Všetky oči sa upierali k vrchu, ktorého vrcholec pokrýval hustý oblak a prehlboval tmu. Oblak sa znížil a celý vrch zahalil do velebného tajomna. Tmu preťal žiarivý blesk a zarachotili hromy. „Celý vrch Sínaj bol zahalený dymom, pretože Hospodin zostúpil naň v ohni a jeho dym vystupoval ako dym z pece a celý vrch sa veľmi otriasal. Zvuk trúby znel stále silnejšie.“ (2 Moj 19,18.19) V tomto majestátnom zjavení Božej prítomnosti bol taký prejav moci, že celý Izrael sa chvel.
Zvuk hromov i trúbenia náhle prestal a nastalo velebné ticho. Vtedy prehovoril Boh z hustej mrákavy, ktorá ho obklopovala, keď zostúpil na vrch. Z veľkej lásky k svojmu ľudu oznámil Desatoro. Mojžiš povedal: „Hospodin prišiel zo Sínaja... a prišiel od Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň. Vskutku miluješ svoj ľud. Všetci jeho svätí sú v tvojej ruke, kladú sa k tvojim nohám, budú sa učiť z tvojich slov.“ (5 Moj 33,2.3)
Keď Boh oznamoval svoj zákon na Sínaji, zjavil sa nielen ako majestátna, zvrchovaná moc vesmíru, ale predstavil sa aj ako Vykupiteľ svojho ľudu. (2 Moj 20,2) Pretože je Spasiteľom, vyzval nielen Izrael, ale celé ľudstvo, (Kaz 12,13) aby zachovávalo krátke, zrozumiteľné a právoplatné príkazy, ktoré vyjadrujú povinnosti ľudí k Bohu i k spolublížnym.
Boh povedal:
„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý tresce viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.
Nezneužiješ meno Hospodina, svojho Boha, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto by zneužíval meno Hospodina, svojho Boha.
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, aby si ho svätil. Šesť dní budeš (233) pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je však sobotný odpočinok Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more i všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočinul. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho.
Cti svojho otca i svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh.
Nezabiješ.
Nescudzoložíš.
Nepokradneš.
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
Nebudeš žiadať dom svojho blížneho. Nebudeš žiadať manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla; nič, čo patrí tvojmu blížnemu.“ (2 Moj 20,3-17)
Povaha zákona
Zákon Desatora ako výraz Božej povahy je mravný, duchovný, zrozumiteľný a obsahuje univerzálne platné zásady.
Obraz povahy Zákonodarcu. Písmo vidí v Božom zákone Božie vlastnosti. Ako Boh, tak aj „zákon Hospodinov je dokonalý“ a „svedectvo Hospodinovo je hodnoverné“. (Ž 19,8) „Zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.“ (Rim 7,12) „Všetky tvoje príkazy sú pravda. Dávno viem, z tvojich svedectiev, že si ich založil naveky.“ (Ž 119,151.152) „Všetky tvoje príkazy sú spravodlivé.“ (Ž 119,172)
Mravný zákon. Desatoro vyjadruje Boží vzor správania pre ľudstvo. Definuje náš vzťah k Stvoriteľovi a k Vykupiteľovi i povinnosti k spolublížnym. Prestúpenie Božieho zákona Písmo nazýva hriechom. (1 Ján 3,4)
Duchovný zákon. „Zákon je duchovný.“ (Rim 7,14) Preto ho môžu poslúchať len tí, čo zmýšľajú duchovne a prinášajú ovocie Ducha. (Ján 15,4; Gal 5,22.23) Je to Duch Boží, ktorý nás uschopňuje konať Božiu vôľu. (Sk 1,8; Ž 51,12-14) Keď zostávame v Kristovi, dostávame potrebnú moc, aby sme mohli prinášať ovocie na jeho slávu. (Ján 15,5)
Ľudské zákony postihujú len zjavné skutky, ale Desatoro „siaha veľmi ďaleko“, (Ž 119,96) dotýka sa našich najtajnejších myšlienok, túžob a citov, ako je žiarlivosť, závisť, žiadostivosť a ctibažnosť. Ježiš vo svojej Reči na vrchu zdôraznil duchovný zámer zákona a ukázal, že prestúpenie sa začína v srdci. (Mat 5,21.22.27.28; Mar 7,21-23)
Pozitívny zákon. Desatoro je viac než nejaká stručná séria zákazov. Obsahuje ďalekosiahle zásady. Vzťahuje sa nielen na veci, ktoré by sa nemali robiť, ale aj na to, čo by sme (234) robiť mali. Musíme sa nielen vyvarovať zlých skutkov a myšlienok, ale naučiť sa používať schopnosti a dary, ktoré máme od Boha na dobro. Každá negatívna výzva má teda svoj pozitívny rozmer.
Napríklad šieste prikázanie „Nezabiješ!“ má svoju pozitívnu stránku: „Budeš pomáhať životu!“ „Božou vôľou je, aby sa jeho nasledovníci snažili šíriť blaho a šťastie každého, kto sa dostáva do sféry ich vplyvu. V hlbokom zmysle evanjelijné poslanie – radostná zvesť o spasení a večnom živote v Ježišovi Kristovi – spočíva na pozitívnych zásadách vtelených v šiestom prikázaní.“ 1
V zákone Desatora by sme nemali vidieť „len zákazy, ale skôr milosť. Jeho zákazy sú istou zárukou šťastia v poslušnosti. Ak ich prijímame v Kristovi, očisťujú našu povahu, čo nám prinesie večnú radosť. Pre poslušných ľudí je Desatoro ochranným múrom. Vidíme v ňom dobrotu Boha, ktorý chce ľudí zachrániť od zlých následkov prestúpenia tým, že zjavuje nezmeniteľné zásady spravodlivosti.“ 2
Jednoduchý zákon. Desatoro je hlboké vo svojej jednoduchosti a zrozumiteľnosti. Je také stručné, že sa ho môže rýchlo naučiť aj dieťa, a predsa také ďalekosiahle, že sa dotýka každého možného hriechu.
„V Božom zákone nieto nijakého tajomstva. Všetci ľudia môžu pochopiť Božie pravdy v ňom obsiahnuté. Týmto pravdám môže porozumieť aj najslabšia myseľ. Podľa tejto Božej normy môže usmerniť svoj život a tvarovať svoju povahu aj človek nevzdelaný.“ 3
Zákon zásad. Desatoro je súhrnom všetkých správnych zásad – vzťahuje sa na celé ľudstvo všetkých čias. Písmo hovorí: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosťou každého človeka.“ (Kaz 12,13)
Desatoro – desať slov, alebo desať prikázaní (2 Moj 34,28) – má dve časti, znázornené dvoma doskami, na ktoré ich Boh napísal. (5 Moj 4,13) Prvé štyri prikázania hovoria o našich povinnostiach voči Stvoriteľovi a Vykupiteľovi. Druhých šesť prikázaní vyznačuje naše povinnosti voči ľuďom. 4
Toto rozdelenie vychádza z dvoch veľkých základných princípov lásky, na ktorých spočíva Božie kráľovstvo: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého.“ (Luk 10,27; pozri 5 Moj 6,4.5; 3 Moj 19,18) Tí, čo žijú podľa týchto zásad, budú žiť v súlade s Desatorom, pretože jeho prikázania sú len podrobnejším vyjadrením uvedených dvoch zásad.
Prvé prikázanie hovorí o službe výlučne jedinému pravému Bohu. Druhé zakazuje modloslužbu. 5 Tretie zakazuje neúctivosť a prísahu, ktorá zahŕňa vzývanie nebeského mena. Štvrté prikázanie je výzvou zachovávať sobotu. (235) Toto prikázanie stotožňuje pravého Boha so Stvoriteľom neba i zeme.
Piate prikázanie žiada, aby sa deti podriaďovali svojim rodičom. Tých Boh ustanovil nato, aby uskutočňovali jeho zjavenú vôľu v záujme nasledujúcich generácií. (Pozri 5 Moj 4,6-9; 6,1-7.)
Šieste prikázanie chráni posvätnosť života. Siedme podnecuje čistotu a udržovanie manželského zväzku. Ôsme chráni majetok, deviate obhajuje pravdu a odsudzuje lož. Desiate zasahuje korene všetkých ľudských vzťahov a zakazuje požadovať to, čo patrí iným. 6
Jedinečný zákon. Desatoro je jedinečné v tom, že – podľa svedectva Písma – ide o jediné slová, ktoré Boh prehovoril tak, že ho mohol počuť celý národ. (5 Moj 5,22) Aby ľudia na tento zákon nezabudli, Boh napísal svoje prikázania vlastným prstom na dve kamenné dosky, ktoré sa mali uchovávať v truhle zmluvy v svätostánku. (2 Moj 31,18; 5 Moj 10,2)
V snahe pomôcť Izraelcom žiť podľa daných prikázaní, im Boh dal dodatočné príkazy podrobne upravujúce vzťah ľudu k Bohu i vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Niektoré z týchto dodatočných zákonov sa týkali občianskych záležitostí Izraela (občianske zákony), iné predpisovali obradnú službu v svätostánku (ceremoniálne zákony). Boh tieto dodatočné zákony oznámil ľudu prostredníctvom Mojžiša, ktorý ich napísal do „knihy zákona“ a tú dal „k truhle zmluvy“, (5 Moj 31,25.26) teda nie do truhly, ako Božie zvrchované zjavenie, Desatoro. Tieto dodatkové príkazy boli známe ako „Kniha Mojžišovho zákona“ (Józ 8,31; Neh 8,1; 2 Par 25,4) alebo jednoducho „Mojžišove zákony“. (2 Kráľ 23,25; 2 Par 23,18) 7
Radostný zákon. Boží zákon povzbudzuje človeka. Žalmista napísal: „Ó, ako milujem tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam.“ „Milujem preto tvoje príkazy nad zlato i nad rýdze zlato!“ Keď ho zastihla „úzkosť a tieseň“, povedal: „Tvoje príkazy sú mi rozkošou.“ (Ž 119,97.127.143) Tým, čo milujú Boha, „jeho prikázania nie sú ťažké“. (1 Ján 5,3) Len priestupníci pokladajú zákon za ťažké jarmo, pretože hriešna myseľ „sa nepoddáva a ani sa nemôže poddať Božiemu zákonu“. (Rim 8,7)
Zámer zákona
Boh dal zákon, aby svojmu ľudu poskytol hojné požehnanie a viedol ho do spásneho vzťahu so sebou. Povšimnime si jeho jednotlivé zámery:
Zákon zjavuje Božiu vôľu s ľudstvom. Desatoro, ako výraz Božej povahy a lásky, zjavuje Božiu vôľu a spásny zámer s ľudstvom. Vyžaduje dokonalú poslušnosť. „Keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.“ (Jak 2,10) Poslušnosť voči zákonu ako pravidlu života, je pre naše spasenie krajne dôležitá. Kristus sám (236) povedal: „Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ (Mat 19,17) Táto poslušnosť je možná len v moci Ducha Svätého, ktorý prebýva v srdci človeka.
Zákon je základom Božej zmluvy. Mojžiš napísal Desatoro spolu s ostatnými vysvetľujúcimi príkazmi do knihy nazývanej „kniha zmluvy“. (2 Moj 20,1-24,8) 8 Neskôr nazval Desatoro „doskami zmluvy“, čím naznačil ich dôležitosť ako základu večnej zmluvy. (5 Moj 9,9; pozri 4,13) (Viac o zmluvách pozri 7. kapitolu tejto knihy.)
Zákon je normou súdu. Ako je Boh spravodlivý, tak sú aj jeho príkazy „spravodlivé“. (Ž 119,172) Zákon je teda normou spravodlivosti. Každý z nás bude súdený podľa týchto spravodlivých zásad, nie podľa nášho svedomia. „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj,“ hovorí Písmo, „lebo Boh každé dielo privedie na súd i každú tajnú vec, či je dobrá, alebo zlá“. (Kaz 12,13.14; pozri Jak 2,12)
Ľudské svedomie sa mení. Niektoré svedomie je „slabé“, kým iné je „poškvrnené“, „zlé“, alebo „biľagované“. (1 Kor 8,7.12; Tít 1,15; Žid 10,22; 1 Tim 4,2) Ak má napríklad budík slúžiť, treba ho „nastaviť“ podľa spoľahlivej časovej normy. Naše svedomie nám vraví, že máme konať spravodlivo, no nepovie nám, čo je spravodlivosť. Len svedomie usmernené Božou veľkou zásadou, Božím zákonom, nás môže ochrániť pred zablúdením do hriechu. 9
Zákon poukazuje na hriech. Bez Desatora ľudia nemôžu jasne vidieť Božiu svätosť, vlastnú vinu, či potrebu kajať sa.
Keď ľudia nevedia, že prestupujú Boží zákon, neuvedomujú si svoje zahynutie, ani potrebu Kristovej zmiernej krvi.
Aby ľudia poznali svoj skutočný stav, zákon im slúži za zrkadlo. (Jak 1,23-25) Tí, čo doň „hľadia“, vidia svoj poškvrnený charakter na rozdiel od Božej spravodlivej povahy. Mravný zákon teda ukazuje, že pred Bohom je celý svet vinný (Rim 3,19) a každého človeka robí pred ním plne zodpovedným.
„Zo zákona je len poznanie hriechu,“ (Rim 3,20) pretože „hriech je predsa prestúpením zákona“. (1 Ján 3,4) Pavel vlastne povedal: „Hriech som nepoznal; poznal som ho len skrze zákon“. (Rim 7,7) Zákon presviedča hriešnikov o ich hriechu a pomáha im uvedomiť si, že sú odsúdení pod hnev Božieho súdu a čaká ich trest večnej smrti. Zákon ich upovedomuje o ich úplnej bezmocnosti.
Zákon je nástrojom obrátenia. Boží zákon je nástroj, ktorý Duch Svätý používa, aby nás priviedol k obráteniu: „Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu.“ (Ž 19,8) Keď po spoznaní svojej skutočnej povahy pochopíme, že sme hriešni, že (237) nás čaká smrť a že sme bez nádeje, uvedomujeme si potrebu Spasiteľa. Vtedy radostná zvesť, evanjelium, nadobúda pre nás skutočný význam. Zákon nám ukazuje na Krista ako jediného, kto nám môže pomôcť uniknúť zo zúfalej situácie. 10 V tomto zmysle apoštol Pavel označil mravný i ceremoniálny zákon za „vychovávateľa“, ktorý nás privádza ku Kristovi, aby sme mohli byť ospravedlnení vierou v neho. (Gal 3,24) 11
Zákon nám síce zjavuje hriech, no nikdy nás nemôže spasiť. Ako voda je prostriedkom na očistenie od špiny, tak sa aj my po poznaní potreby očistenia v zrkadle Božieho mravného zákona utiekame k vode, ktorá je pripravená „pre hriešnosť a nečistotu“, (Zach 13,1) a sme očistení „krvou Baránkovou“. (Zj 7,14) Musíme hľadieť na Krista. „Keď sa [nám] zjaví Kristus... na golgotskom kríži, a ako zomiera pod ťarchou hriechov celého sveta, Duch Svätý [nám] ukazuje... Boží postoj k tým, čo sa kajajú zo svojich prestúpení“. 12 Vtedy nám nádej napÍňa dušu a vo viere vystierame ruku k svojmu Spasiteľovi, ktorý nám ponúka dar večného života. (Ján 3,16)
Zákon oslobodzuje. Kristus povedal, že „každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu“. (Ján 8,34) Ak prestupujeme Boží zákon, nie sme slobodní, ale poslušnosť voči Desatoru nám zaručuje pravú slobodu. Život v medziach Božieho zákona znamená slobodu od hriechu. A to znamená slobodu od sprievodných príznakov hriechu, ako je stála obava, ranené svedomie, prehlbujúca sa vina a výčitky – to všetko ochromuje našu životnú silu. Žalmista povedal: „Budem chodiť slobodne, veď hľadám tvoje rozkazy.“ (Ž 119,45) Jakub označil Desatoro za „kráľovský zákon“, „dokonalý zákon slobody“. (Jak 2,8; 1,25)
Aby sme mohli túto slobodu prijať, Ježiš nás pozýva, aby sme prišli k nemu aj s bremenom svojich hriechov. Miesto nich nám ponúka svoje „jarmo“, ktoré je ľahké. (Mat 11,29.30) Jarmo je nástroj služby. Rozdelením záťaže sa bremeno nadľahčí a úloha sa ľahšie splní. Kristus sa ponúka, že jarmo ponesie spolu s nami. Týmto jarmom je zákon, „veľký zákon lásky, zjavený v raji, zvestovaný na Sínaji a v Novej zmluve napísaný do srdca, je tým, čo človeka pripútava k Božej vôli“. 13 Keď na nás „jarmo“ vloží Kristus, potom to ťažké bremeno nesie on a poslušnosť sa stáva radosťou. Umožňuje nám dosiahnuť úspech v tom, čo nám bolo predtým nemožné. Zákon napísaný do nášho srdca sa potom stáva radosťou a rozkošou. Sme oslobodení, pretože chceme konať, ako prikazuje.
Ak je zákon predstavený bez Kristovej spásnej moci, potom nieto nijakého vyslobodenia z hriechu. Božia spásna milosť neruší zákon, ale prináša moc, ktorá vyslobodzuje z hriechu. „Kde je Duch Pánov, tam je sloboda.“ (2 Kor 3,17) (238)
Zákon brzdí zlo a prináša požehnanie. Nárast zločinnosti, násilia, nemravnosti a bezbožnosti, ktoré zaplavujú svet, sú dôsledkom prehliadania Desatora. Kde sa tento zákon rešpektuje, tam sa obmedzuje hriech, podporuje sa správne konanie a nastoľuje sa spravodlivosť. Národy, ktoré zahrnuli zásady Desatora do svojich zákonov, sprevádzalo požehnanie. Ústup od týchto zásad prináša úpadok.
V starozmluvných časoch Boh často žehnal národy i jednotlivcov tou mierou, ako poslúchali jeho zákon. Písmo hovorí, že „spravodlivosť dvíha národ“ a „trón stojí pevne spravodlivosťou“. (Prísl 14,34; 16,12) Tých, čo odmietli poslúchať Božie prikázania, stíhali pohromy. (Ž 89,31.32) „Kliatba Hospodinova spočíva na dome bezbožného, ale požehnáva príbytok spravodlivých.“ (Prísl 3,33; pozri 3 Moj 26; 5 Moj 28) Táto všeobecná zásada platí dodnes. 14