periódu zmien Mesiaca delíme na štyri fázy. Tieto tvarové zmeny súvisia s tým, ako v
priebehu lunárneho mesiaca dopadá slnecné svetlo pod rôznym uhlom na povrch
Mesiaca. Ak dopadajú paprsky na odvrátenú stranu Mesiaca, Mesiac nevidno. Túto fázu
voláme novolunie (nov). Po uplynutí polovicnej doby obehu mesiaca okolo Zeme
nastáva spln. Celá zo zeme viditelná cast mesiaca je natocená smerom k Slnku.
Rimania založili svoj kalendár práve na týchto pravidelne sa opakujúcich premenách
Mesiaca. Jeden mesiac pre nich znamenal dobu ukoncenia jedného celého cyklu
Mesiaca.
Dlžka dna je urcená dobou tocenia Zeme okolo svojej osi. Tento pohyb spôsobuje
dojem, že Slnko vychádza a zapadá. Skutocná dlžka roku však nie je 365 dní, ale asi
365 a štvrt dna. Tento problém vyriešil Julius Ceasar roku 45 pred naším letopoctom
tým, že zaviedol cyklus zostávajúci z troch rokov v dlžke 365 dní a jedného
priestupného roku v dlžke 366 dní.
Gregoriánsky kalendár
Julliánsky kalendár fungoval pomerne dobre, ale po urcitej dobe sa zistilo, že skutocný
rok je o 11 minút kratší, ako sa pôvodne predpokladalo. Táto chyba bola opravená
pápežom Gregorom,ktorý vydal nariadenie, že 5. september bude považovaný za 15.
september. Keby túto korekciu neurobil, kalendár by sa oneskoroval oproti skutocným
zmenám rocných období. Tiež ustanovil, že každý prvý rok storocia bude priestupný iba
vtedy, ak bude delitelný císlom 400.
V západných krajinách je gregoriánsky kalendár používaný dodnes.
Pre ludí žijúcich v dávnej minulosti bola dlžka dna a noci najkratšou známou
prirodzenou periódou. Presnejšie clenenie casu sa objavilo okolo roku 4000 pred n.l.,
ked Egyptania den rozdelili
na hodiny. Prvé zariadenie na meranie casu boli slnecné hodiny. Skladali sa z tyce
zapichnutej do zeme tak, aby vrhali tien na plochu stupnice ako pohyb tiena vrhaného
tycou. Poloha tiena na stupnici udávala cas.
Moslimský kalendár má 354 alebo 355 v roku.
Židovský kalendár má rok, ktorého pocet dní kolíše od 353 po 385.
Cínsky kalendár má 60-rocný cyklus.Naprie tomu,že bol v roku 1930 v Cíne zakázaný,
v niektorých oblastiach JV Ázie sa používa dodnes.
Voda, piesok a cas
Hlavnou nevýhodou slnecných hodín bolo to, že neukazovali cas v noci a ani cez den,
ked bolo zamracené.Tento problém bol vyriešený okolo roku 1500 pred n.l. vynájdením
klepsydry - vodných hodín. Najjednoduchšou verziou klepsydry bola nádoba so
stupnicou vyznacenou na jej boku a s malou dierkou na dne. Voda, ktorá bola naliata
do nádoby, postupne odkvapkávala dierkou v dne. Výška hladiny na kalibrovanej
stupnici udávala, kolko casu už ubehlo od okamihu naplnenia nádoby.
Klepsydra bola neskôr zdokonalená tým, že voda z jednej nádoby stekávala do druhej
nádoby, ktorá mala plavák, ten ukazoval na stupnici uplynutý cas.
Dalšou konkurujúcou alternatívou slnecných hodín boli presýpacie hodiny. Zrnká
piesku prepadávali z jednej nádobky do druhej cez úzke sklenené hrdlo. Cas, za ktorý
všetky zrnká prepadli, bol stále rovnaký. Tento nemenný casový interval presýpacích
hodín bol obvykle polhodinový alebo hodinový. Niektorí ludia dnes používajú miniatúrnu
verziu presýpacích hodín pri varení vajec.
Iným nástrojom, ktorý slúžil k urcovaniu casu, bola horiaca sviecka so zárezmi. Pri
horení sa skracovala sviecka aj so zárezmi a podla toho sa dalo rozpoznat, kolko hodín
už uplynulo. Používanie sviecky bolo síce velmi rozšírené, ale nebolo príliš presné,
pretože kvalita knôtu a vosku i prievan velmi ovplynovali rýchlost horenia.
Mechanické hodiny
Prvé mechanické hodiny boli vyrobené v Európe okolo roku 1275, ale presný dátum a
meno ich autora nepoznáme. Závažie visiace na lanku roztácalo koleso a tým uvádzalo
do chodu celý mechanizmus. Každú hodinu udrel mechanizmus do zvonu. Zanedlho boli
hodiny vybavené aj rucickou a ciferníkom, aby mohli ukazovat cas neustále.
Dôležitou castou hodín je mechanizmus kroku. Skladá sa z krokového kolesa a kotvy.
Úlohou krokového mechanizmu je zabezpecovat rovnomernú rýchlost chodu
prevodového mechanizmu hodín.
Princíp kroku je v tom, že kotva svojimi pohybmi umožnuje krokovému kolesu, aby sa
pri každomkmite kotvy pootocilo vždy len o jediný zub. Rýchlost pootácania krokového
kolesa je daná frekvenciou kmitov oscilacného mechanizmu. Kmity oscilacného
mechanizmu sú prevedené na kmitanie kotvy. Frekvencie nútených kmitov potom
priamo urcuje rýchlost chodu prevodového mechanizmu hodín.
Bicie hodiny
Okolo roku 1330 boli v Taliansku vytvorené hodiny,ktoré príslušným poctom úderov
oznamovali každú hodinu. Prvé hodiny pohánané pružinou boli vytvorené okolo roku
1475. Princíp tohto pohonu umožnil vznik hodín, ktoré sa dali prenášat. Táto možnost
bola u predchádzajúceho typu hodín pohánaných závažím nemyslitelná.
Až do konca 15. storocia mali všetky hodiny len hodinovú rucicku. Cas v úseku sa
medzi dvoma celými hodinami mohollen odhadnút. Väcšine ludí v tej dobe celkom
dobre postacovala taká malá presnost v urcovaní casu. Narozdiel od nich astronómovia
potrebovali k tomu, aby mohli presne zaznamenávat svoje merania, omnoho presnejšie
urcovanie casu. Objavili sa nové hodiny už aj s minútovou rucickou, niekedy aj so
sekundovou a túžba astronómov po presnejšom urcovaní casu bola na urcitú dobu
uspokojená.
Presnost kyvadla
Taliansky astronóm a fyzik Galileo Galilei (1564-1642) objavil v roku 1580, že kyvadlo
kmitá s vysokou pravidelnostou. V roku 1641 nakreslil plán hodín, ktorých chod mal byt
riadený kyvadlom. Galileova smrt v nasledujúcom roku zabránila v dokoncení tohto
zámeru. Až roku 1649 zostrojil kyvadlové hodiny podla Galileových plánov jeho syn
Vincenzio spolocne so zámocníkom Balestrim. Kyvadlové hodiny dalej zdokonalil v 50.
rokoch 17. storocia holandský vedec Christian Huygens a jeho práca dokázala, že
kyvadlo môže byt velmi presným a spolahlivým regulátorom chodu hodín. Denná chyba
obvyklých mechanických hodín mohla byt pomocou kyvadla znížená z niekolkých minút
iba na 10 sekúnd.
Další druh oscilacného mechanizmu sa objavil v roku 1658. Bol založený na vynáleze
Roberta Hooka - na tzv. vlásku, co je jemné zvinuté pero pripevnené k zotrvacke. Pri
pohyboch zotrvacky sem a tam sa vlások striedavo zvíja a rozvíja. Pravidelný pohyb
krokového mechanizmu hodín. Hlavnou výhodou zotrvacky nad kyvadlom je to, že
pravidelnost pohybov zotrvacky nie je príliš narušovaná ani pri prenášaní hodín.
Výhody zotrvacky umožnili výrobu menších a presnejších hodín i výrobu hodín
prenosných.
Velký nárast obchodu okolo roku 1700 bol sprevádzaný zvýšením poctu uskut
ocnených námorných plavieb.
Aby mohla byt plavba co najrýchlejšia a najbezpecnejšia, potreboval navigátor poznat v
každom okamihu presnú polohu lode. Najväcšie problémy pôsobilo zaistovanie
zemepisnej dlžky (poctu dlžkových stupnov nameraných na východ alebo na západ od
nultého, tzv. Greenwichského poludníku). Na výpocet zemepisnej dlžky bolo treba, aby
na palube boli hodiny, ktoré by ukazovali presný greenwichský cas. Problémom bolo
nájst dostatocne presné hodiny, použitelné aj pri plavbe po mori. Kyvadlové hodiny boli
nevhodné,pretože pohyby lode narušovali pravidelnost pohybov kyvadla. Ani hodiny
riadené zotrvackou neboli najvhodnejšie, pretože výrazné zmeny teploty podstatne
pvplyvnovali vlastnosti vlásku, tým znižovali presnost hodín.
Cena za presnost
Tento problem bol natolko závažný, že britská vláda ponúkla v roku 1714 odmenu 20
000 libier tomu, kto nájde presnejší spôsob, ako zistit zemepisnú šírku. Podmienky
sútaže hovorili, že presnost hodín musí byt taká, aby každý den po dobu šiestich
týždnov nepresiahla denná odchýlka 3 sekundy. Odmenu nakoniec získal tesár John
Harrison. Tento muž zostrojil niekolko modelov presných hodín urcených pre navigáciu
lodí, tzv. chronometrov. Až jeho štvrtý model dokoncený v roku 1760 získal ponúkanú
odmenu. Na skúšobnej ceste, trvajúcej 156 dní, bola u tohto chronometra nameraná
odchýlka iba 54 sekúnd. Harrison totiž vymyslel spôsob, ako dosiahnút toho, aby
teplotné zmeny automaticky kompenzovali zmenu dlžky vlásku v dôsledku jeho
tepelnej roztažnosti tým, že zmení dlžku vlásku, ktorá je úcinná pri kmitaní zotrvacky.
Moderné hodiny
Aj v súcasnej dobe sa používajú mechanické hodiny, ale popularita elektrických a
elektronických hodín neustále rastie. U mnohých elektrických hodín sú rucicky
pohánané motorom, ktorého pohyby sú riadené privádzaním striedavého prúdu.
Elektrický prúd privádzaný do motora pretecie hodinami 50-60krát tam a zase spät. Aj
niektoré digitálne elektronické hodiny sú riadené týmto spôsobom, ovšem s tým
rozdielom, že cas je zobrazovaný pomocou svietiacich císlic. Elektronické hodiny musia
obsahovat svoj vlastný oscilacný machanizmus. Obvykle je tvorený kryštálom
kremena. Elektrický prúd privedený na kryštál kremena vyvoláva jeho kmitanie s
takmer konštantnou frekvenciou. Kmitací kryštál vyvoláva vznik pravidelných impulzov
elektrického prúdu. Tieto impulzy riadia bud zmeny císlic zobrazovaných na displayi,
alebo pohyb mechanických ruciciek. Vela hodín pracuje na tomto princípe. Kryštálom
riadené hodiny a hodinky môžu dosahovat dennú odchýlku 1/30 sekundy.
Atómové hodiny mnohonásobne prekonávajú aj túto pomerne vysokú
presnost.Využívajú kmity urcitých druhov atómov, napr. atómov cézia, a môžu na
svojom displayi ukazovat cas s maximálnou chybou 1 sekundu za tisíc rokov chodu.
Tieto hodiny sú používané bud k pokusom, ktoré vyžadujú presnost merania casu alebo
k definovaniu casu samotného: súcasná definícia vymedzuje 1 sekundu ako dobu, za
ktorú vykoná atóm cézia, pri splnení urcitých predpísaných podmienok, 9 192 631 770
kmitov.
Cas formuje základy mnohých vedeckých zákonov, ale definovat ho ako taký nie je
jednoduché. Cas, podobne ako vzdialenost, oddeluje objekty a udalosti, preto ho
možno pokladat za štvrtú dimenziu. Cas však nemôžeme merat priamo; musíme sa
uspokojit s takým meraním, akým jeho plynutie ovplyvnuje veci. Cas sa vždy pohybuje
dopredu. Dokazuje to fakt, že udalosti, ktoré sa uskutocnili, nemožno vrátit spät.My
meriame cas, akoby plynul stále rovnakou mierou, ale stáva sa, že plynie všeliajko - v
závislosti od toho co clovek práve robí. ten, kto sa zabáva má pocit, že mu uteká, a
naopak, pri monotónnej práci plynie pomaly. Tento jav je známy ako subjektívny cas.
Casové sústavy
Obežná dráha Zeme nie je kruhová, ale eliptická, že Slnko sa voci hviezdam
nepohybuje konštantnou rýchlostou.Väcšina bežných casových sústav je preto založená
na hypotetickom pojme °°stredného Slnka°°,
definovanom tak, že pocítame s pohybom Slnka akoby sa pohybovalo konštantnou
rýchlostou rovnajúcov sa priemernej rýchlosti pravého Slnka.
Den je cas, za ktorý sa Zem otocí okolo svojej osi. Hviezdny (siderický) den sa ráta
voci hviezdam a je to cas, ktorý uplynie medzi dvoma za sebou nasledujúcimi
prechodmi tej istej hviezdy miestnym poludníkom.
Poludník je myslená ciara vedúca od severu na juh, cez bod, ktorý leží priamo nad
pozorovatelom.Jeden siderický den má 23 hodín, 54 minút a 4 sekundy. Slnecný den
vypocítame vzhladom na stredné Slnko. Stredný slnecný den trvá 24 hodín.
Rok je cas, za ktorý prejde Zem svoju obežnú dráhu okolo Slnka. Skutocný cas obehu
Zeme okolo Slnka je 365 dní, 6 hodín, 9 minút a 10 sekúnd a je známy ako hviezdny
rok. Sklon zemskej osi sa mení; spôsobuje to jav, ktorý sa volá precesia. Severný
svetový pól teraz leží blízko hviezdy Polárky v súhvezdí Malého voza. Okolo roku 14
000 bude zemská os naklonená iným smerom a blízko severného svetového pólu bude
jasná hviezda Vega v súhvezdí Lýra. Tento jav spôsobuje i to, že sa mení poloha
zdanlivej slnecnej dráhy voci hviezdam.
Tropický rok kompenzuje efekty precesie a má 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45
sekúnd.
Práve tropický rok sa používa pri vytváraní kalendára.
Jednotkou SI casu je sekunda, ktorá bola pôvodne definovaná ako 1/86 400 stredného
slnecného dna.Pretože však Zem nie je práve najlepší casomerac, vedci ju už
nevyužívajú pri definovaní základnej jednotky casu.
Sekunda sa definuje ako cas trvania 9 192 631 770 periód žiarenia,zodpovedajúci
prechodu medzi dvoma hladinami velmi jemnej štruktúry základného stavu atómu
cézia 133.



ako to funguje?

Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Vírus v počítači je niečo, čo by každý z nás rád nezažil. Pretože vírus dokáže narobiť naozaj veľké problémy a v najhoršom prípade úplne znehodnotiť všetko, čo sa v počítači alebo notebooku nachádza. Najvhodnejším riešením je mať nainštalovaný kompletný a ...
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nez ...
Ako funguje svetová ekonomika
Ako funguje svetová ekonomika
Merkantilizmus je prvé novodobé ekonomické učenie ktorého pointou je silná vláda a rozsiahla regulácia hospodárskej aktivity. Jeho vznik sa datuje v rozmedzí 16. – 17. storočia v ktorom bol na prvom mieste ešte obchodný kapitál. Merkantilizmus sa zrodil ...
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejn&eacut ...
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Princíp camery obscury objavil Aristoteles už v r. 350 pred Kr., ale na prvý kompaktný digitálny fotoaparát sme si museli počkať až do konca minulého storočia, kedy začal takzvaný boom týchto druhov ...
Ako funguje astronómia 1.časť
Ako funguje astronómia 1.časť
Stonehenge je veľmi známamonumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských ...
Kto bol Charlie Chaplin?
Kto bol Charlie Chaplin?
Od smrti večného tuláka Charlieho uplynulo už 33 rokov, no on tu zostáva s nami i naďalej. Vo filmovom priemysle pôsobil pol storočia, a to v úlohe herca, scenáristu či producenta a jeho meno sa vrylo do pamät ...
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť  Najlepšie tímy
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť Najlepšie tímy
Ferrari,  Mc Laren, Williams,  Bar, Jaguar, Jordan, Minardi, Renault, Sauber, Toyota, Benetton, Brabham, BRM, Cooper, Lotus, Matra, Tyrrell, Vanwall, Alfa – Romeo, Arrows, Hesketh, Honda, Lancia, Ligier, March, Maserati, Mercedes, Penske, ...
Ako funguje homeopatia?
Ako funguje homeopatia?
Princíp similia similibus curentur, teda podobné sa lieči podobným, jeden zo zákonov  homeopatie, poznal Hippokrates  už v 4. st. p. n. l. Homeopatia ako samostatná alternatívna liečebná met&oacut ...
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
 Pod pojmom využívanie geotermálnej vody na Slovensku si určite každý z nás ako prvé vybaví termálne kúpaliská. No toto nie je jediný potenciál geotermálnej vody. Vyu ...